Florián Meričko

Spoliehať sa pri liečbe psychického ochorenia len na tabletky sa nevypláca.

Depresiou či úzkosťou vo svete trpí až jedna z piatich osôb. Aj napriek tomu, že ide o vážne ochorenia, odbornú pomoc pri psychických problémoch vyhľadajú menej ako dve percentá ľudí. Medzi najčastejšie dôvody odmietania liečby patria najmä obavy z užívania antidepresív či strach z reakcie blízkych. O tom, ako fungujú tzv. duševné tabletky a čo od nich môžu pacienti očakávať sme sa zhovárali s Filipom Kolekom, študentom medicíny a budúcim psychiatrom.

Aký vplyv majú antidepresíva na ľudský mozog? Ide o klasické „oblbováky“ hlavy ako sa niektorí domnievajú?

Každá nerovnováha v tele má negatívny vplyv na mozog a jeho funkcie. Antidepresíva tento nepomer upravujú. U ľudí pôsobia ako ochrana pre mozgové tkanivo pred stavmi, ktoré ho poškodzujú. Dnes máme dostupné rôzne druhy antidepresív a konkrétne lieky vyberá lekár na základe diagnózy pacienta. Existujú také, ktoré majú tlmivý efekt, iné zasa pôsobia povzbudivo. Výber antidepresív závisí od toho, či pacient trpí nespavosťou, zvýšenou únavou a podobne. Útlm patrí medzi jeden z príznakov depresie. Cieľom liečby teda nie je pacienta „oblbnúť“ ale skôr ho povzbudiť.

Nejde teda o kúzelné tabletky, ktoré zo dňa na deň vyriešia všetky problémy pacienta…

Určite nejde o zázračný liek, ktorý vás náhle uzdraví. U väčšiny antidepresív účinok pociťujete po pár týždňoch. Na plný efekt si teda musíte počkať. Antidepresíva sú jedným zo základných nástrojov využívaných pri liečbe depresie, nápomocné sú však aj ďalšie formy terapie.

Pri liečbe sa teda nemožno spoľahnúť len na tabletky?

Bohužiaľ nie. Dôležitá je aj spolupráca medzi pacientom a lekárom. Okrem toho treba obmedziť rizikové faktory ako stres v škole, v práci alebo nepokoje v domácnosti. Rovnako by si mal pacient upraviť aj životosprávu. Nezastupiteľné miesto popri liečbe antidepresívami má aj čoraz populárnejšia psychoterapia.

Aké zmeny pociťuje človek, ktorý sa rozhodne liečiť antidepresívami? Sprevádzajú začiatok terapie komplikácie?

Spomenúť možno napríklad prechodne zvýšenú úzkosť, vnútorný nepokoj, závraty či problémy so spánkom. Najškodlivejšie tabletky pôsobia u pacientov so samovražednými sklonmi, u ktorých je na začiatku zvýšené riziko sebapoškodzovania. Takéto prípady je preto najbezpečnejšie liečiť v nemocnici.

Ako je možné, že sa efekty antidepresív u ľudí líšia? Prečo jedny tabletky niekomu pomôžu a druhému zasa nie?

Toto je málo prebádaná oblasť psychiatrie a medicíny. Na účinok liekov má vplyv mnoho faktorov. Zjednodušene môžeme povedať, že sa každé telo správa inak. Ovplyvňuje to napríklad metabolizmus človeka, vstrebávanie a reakcia organizmu, ktorá sa u každého môže líšiť. Veľkú úlohu pri účinnosti či neúčinnosti antidepresív zohrávajú aj ich farmakologické vlastnosti a kombinácia s inými liekmi.

Sú potom antidepresíva bezpečné alebo sa ich pacienti obávajú oprávnene?

Nežiadúcim účinkom liekov sa nedá úplne vyhnúť. Nepriaznivý efekt u pacienta môžu spôsobiť aj iné tabletky, ktoré užíva. Najčastejšie predpisované antidepresíva sú však pomerne bezpečné a majú relatívne málo vedľajších účinkov. Patria medzi ne napríklad väčšia chuť do jedla spojená s nárastom hmotnosti alebo poruchy sexuálnych funkcií. Dôležité je o týchto problémoch komunikovať s lekárom, ktorý potom môže upravovať liečbu. Obávať by sa však pacient nemal, práve naopak.

Autor: Florián Meričko

Stretnú sa popradská tragédia Kiska, expert na demokraciu Heger a plagiátor Matovič. Toto nie je začiatok vtipu, ale recept na katastrofu. Aspoň tak to zhrnul Robert Fico, ktorého príhovor odznel 17. novembra 2022 pred Bratislavským hradom.

Vo veľkolepom hodinovom prejave stavil na overenú klasiku. Našli by ste v ňom takmer všetko, po čom baží priemerný čitateľ dezinformačnej scény. Či už to boli ilegálni migranti, neschopnosť terajšej vlády, vojna na Ukrajine, LGBTQ+ komunita, alebo bruselský diktát. Ostro kritizoval všetko, čo mu prišlo pod ruku.

Azda najvďačnejšou témou bol jeho odveký rival – Zuzana Čaputová, ktorej hlavnou funkciou má údajne byť ochrana Matoviča a jemu podobných. Prezidentka sa podľa jeho slovbojí priamej demokracie, a preto usilovne kazí plány Roberta Fica. Ten sa v prejave prezentoval ako zbitý pes. Zároveň nezabúdal tvrdiť, že je odborník na život, ktorý všade bol a všetko videl.

Nesnažil sa hľadať riešenie, iba problémy. Robil to, v čom je dobrý, a to si na ňom treba vážiť. Prstom ukazoval na všetkých, len nie na seba samého. Naopak, vlastných stúpencov a kamarátov, napríklad Roberta Kaliňáka, si chránil. Aspoň tak by mal podľa bývalého premiéra vyzerať sociálny štát, o ktorom na slávnostnom sneme neustále rozprával. Zabudolvšak na jednu podstatnú vec – aj vďaka jeho vládnutiu je dnes Slovenská republika v takom stave, v akom je.

Najsmutnejší je fakt, že sa napriek tomu, čo za posledných dvadsať rokov napáchal v slovenskej politike, stále teší veľkej obľube. O rastúcej popularite značia aj posledné volebné prieskumy, ktoré hovoria jasne v prospech strany SMER-SD. Asi o slovenských voličoch naozaj platí staré známe – zíde z očí, zíde z mysle.

Netreba však zabúdať. Robert Fico už viackrát dostal príležitosť bojovať za suverenitu a stabilitu Slovenskej republiky, o ktoré sa teraz tak bojí. Ale ani na to, že túto šancu viackrát nevyužil. Práve preto by ľudia ako on nemali dostávať priestor, ktorý im je často ponúkaný. A to nielen v politike, ale aj médiách, kde nedávno odvysielali celý jeho osobný manifest.

Autor: Florián Meričko

Vladimir Putin najprv napadol suverenitu susednej Ukrajiny, a keď to zlyhalo, rozhodol sa napadnúť svoju vlastnú domovinu.

Keď 24. februára tohto roku, pre niektorých nečakane, vstúpili ruské vojská na územie Ukrajiny, málokto mohol očakávať takýto vývoj udalostí v  nasledujúcich pár mesiacoch. Jedným z tých, ktorí si „špeciálnu vojenskú operáciu“ predstavovali výrazne odlišne, bol práve ruský prezident Vladimir Putin.

Ten sa v stredu 21. septembra rozhodol vyhlásiť čiastočnú mobilizáciu ruských vojenských rezerv po tom, čo vo svojom prejave opäť označil západné veľmoci a ich vplyv za hlavnú hrozbu a prirovnal ich k teroristom. Minister obrany Ruskej federácie a Putinova pravá ruka Sergej Šojgu oznámil, že krajina je pripravená postupne zvolávať svoje vojenské zálohy do aktívnej služby. V odvysielanom príhovore S. Šojgu dodal, že bola s okamžitou platnosťou prijatá vyhláška, ktorá znemožňuje aktívnemu slúžiacim vojakom ukončiť ich pracovný pomer.

Vyzerá to však tak, že nové skutočnosti, ktoré predstavili počas príhovoru prezidenta Putina, neprijala široká verejnosť tak pozitívne, ako by si to hlava štátu predstavovala. Vyhlásenie milovaného Voloďu sa totiž výrazne líšilo oproti jeho predošlým tvrdeniam, keď verejne prezentoval propagandistické slogany o tom, že nechce do konfliktu s Ukrajinou zatiahnuť širokú verejnosť.

Putinova propaganda začína zlyhávať hneď na niekoľkých frontoch, pretože sú dostupné hlásenia o pomerne veľkom odpore domácich obyvateľov, ktorí s mobilizáciou nesúhlasia.

Práve ich odpor naznačuje ozajstný názor veľkej časti ruskej verejnosti voči konfliktu pretrvávajúcom za ich západnými hranicami. Mnohé letiská a internetové stránky hlásia zvýšený záujem o jednosmerné letenky do zahraničia, najmä Gruzínska.

Je viac než pravdepodobné, že z dlhodobého hľadiska budú tieto rozhodnutia Putina veľmi bolieť, a možno aj on sám bude nakoniec dohnaný k tomu, aby si zo dňa na deň musel zháňať jednosmernú letenku.

autor: Florián Meričko