KOMENTÁR: ROVNOVÁHA V ČASE SKÚŠOK

Pokiaľ sa človek zasekne v nekonečnom prúde konzumácie cudzích diel alebo myšlienok druhých, stratí sám seba.

Každý, kto má tú česť (alebo smolu) nazývať sa študentom, teraz úpenlivo hľadá odpoveď na otázku, ako sa čo najelegantnejšie nezblázniť. Aj keď koniec semestra je ešte pomerne ďaleko, jeho blížiaci príchod sa už u mnohých aktívne prejavuje nepríjemnými pocitmi úzkosti či stále prítomnou nervozitou. Termíny skúšok už nie sú iba abstraktným pojmom budúcnosti, pomaly vznikajú prvé podoby seminárnych prác a na zabudnutom AIS-e všetci pátrajú po podmienkach hodnotenia. Toto obdobie je povestné psychickým nátlakom na všetkých študentov, ktorý je však neodmysliteľnou súčasťou definície pojmu vysoká škola. No aj napriek tomu sa každý vysokoškolák pokúša nájsť spôsob, ako sa čo najúspešnejšie vyhnúť tomuto povestnému stresu.

Či už niekto hľadá riešenie v umení, športe, návštevou psychológa či slastným ničnerobením, úspech zaručí jedine rovnováha. Ten, kto by sa pokúšal hľadať odpoveď na túto otázku práve na internete, by pravdepodobne mohol nájsť kanál Pick Up Limes. Práve na tomto účte totiž zaznela myšlienka, že kľúčom k pokoju aj v tých najnáročnejších časoch, je práve balans. To je však príliš abstraktný pojem na to, aby pomohol študentom, ktorí teraz jednoducho nemajú čas lúštiť metafory. Jednoduchý preklad, ktorý sa ponúka, hovorí o dvoch činnostiach, ktorých vyváženie prinesie vytúžený mier každej preťaženej mysli. Týmito činnosťami je tvorenie a prijímanie tvoreného.

Tí, ktorí sa na tejto pomyselnej váhe prikláňajú viac k prvej možnosti, sú verejne známi aj ako ,,tí premotivovaní“. Takýmto ľuďom nikdy nestačí dvadsaťštyri hodín na to, čo chcú za deň stihnúť a svoj čas, silu a energiu obetujú práve tomu, na čom im najviac záleží – svojmu dielu, odkazu, ktorý tu po nich zostane. Pravdou je, že práve z tejto skupiny extrémistov zakaždým povstanú najväčší majstri svojho remesla, no ich príbehy dokazujú, že cena za úspech je často príliš vysoká. Syndróm vyhorenia, zdravotné problémy, nefungujúce vzťahy – to sú dôsledky prehnaného sústredenia sa na vlastnú sebarealizáciu. Keď zabudneme prijímať a všímať si všetko, čo je okolo nás, staneme sa otrokmi vlastnej potreby niečo dokázať. Nie je však potrebné byť známou a úspešnou celebritou, aby človek zapadal do tohto extrému. Môžu to byť študenti, ktorí celé dni píšu seminárne práce alebo používatelia sociálnych médií, ktorí stále tvoria nový obsah. Obeťou sa môže stať ktokoľvek. Pre skutočný pocit zadosťučinia je potrebné nie len dávať, ale aj prijímať.

Opačný problém nastáva, keď človek vôbec necíti potrebu čokoľvek robiť. Naivne sa nazdáva, že ku šťastiu mu stačí robiť to, čo ho tak baví – celkom nič. Presvedčenie týchto jedincov spočíva vo viere, že všetok intelekt, zábavu a odpovede nájdu v tom, čo je okolo nich. Môžu to byť ľudia, ktorí presedia celé dni pred obrazovkami televízorov, ale aj tí, ktorí nekonečné hodiny trávia v knižnici. Nijaká činnosť nie je zlá, ak je vyvážená svojim opakom. Pokiaľ sa človek zasekne v nekonečnom prúde konzumácie cudzích diel alebo myšlienok druhých, stratí sám seba. Tento extrém preto spôsobuje pocity prázdna či depresie. Netreba výnimočnú kreativitu ani talent, aby človek vytvoril niečo vlastné. Originálne myšlienky a nápady má každý, treba ich len spoznať a potom nájsť vlastný spôsob, ako ich prezentovať. A spôsobov je nespočetne veľa.

Pokojná a vyrovnaná myseľ, ktorá dosiahne equilibrium, sa zo skúšok nestresuje a neznepokojuje, ale prijíma ich ako prirodzenú súčasť života. Táto teória nemusí pomôcť každému študentovi, ktorého psychický stav nie je práve pripravený na nátlak, ktorý sa onedlho stane každodennou súčasťou vysokoškolského života. No prinajmenšom každému určite vysvetlí, v čom spočíva problém. A výsledok je už len otázkou rozhodnutí.

Martina Halúsková