Výber povolania patrí medzi prvé životné rozhodnutia, ktoré skutočne zavážia. V súčasnosti ho čoraz viac ovplyvňuje to, čo vidíme na sociálnych sieťach. Podľa štúdie uverejnenej v odbornom časopise Journalism and Media, ktorá sa zameriavala na vplyv masmédií na výber povolania u študentov posledného ročníka strednej školy, je až 48 % mladých ľudí pri výbere kariéry ovplyvnených obsahom online platforiem. Ďalších 41 % zmenilo svoje vzdelávacie plány po tom, čo na internete sledovali niekoho, kto vyzerá úspešne.
Online platformy sú plné ľudí zdieľajúcich svoj každodenný život. Ide o rôzne typy osôb, medzi ktorými možno nájsť inšpiratívnych jedincov. Jedným z nich je aj Lukáš Valaský, známy ako Notboredmed.
Lukáš pracuje ako chirurg na operačných sálach a urgentnom príjme, no aj v zdravotníckom centre, kde liečí pacientov s bolesťami chrbta, svalov a hlavy. Zabezpečuje zdravotnícke dozory na podujatiach – od diskoték až po športové zápasy. Popri medicíne spoluorganizuje a promuje spoločenské akcie pre študentov a doučuje uchádzačov o štúdium medicíny. Svoju dennú realitu – pracovné dni, zdravý životný štýl aj voľnočasové aktivity – zdieľa na TikToku a Instagrame.
Prečo práve také používateľské meno?
Cieľom bolo spojiť dve veci, ktoré ma charakterizujú. Medicína tvorí väčšinu môjho života a neznášam nudu. Tak som spojil môj akčný život a medicínu do „notboredmed – nie nudná medicína.“”
Kedy si sa rozhodol, že sa chceš stať lekárom? Bolo to pre teba jasné rozhodnutie alebo si zvažoval aj niečo iné?
Keď som bol malý, chcel som byť traktorista, vojak, dokonca aj smetiar. Medicína ma zaujala, keď som viac začal vnímať povolanie svojej mamy, ktorá je gynekologička. Videl som, čo všetko doma rieši a o čom rozpráva. Povedal som si, že možno by to bola tá pravá cesta. Skúsil som si brigádu v nemocnici ako pomocný zdravotný pracovník a chytilo ma to.
Na medicínu si sa nedostal na prvýkrát. Čo si robil po neprijatí? Akú radu by si dal neúspešným uchádzačom?
Na jednej strane som rád. Keď som sa tam hlásil prvýkrát, tak som ešte nebol úplne zrelý. Bol som 18-ročný chlapec, ktorý nevedel, ako svet funguje. Myslím, že som nebol ešte pripravený na takú školu, akou je lekárska fakulta. Takéto štúdium treba totižto brať s vážnosťou a zodpovednosťou. Ďalšie roky mi dali veľa skúseností, vďaka ktorým som na to dozrel. Zamestnal som sa v nemocnici. Chcel som vidieť ako to tam funguje a prečo všetci nadávajú na zdravotníctvo. Dal som si nejaké pomaturitné štúdium v tejto oblasti a hlavne som si skúsil medicínu na vlastnej koži, ešte predtým, než som ju začal študovať. Určite by som odporučil aj neprijatým uchádzačom, nech si to idú vyskúšať a zistia, či to chcú robiť, pretože veľa záujemcov ani nevie, čo všetko prax v nemocnici obnáša. Neodporúčam sa vzdať, pretože to potom nie je pre nich. Niekedy v medicíne, aj na operačkách nie vždy všetko vyjde na prvý pokus, ale nevzdávame to, hľadáme ten prienik a nakoniec to vždy dobre dopadne.
Vždy si chcel byť chirurgom alebo si zvažoval aj iné oblasti lekárstva? Prečo práve chirurgia?
Hneď som si bol istý, že gynekológiu robiť nechcem, vďaka mojej mame. Keď som o tom od nej počúval, vedel som, že to nebude moja cesta. Úvah však bolo viacero. Najprv som chcel vylúčiť základné, najfrekventovanejšie odbory a tak som si vyskúšal veľa prác v mnohých z nich. Hodlal som spojiť manuálnu prácu a teóriu. Napokon som si sám vybral chirurgiu. Keď som bol na tomto oddelení, tak som vedel, že je to to pravé, niečo, čo nie je stereotypné.
Okrem práce v nemocnici ťa možno vidieť aj ako zdravotný dozor na rôznych akciách a eventoch, promotéra, doučovateľa uchádzačov o štúdium medicíny a dokonca aj ako spoluorganizátora spoločenských podujatí. Ako to celé stíhaš? Máš ešte aj iné zamestnania okrem týchto?
Mám toho trošku viacej. Ani sám už neviem koľko toho mám. Vždy keď niekomu menujem aké mám práce, polovicu zabudnem vymenovať. Všetko je o tom, aby si človek ten čas nejak naplánoval. Mávam aj také chvíle keď sa to úplne nedá, potom všade meškám. Našťastie mám priateľku, ktorá je vo väčšine mojich aktivít so mnou, takže trávime veľa času spolu aj týmto spôsobom a podporuje ma v tom. Horšie by bolo, keby nebola v tomto odbore a zanedbával by som osobný život. Takto, keď máme spoločné záujmy a trávime spolu čas, sa to dá zvládnuť.
Keď už si spomenul svoju priateľku, ide o mladú zdravotníčku, ktorá je zároveň mikroinfluencerka. Motivuje ťa tento vzťah k tomu, aby si bol aktívny online?
Jasné, že ma motivuje. Je vždy lepšie, keď partneri zdieľajú záujmy a majú podobné nastavenie. My to spolu tak máme. Keď vidím, že tvorí príspevky, hneď tvorím aj ja. Samozrejme, je tam aj tá pomoc, občas jej videá natáčam ja, inokedy ona mne. Pomáhame si v sociálnych sieťach aj ostatných aspektoch života navzájom.
Čo ťa viedlo k sociálnym sieťam? Natáčaš videá rád? Aký v tom vidíš zmysel?
Ja som chcel trošku ľuďom ukázať pravú stránku medicíny. Preto dávam príbehy z nemocnice a aj zo súkromného života. Na rozdiel od ostatných „medfluencerov“, chcem nech ľudia vidia aj realitu, že ten lekár má aj voľný čas a vie si užiť voľné chvíle.
Aké sú tvoje kariérne ciele?
Od začiatku mám svoj jasný cieľ, sen, ktorý si chcem splniť. Chcel by som mať vlastnú nemocnicu, kde sa bude poskytovať profesionálna zdravotná starostlivosť. Väčšina výkonov bude založená na tom, aby sme človeku pomohli a neriešili to, čo sa v nemocniciach súčasne rieši, napríklad, že nemôžeme použiť určité materiály, lebo na to nie sú financie. Jednoducho, kvalitná starostlivosť, fungujúca s víziou pomoci človeku a nie zárobku.
Ako by si zhodnotil život lekára a život tvorcu obsahu sociálnych sietí? Čo by si odporučil adolescentovi, ktorý zvažuje obe cesty a nevie akou sa vydať?
Myslím, že sociálne siete sú budúcnosť. Podľa mňa sú na prvom mieste, čo sa týka reklamy. Beriem ich ako niečo, kde sa vieme sami odprezentovať, zdieľať svoje myšlienky. Takto si dokážeme nájsť ľudí, ktorí veci cítia podobne ako my.
Ja by som určite nevyberal medzi tými dvomi, ale zobral by som ich obe. Začal by som s medicínou a popritom robil influencera, tak, ako to robím teraz. Je to taká moja klasika, vždy si vyberiem to najťažšie a viem sa posúvať.
Aký je tvoj názor na skutočnosť, že až 48 % mladých je pri výbere svojho povolania ovplyvnených sociálnymi sieťami?
Podľa mňa to je samozrejmé. Kedysi ľudia na tom tak boli s televíziou. Teraz, keď televízia v niektorých rodinách upadá, do popredia sa kladú sociálne siete. S tým aj reklamy naberajú iný rozmer. Ľudia čerpajú inšpiráciu online. Súčasne sa na internete zdieľa naozaj čokoľvek. Často aj pocity jednotlivcov zo zamestnania a osobné skúsenosti.
Napríklad, aj mnou je veľa mojich sledujúcich ovplyvnených a rozhodnú sa ísť na medicínu. Treba si ale dávať pozor, lebo influenceri naozaj dokážu ovplyvniť mienku mladých ľudí, a to nie len v dobrom. Dokážu motivovať aj odradiť od niektorých povolaní.
Čo je pre teba gro tvojej práce? Nerozmýšľaš nad tým, že by si sa začal venovať naplno len influencerstvu, ako to spravilo už viacero slovenských osobností?
Myslím, že každý by mal mať základné, stabilné povolanie a influencerstvo len ako takú vedľajšiu prácu. Je to skôr niečo ako hobby popri hlavnom povolaní. Osobne som toho názoru, že práce na sociálnych sieťach nemajú až taký veľký prínos pre spoločnosť. Keby sme tu nemali klasické povolania, ako napríklad lekárov, učiteľov alebo policajtov, určite by to tu nefungovalo. Ale pravdaže, keď je človek akčný a kreatívny, tak je fajn voľba venovať sa aj online svetu.
Čo sa mňa týka, ja rád chodím do svojho lekárskeho zamestnania, lebo ma baví pomáhať ľuďom. Každé ráno po prebudení sa pozriem na svoje tetovanie na ruke, ktoré vraví „It is a beautiful day to save lives”, čo v preklade znamená, že je krásny deň na záchranu životov. Do práce idem s úsmevom na tvári, pretože viem, že idem robiť dobrú vec. Do ambulancie mi denne prichádzajú pacienti s problémom a odchádzajú vďačne bez neho. Vždy mám dobrý pocit na duši, že som pomohol. A preto som sa stal aj influencerom, aby som ukázal aké je to, s tým dobrým aj zlým.
