Knižná odysea: Bitúnok č. 5, alebo ako to v živote chodí

V živote napísal viacero diel, no to o bombardovaní v Drážďanoch malo byť autorovým vrcholom. Spísaných mal už niekoľko stoviek strán a nápadov, avšak nakoniec ich vždy zahodil. Nevystihovali vraj pravú podstatu vojny.

Román Kurta Vonneguta je dnes už celosvetovo uznávanou vojnovou klasikou. Mnohí čitatelia, ale aj kritici ho radi prirovnávajú k vynikajúcej Hlave 22 (Joseph Heller). Obaja autori si druhú svetovú vojnu odžili na vlastnej koži, no každý z nich mal inú predstavu o tom, ako ju vo svojej tvorbe opísať.

Bitúnok č. 5 nakoniec vydal roku 1969. Z pôvodných stoviek až tisícok strán publikoval iba necelých 170. Viac ako na vojnu sa však autor zameriava na následky, ktoré na človeku zanecháva. Pomocou postavy fiktívneho optika Billyho Pilgrima skúma dopad hrôz vojny na psychiku mladého jedinca.

Billy navonok pôsobí ako obyčajný človek. Nie je ničím výnimočný ani výrazný. Je šťastne ženatý, má dve deti a úspešnú kariéru. No aj napriek tomu sa celý život pokúša potlačiť traumy, ktoré v ňom prebudila vojna. Pomyselnou cestou v čase hľadá šťastie v rozličných okamihoch života, ktoré už zažil.

Kniha ponúka náhľad do duše zlomeného človeka, osoby už navždy poznačenej vojnovým konfliktom. Autor satirickým spôsobom opisuje príhody chlapca, ktorý sa vo vojne vyskytol akoby omylom. Nesnaží sa moralizovať, odsudzovať, alebo poúčať. Drastické udalosti považuje za bežný jav, ktorý má v ľudskej spoločnosti nekonečný kolobeh.

K. Vonnegut napísal jedinečnú knihu – malú počtom strán, veľkú obsahom. Nepokúša sa hrubo a neoblomne kritizovať, čo zažil. Dokonca miestami pôsobí, že by chcel svetu povedať omnoho viac, no akoby nenachádzal správne slová. Sám to priznáva v akomsi pomyselnom prológu, ale aj epilógu knihy.

Bitúnok č. 5 je právom považovaný za nesmrteľnú klasiku. Práve v tomto čase, keď sa človek ocitá v smršti nespravodlivosti, na pokraji medzinárodných konfliktov, by mala byť o to viac vyzdvihnutá. Vojny vždy boli a budú. Ako by povedal sám autor – tak to už chodí.

You Might Also Like

No Comments

    Leave a Reply