Tak znie názov výzvy, ktorú zverejnilo kníhkupectvo Martinus. Aktuálna situácia s koronavírusom nás posadila do domácich kresiel, deti nechodia do školy a kníhkupectvo sa rozhodlo ponúknuť im jednu z možností, ako si spríjemniť voľný čas, alebo večer pred spaním. Známe tváre slovenskej kultúry čítajú našim ratolestiam rozprávky.
Vyspovedali sme Annu Porubcovú, ktorá má celý tento projekt na starosti. Priblížila nám, ako myšlienka vznikla a ako to celé funguje.
Anna: „Začali sme v nedeľu 15. marca s herečkou Lujzou Garajovou Schramekovou, ktorá nás k tejto aktivite aj inšpirovala. Bol to jej nápad.“
Ktoré tváre pritiahli najviac pozornosti detí?
Anna: „Ťažko to teraz vyhodnocovať, pretože k novším videám ešte len sledovanosť nabieha. Samozrejme, účinkujúci, ktorí majú silnejšie sociálne siete a na video u seba na svojom instagramovom alebo facebookovom profile aj upozornili, majú vyššiu sledovanosť.“
Podľa akého kľúča si vyberáte osobnosti k prepožičaniu ich hlasu?
Anna: „Snažíme sa zapájať predovšetkým hercov, aby bolo čítanie čo najzaujímavejšie svojím prednesom. Zapojili sa už ale aj dve autorky, moderátori a jedna režisérka. Ďalej stačí, aby si vybrali príbeh – ukážku, ktorá má uzavretú dejovú líniu a ostatné je už na nich.“
Do aktivity sa zatiaľ zapojili slovenskí herci ako napríklad Lujza Garajová Schrameková, ktorá s nápadom prišla, ďalej: Juraj Kemka, Kristína Tormová Farkašová, Eva Pavlíková, Miroslav Noga, Marek Majeský, Ady Hajdu, Peter Lejko, Juraj Hrčka či speváčka Katarína Koščová, moderátor Sajfa s manželkou Veronikou Cifrovou Ostrihoňovou, Babsy Jagušák a ďalší.
Jeden z úspešných slovenských hercov – Juraj Hrčka, ktorého ste mohli postrehnúť napríklad v najnovšom seriáli RTVS – Hniezdo, bol súčasťou aktivity Prečítam ti rozprávku tiež. Porozprával nám, ako je na tom s rozprávkami on sám.
Ako ste sa dostali k výzve Prečítam ti rozprávku ?
Juraj: „Myslím si, že som to objavil na sociálnej sieti, alebo mi to niekto poslal v správe v rámci nejakej skupiny. Nie som si istý, či to nebola Kristínka Tormová Farkašová. Do skupiny som sa pridal. Poslal som krátku nahrávku a už to išlo.“
Prečo ste siahli pri čítaní práve po knižke: Na zázraky máme nos ?
Juraj: „Siahol som po nej, lebo táto kniha je, podľa mňa, veľmi pekná . Pracujem ako zdravotný klaun pre občianske združenie – Červený Nos. Už to bude niečo vyše sedem rokov. Myslím si, že tie príbehy sú naozaj pekné a vhodné pre deti. Čo je hlavné, sú aj autentické. O nás – klaunoch, priamo z nemocnice, čo sme naozaj zažili, či už s deťmi a ich rodičmi, alebo ide o zážitky z prostredia geriatrie. Čiže príbehy so staršími kamarátmi v dôchodcovskom veku. Tie sú tiež ľudské, vtipné, niekedy aj poučné, keďže sú zo života. Knižka vyšla len nedávno, pred polrokom. Usúdil som, že by bola vhodná na takéto čítanie.“
Čítali vám rodičia rozprávky, keď ste boli malý? Alebo ste si púšťali kazetu z magnetofónu?
Juraj: „Áno, čítali mi rodičia, aj moji starí rodičia. Zväčša nejaké povesti a báje, alebo balady, niekedy aj rozprávky Pavla Dobšinského, Tisíc a jednu noc, to som mal rád. Ešte si pamätám Ferda Mravca od Ondřeja Sekoru. Neskôr som si ho čítal i sám. Alebo Chrobáka Truhlíka. Všetky tieto záležitosti s chrobákmi boli super. Samozrejme, počúval som príbehy aj z platní. Napríklad Kocúra v čižmách, Soľ nad zlato. Z kazety som si púšťal rozprávku Maxipes Fík. Bolo to v češtine a poznal som to naspamäť. Naozaj krásne to bolo nahovorené. Tú kazetu som úplne zničil. Stále som to počúval dokola.“
„Je to dobrá možnosť, aby si deti rozvíjali svoju fantáziu.“
Ste herec, hlasový fond máte predurčený na čítanie rozprávok. S textom máte bohaté skúsenosti. Museli ste sa na túto výzvu nejako špeciálne pripraviť?
Juraj: „Nemusel. Robím to často, živím sa tým. Pracujem s hlasom, aj čítam takéto veci profesionálne. Skôr som sa trochu potrápil s takými technickými záležitosťami ako nastavenie kamery tak, aby nespadla. Ďalej som si musel nájsť vhodné miesto v byte, kvôli svetlu a celkovej atmosfére. To, aký príbeh budem interpretovať, som vedel hneď. Čítal som úryvok z knižky Na zázraky máme nos, z ktorej som si vybral kratší úryvok. Nemal viac ako šesť minút, čo je pomerne málo, ale na druhej strane, niektorí kolegovia, čo majú maličké deti od 2 – 4 rokov hovorili, že je to primerané k pozornosti dieťaťa. Ešte som načítal, okrem iného, aj úryvok z Malého princa, ktorého myslím, má každý z nás doma.“
Myslíte si, že čítanie, respektíve počúvanie rozprávok zo strany detí, je stále v kurze? Zaujíma ich to?
Juraj: „Podľa mňa ich to zaujíma. A keď ich to nezaujíma, majú aspoň možnosť vypočuť si to. Tým, že sa to nahráva a neskôr zavesí na sociálnu sieť, môžu sa k tomu hocikedy vrátiť. Je to spestrenie a dobrá možnosť, aby si deti rozvíjali svoju fantáziu. Myslím si, že je to pre ne dôležité.“
Pri čom radi zaspávate vy, teraz, keď už ste veľký?
Juraj: „No, zvykol som si a robím to dosť často, že zaspávam pri rozhlasových hrách. Špeciálne pri detektívkach, alebo pri historických inscenáciách. Existuje plno rozhlasových hier, ktoré sú voľne dostupné na internete. Veľa slovenských a českých rozhlasových hier je z päťdesiatych až osemdesiatych rokov minulého storočia. Veľmi zaujímavý v nich býva najmä taký ten starší štýl reči. Milujem Komisára Maigreta v podaní Rudolfa Hrušinského, to rád počúvam. Čiže, toto je niečo, po čom siahnem ja, čo si rád pustím a rád pri tom zaspím. Je to super, zaspávať pri hovorenom slove. Samozrejme, patria tam aj všetky audioknihy.“
Text: Katarína Winklerová
Foto: facebooková stránka Martinus
- Štyria na dve v Rusovciach - 4. októbra 2020
- Prečítam ti rozprávku - 8. apríla 2020
- Režisér Vít Klusák: Doma otvorene rozprávame o sexe - 20. marca 2020
No Comments