Humenné ako zrkadlo zlyhania počas 2. svetovej vojny

Keď si 8. mája pripomíname víťazstvo nad fašizmom, často sa uspokojíme s jednoduchým príbehom o tom, ako sme porazili „tých druhých.“ Lenže história miest ako Humenné túto pohodlnú predstavu narúša. Ukazuje nám, že fašizmus neprichádzal len v uniformách cudzích armád. Často mal tvár našich susedov, známych a priateľov.

Pred vojnou tvorili Židia takmer polovicu humenskej populácie. „Boli to lekári, právnici, obchodníci, remeselníci – ľudia, bez ktorých si mesto nedokázalo predstaviť každodenný život,“ pripomína historik Juraj Levický. Tento pestrý a životaschopný obraz sa však rozpadol prakticky zo dňa na deň. S nástupom fašistického režimu prišli príkazy, zákazy, deportácie. Po židovských susedoch zostali len prázdne byty a arizované obchody – korisť pre tých, ktorí s nimi ešte včera zdieľali ulicu aj pozdravy.

Jedným z najtrpkejších príbehov Humenného z čias Slovenského štátu je osud Rózy Schwartzovej. Ten sa po vojne stal inšpiráciou pre spisovateľa Ladislava Grosmana a jeho novelu Obchod na korze, dodnes známej aj vďaka svojej oscarovej filmovej adaptácii. Príbeh židovskej stareny, ktorej galantériu si privlastní obyčajný človek – stolár Tóno Brtko – nie je len literárna fikcia. Je to desivá pripomienka toho, ako rýchlo sa môže banálna túžba po lepšom živote zvrhnúť na boj s vlastným svedomím.

Humenné si Grosmanove odkazy pripomína pamätnými tabuľami či premietaniami jeho filmu. Ale ako upozorňuje Levický, spomínanie nestačí: „Prejavy antisemitizmu sa do našej spoločnosti opäť pomaly vracajú. Aj preto je posolstvo Ladislava Grosmana akýmsi mementom, že história sa môže opakovať.“

A to je najdôležitejšia lekcia. Fašizmus nezačína vojenským ťažením ani plynovými komorami. Začína sa v tichu – mlčaním, odvrátenými pohľadmi a ľahostajnosťou. Grosmanovo Humenné ukazuje, že tragédia sa nerodí z veľkých činov, ale z malých rozhodnutí obyčajných ľudí.

Oslavujeme víťazstvo nad fašizmom, ale často zabúdame na vlastný podiel na tragédii. Pokiaľ budeme minulosť zľahčovať ako „inú dobu“ a naše zlyhania ospravedlňovať okolnosťami, naša výhra ostane len polovičná. Humenné preto nie je len mestom pamäti, ale aj varovaním. Mier a spravodlivosť nie sú samozrejmosť. Každá generácia o ne musí bojovať znova. Vrátane tej našej.

Autor: Florián Meričko