President cup nebol iba o hokejbale. Odhalil aj tých, ktorým na ňom záleží

Je skoré nedeľné ráno a organizátori horúčkovito dolaďujú posledné veci. Skupina piatich chlapov najskôr narýchlo triedi ovocie, posúva lavičky a nastavuje bránky, aby o štvrťhodinu neskôr mohli do priestorov popradskej Strednej športovej školy vstúpiť prví hráči. Areál dýcha novotou a rodičia, ktorí sem doviezli svoje deti, uznanlivo prikyvujú. Oproti Žiline je to obrovský rozdiel.

President cup je tradičný turnaj pre najmladšie vekové kategórie – U9 a U11. Každý rok sa odohrá štyrikrát, doposiaľ vždy v žilinskej „Korytnačke“. Koncom marca 2024 však nastala výrazná zmena – o organizáciu nechceného turnaja sa prihlásil Poprad. Bola nádej, že po rokoch v rozpadnutej žilinskej hale, kde bolo vždy chladno a hráči sa nemali kde osprchovať, svitne podujatiu na lepšie časy. Nikto iný sa dovtedy nepodujal zmeniť jeho charakter. Keď sa Slovenská hokejbalová únia rozhodla túto myšlienku podporiť, začal sa dlhý a azda po prvýkrát v dejinách President cupu aj starostlivý proces prípravy. Cieľ bol ambiciózny – ukázať Slovensku, že Popradčanom na hokejbale úprimne záleží.

Medzi hlavných organizátorov patrila trojica Tomáš Riško, Štefan Rybár a Daniel Lipár, prezident hokejbalového klubu Popradskí Piráti. Zvyšní dvaja v klube pracujú ako tréneri mládeže. „Pamätám sa, že pri jednom z mnohých stretnutí som Tomášovi a Danovi medzi rečou povedal, že Milan Majerský príde odovzdávať ceny. Viackrát sa ma pýtali, či žartujem,“ spomína so smiechom Štefan Rybár. Ten má na turnaji extra motiváciu, v kategórii U9, ktorú trénuje, hrá jeho syn Matúš. „Ak by sme dnes vyhrali na domácej pôde, bolo by to pre mladého niečo krásne,“ zamyslel sa Rybár.

Hrací deň bol rozdelený na dve polovice – dopoludnia svoje zápasy odohrala kategória U9, popoludnie patrilo starším hráčkam a hráčom. „To je spolu 36 zápasov,“ skonštatoval Tomáš Uličný, jeden z trojice rozhodcov, „dnes to bude sakramentsky dlhá šichta.“ Za pravdu mu dal Milan Kováčik, ktorý svojimi skúsenosťami patrí medzi slovenskú špičku.

Deň plynul rýchlo, zápasy so sebou prinášali najmä pozitívne emócie. Tomu pomáhala aj sympatická divácka kulisa, ktorá zaplnila takmer celé hľadisko. Kým rodičia neúnavne povzbudzovali svoje deti, my sme spovedali aktérov stretnutí. Brankár Mirko Drozd to mal mimoriadne náročné, za domáci Poprad chytal v oboch kategóriách. „V bráne sa cítim fajn, dávame do toho srdiečko, a to ma teší.“ Jeho spoluhráč Ruben Kessner dodal: „Páči sa mi tu oveľa viac, než v Žiline.“ Chválou na popradské prostredie nešetrili ani hráči Topoľčian: „Išli sme tu oveľa dlhšie, ale stálo to za to,“ skonštatoval Šimon Cabaj.

Komplexnejšie odpovede nám poskytli tréneri družstiev. Pre Martina Benku, trénera strieborných Topoľčian, je pozoruhodné, že ťažisko mládežníckeho hokejbalu sa presunulo najmä na východné Slovensko. „Je to tu krásne, to vám poviem priamo. Bohužiaľ, vo všeobecnosti mám pocit, že mládež upadá. Obdivujem mužstvá z východu, ktoré majú výborné podmienky. Otvárajú kategórie plné detí, čo je veľmi dôležité,“ uviedol skúsený tréner.

Okolo poludnia prišiel aj predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský. Pôsobil príjemne a zdalo sa, že ho šport úprimne zaujíma. „Celý život športujem. Či už je to basketbal, hokej alebo skialpinizmus. Ten basketbal mi však prirástol k srdcu najviac,“ ozrejmil svoj vzťah k športu prešovský župan. Na margo organizácie President cupu poznamenal: „Je vidno, že chalani vedia, čo robia. Mňa veľmi teší, že motivujú deti k športu a skutočnosť, že majú plné mládežnícke kategórie, hovorí za všetko.“

Turnaj sa pomaly blížil ku svojmu koncu a na tvárach organizátorov bolo vidieť únavu. Nečudo, po ihrisku neustále pobehovalo množstvo detí, ostatné boli v priestoroch šatní a riziko nechceného úrazu bolo permanentne vo vzduchu. Nič zlé sa však nakoniec nestalo. „Už len posledné dva zápasy,“ s výdychom a miernym úsmevom oznámil viceprezident Slovenskej hokejbalovej únie Marián Hambálek, keď sa postavil pred náš mikrofón. „Dnešný deň hodnotím veľmi pozitívne, aj keď sme všetci unavení,“ začal na úvod krátkeho interview, „organizátori urobili kus poctivej roboty, zatiaľ počúvame iba chvály.“ Hambálek priznal, že po rokoch v Žiline je dobré, že sa turnaj niekam posunul: „Nalejme si čistého vína, dnešné podmienky sú neporovnateľné so Žilinou. Aj v mene Únie som rád, že sa President cup posúva smerom dopredu. Urobím všetko pre to, aby sme sa na jeseň opäť stretli v tejto krásnej hale,“ uzavrel Hambálek.

Podvečer, keď sa podujatie úspešne ukončilo, sme sa pýtali, či je do budúcna ochota investovať toľko energie do podobných podujatí. Postoj popradského vedenia nám objasnil Daniel Lipár: „Je pekné, keď sa niektoré mestá pýšia kvalitným seniorským tímom. Súhlasím, že medzi divákmi vzbudzuje najväčšiu pozornosť. Mnohí však zabúdajú, že práve tu sa rodia budúce hokejbalové hviezdy.“

Na otázku, či sa ešte Poprad niekedy prihlási o organizáciu President cupu odpovedal Lipár s úsmevom: „Už sa tak stalo.“

Autor: Daniel Barilla