Náš komentár: A komu tím prospějete, pane premiére?

Robert Fico je mužom svojich slov – nie vždy, nie všade, a občas ani nie v tom istom odseku. Ale to sú len drobné nedostatky, ktoré v porovnaní s jeho víziou krajiny pôsobia ako škrabanec na tanku. V časoch, keď vládna koalícia balansuje na hrane ďalšieho kolapsu, zdravotníctvo kolabuje úplne, živnostníci hrajú každodennú verziu finančného Squid Game a spoločnosť sa triešti ako rozbitá váza na dobrom obede v Bonaparte, premiér prichádza s riešením, ktoré sa zapíše do učebníc politickej kreativity. Nedeľné tlačové konferencie.

Áno, v krajine, kde štátne inštitúcie fungujú ako stará Škoda Felicia – občas naštartujú, ale zväčša len dymia – sa vláda rozhodla bojovať proti „toxickému ovzdušiu“ nedeľných politických diskusií tým, že pridá vlastnú dávku emisií. Zámer je zahalený rúškom tajomstva, ale výsledok je už dnes jasný: krajina je opäť o krok bližšie k nirváne.

Robert Fico, politický matador, ktorého odhodlanie popierať realitu nemá obdobu, tentoraz vyšiel do boja za „pokoj v duši národa“. Lebo nedeľa, ako vieme, je sviatočný deň – čas, keď by ľudia mali vypnúť a nerušene si užívať rodinnú pohodu.

A tu prichádza premiérov majstrovský ťah: ako bojovať proti politickým reláciám? Založením vlastnej. Logika, ktorú by závidel Ficovi aj Kafka. Niečo ako keby hasič prišiel k požiaru, zahlásil, že oheň je problém – a potom doň hodil vedro benzínu s vysvetlením, že toto je špeciálny štátny oheň, ktorý síce horí, ale pre dobro všetkých.

Fico tak pokračuje v tradícii, kde forma triumfuje nad obsahom, a problémy sa neriešia, ale obchádzajú. A občan? Občan sa môže aspoň pobaviť – ak už nie realitou, tak absurdnosťou jej prezentácie. Lebo úprimne: ak vám ide o pokoj v duši, je vždy lepšie tráviť nedeľu počúvaním premiéra vysvetľujúceho, ako je všetko pod kontrolou než sledovaním otravného moderátora, ktorý sa drzo pýta, prečo to pod kontrolou vôbec nie je.

A tak sa človek len zamýšľa – čo príde nabudúce? Zákaz večerných správ, pretože pred spaním škodia psychike? Vyhlásenie núdzového stavu pre každé nepriaznivé prieskumy verejnej mienky? Alebo rovno založenie novej štátnej televízie, kde sa bude vysielať 24 hodín denne len jeden program: „Ako nám je dobre – a ak nie, je to vaša chyba.“

Lebo, ak sa niečo nedá upratať pod koberec, vždy sa to dá prekričať. A tak sa len na záver treba opýtať: „A komu tím prospějete, pane premiére?“

Autor: Florián Meričko