Život v polyamornej rodine: Traja sú niekedy menej

Natália si vo svojom šatníku ráno oblieka biely plášť a pripravuje sa na plnú čakáreň pacientov. Pôsobí ako bežná tridsiatnička. Na prstenníku sa jej leskne obrúčka a na tapete telefónu má fotografiu svojho manžela Teodora. Jeden detail však nesedí. Vedľa muža stojí ešte jedna žena – Nabel. Jeho partnerka. A Natáliina tiež. Všetci traja tvoria polyamornú (viacčlennú, pozn.red.) rodinu.

Teodor rozospato schádza po schodoch priestranného trojposchodového domu. Pobozká manželku i priateľku. Typické ráno v netypickom prostredí. Natália, Teodor a Nabel však tak žijú už tretí rok. „S manželom máme dve deti, fungovali sme predtým ako monogamný pár. Začínalo sa to našou neverou, o ktorej sme sa najprv nerozprávali. Podvádzal ma s Nabel, no keď som ju spoznala, zistili sme, že si všetci rozumieme,” začína opisovať začiatky neštandardného partnerstva Natália a chystá pre synov desiatu do školy.

Všetci traja, čerství tridsiatnici, hovoria, že ich prvotná myšlienka na polyamoriu bola čisto pragmatická. Chceli žiť v komunite, aby si rozložili úlohy a starostlivosť o domácnosť na viacerých členov. Monogamiu považujú za modernú záležitosť, ktorá nefunguje. „Čo ak by aj ostatným vyhovovala viacčlenná forma lásky, ale boja sa to povedať? Ľudia klamú o svojich potrebách,” hovorí hlava rodiny posmešne. Dodáva, že sa riadia príslovím — viac je niekedy menej. No vzájomnej komunikácie u nich musí byť naozaj viac.

Zobudili sa už aj deväťročný Dominik a sedemročný Oliver. Deti sa rozbehnú do kúpeľne. Ich otec tam už je, no zmestia sa všetci. V miestnosti sú tri umývadlá. Teodor sa usmeje a vysvetľuje, že to je neštandardné, no v ich domácnosti žijú dve ženy. Všetkého potrebujú viac, na čo najväčšej ploche. „Mami, mám mokré tričko,” zakričí mladší z chlapcov, keď sa pri umývaní zubov ošpliecha vodou. Keď pribehnú obe ženy, spresní, že myslel mamu Natáliu. Áno, správna komunikácia v tomto spolužití je naozaj mimoriadne dôležitá.

Dve mamy, jeden otec

Antropologické výskumy hovoria jasne, monogamia je proti ľudskej prirodzenosti. „Polyamorní jedinci sú v západnej spoločnosti čoraz bežnejší. Väčšina párov potvrdí, že vo vzťahu na seba nežiarli a dokážu milovať na rovnakej úrovni viacero partnerov,“ hovorí neuropsychologička Kristína Koller a vysvetľuje, že práve vďaka neuropsychológii vieme s istotou povedať, že silné chemické procesy v mozgu zapríčiňujú lásku ku viacerým osobám naraz.

Slová odborníčky potvrdzuje aj Nabel. Hovorí, že na manželský pár vôbec nežiarli, no niekedy sa cíti byť medzi nimi menej prijatá. „Asi je to závisť. Sú spolu dlho a veľmi si rozumejú,” opisuje. Keď spomína, že aj ju sa chlapci naučili volať mama, nadvihne si sveter, pod ktorým skrýva vypuklé bruško. S Teodorom čaká svoje prvé dieťa.

A práve ono je dôvod, prečo rozmýšľajú manželia nad rozvodom. Slovenská legislatíva neráta s takýmto prípadom. Neexistujú zákony, ktoré by mysleli na majetkové vyrovnanie vo viacčlennom partnerstve. Vďaka svadbe majú výhodu bezpodielového spoluvlastníctva. Tehotnej priateľky sa to však netýka. „Pri rozchode by pre ňu jedinou istotou bolo moje výživné. Nepočíta sa však s tým, že aj Natália má povinnosť hradiť alimenty. Nehnuteľnosti by sa nedelili medzi moje tri deti,” vysvetľuje Teodor a  rozhadzuje rukami. Gestami akoby chcel obsiahnuť obrovské miestnosti domu, ktoré vlastní spolu s manželkou.

Atmosféra v rodinnom kruhu hustne. Začína sa ranný chaos: deti odmietajú raňajkovať, Natália nevie nájsť kľúče, Nabel dostala rannú nevoľnosť. Otec nevie, ktorú ženu má skôr upokojovať. Vyzerá to, že domácnosť má odrazu priveľa členov. Manželka vtisne priateľke vášnivý bozk a v bielom plášti odchádza do práce. Svojho muža vynechala. Ten zatiaľ berie školské tašky a nakazuje synom, aby nastúpili do auta. Do školy ich každé ráno vozí on, je podnikateľ a sám hovorí, že má viac času než jeho žena doktorka.

Keď deti kopírujú rodičov

Polyamorný zväzok tvorí viacero osôb, ktoré o sebe navzájom vedia. Odborník na vzťahy a sexuológ Štefan Petrík hovorí, že ak má byť takéto spolužitie úspešné, všetci zúčastnení musia úprimne hovoriť o tom, čo od neho chcú a očakávajú. „Ako pri mnohých monogamných partnerstvách, aj polyamoria zahŕňa túžbu po deťoch, je to prirodzené. Tu narážame na kultúrno-etickú dilemu, či je správne priniesť do vzťahu s viacerými ľuďmi potomka,“ vysvetľuje sexuológ.

No to nie je jediná otázka, ktorej musia osoby vo viacčlenných vzťahoch v súvislosti s deťmi čeliť. Trojica sa rozhodla pre vzdelávanie synov v súkromnom školstve. Dôvod bol jednoduchý: obávali sa nepochopenia a šikany. „Sú medzi kamarátmi z tolerantných rodín. Nikto sa nečuduje, že sme traja. Ak tomu ich spolužiaci nerozumejú, povedia, že majú okrem biologickej mamy aj tetu,” opisuje Nabel a  dlaňou si jemne prechádza po tehotenskom brušku. Keď sa manželia vzdialia, prizná, že sa bojí, ako rodina prijme nový prírastok do rodiny.

„Deti si vytvárajú vzorce v skorom detstve. Kopírujú správanie rodičov. Napriek tomu nie je namieste hovoriť, že podobný štýl života budú mať jedinci z polyamorných rodín. Budú tejto možnosti otvorení, ale rovnako môžu fungovať v monogamnom vzťahu,“ približuje sexuológ Štefan Petrík.

Nabel sa stala ženou v domácnosti, v pracovné dni býva väčšinou doma sama. Do pôrodu už neplánuje pracovať, a tak varí, perie a upratuje. Ukazuje na zoznam úloh visiaci na chladničke. Zdobia ju fotky troch zaľúbencov ‑ Teodor stojí vždy uprostred.

Traja ľudia, štyri vzťahy

Počas obedňajšej prestávky sa stretnú iba Natália a Teodor. Vyberú si útulnú taliansku reštauráciu v centre Bratislavy. Pri pohľade na nich by človek nepovedal, že žijú v netypickom partnerskom zväzku. Držia sa za ruky, smejú sa, rozprávajú — ibaže o svojej tretej priateľke. Vysvetľujú, že si bežne plánujú čas aj vo dvojke. Niekedy len ženy spolu, inokedy partner s jednou z nich. Ak majú naplnené potreby vo dvojiciach, potom spolu radi prežijú chvíle aj traja. „Budovanie vzťahu musí byť vždy v páre. Predstavte si naše partnerstvo — všetkých troch – ako akýsi vzťah „nad nami”, ktorý nebude fungovať, ak to bude nefunkčné na úrovni dvojíc,” opisuje Natália s plnými ústami cestovín. Jej manžel prikyvuje, no do konverzácie sa nezapája. Posiela esemesku Nabel, že sa išiel naobedovať. Píše ešte aj inej žene. Hovoriť o tom pred svojou manželkou sa zdráha. Spomína akési pravidlo.

Pri otázke, či má polyamoria nejaké limity, sa však osmelí, pustí telefón z ruky a začne vysvetľovať, že viacčlenný typ vzťahu má niekoľko úrovní. „Sú dve roviny, či dva uhly pohľadu, o ktorých sa dá polemizovať. Môže ísť o otvorenosť v rodine — teda do nášho úzkeho kruhu chceme prijať ďalšiu osobu. Druhou možnosťou je otvorenosť vo vzťahu — vyhľadávame partnerov a partnerky, no nie do rodiny,” opisuje.

Každý z trojice smie tak nadväzovať paralelné kontakty mimo ich domácnosti. Nedotýka sa to však rodinného kruhu a nemôže to narušiť jeho chod. Existujú aj hranice, ktoré prekročiť nemôžu. Dohodli sa, že si o ďalších vzťahoch nebudú hovoriť. Dôležité je pre nich to, čo majú doma. Natália sa usmieva. Aj ona má možno tam vonku nejakého priateľa.

Po obede sa obaja vyberajú svojou cestou. Teodor si to namieri do kvetinárstva, podupkáva nohou a sústredene vyberá kytice. Rozhoduje sa medzi bielymi ľaliami a ružovými gerberami. Napokon vyberie jedenásť červených ruží — dokopy dvadsaťdva. Väčšie partnerstvo znamená viac výdavkov. Ani jednu partnerku nemieni ukracovať. Hovorí, že z času načas kúpi pre svoje polovičky nejakú pozornosť, aby ich potešil. „Vlastne nie polovičky, pre moje tretinky,” rozosmeje sa na svojej chybe.

Oddelené spálne

Podvečer sa vyberie trojica na nákup, deti ostávajú doma s opatrovateľkou. Všetci traja sa držia za ruky, a priťahujú pohľady okoloidúcich. Pani s dcérkou stisne dievčatko vo svojom náručí o čosi silnejšie, akoby sa ich bála. Nakupujúci sa za nimi otáčajú, muži však pozerajú na partnerov uznanlivo. Pravdepodobne Teodora obdivujú a predstavujú si, čo zažíva počas noci. „Reakcie môjho chlapského okolia sú vždy rovnaké: ,Skvelé, máš sex s dvomi ženami.‘ Ak je toto ich jediná predstava, tak ich ľutujem,” poznamená, keď si všimne zvedavcov.

Celá rodina sa stretne doma až večer. Nabel je už na prvý pohľad podráždená, pretože s priateľkou Natáliou nestrávila chvíľu osamote už dlhší čas. Nepáči sa jej, že manželia zašli počas dňa na obed. Porušili vraj harmonogram plánovania času vo dvojiciach. Teodor necháva partnerky radšej na prízemí a zamieri hore po schodoch. V spálni  stojí obrovská červená posteľ, ktorú si dala trojica vyrobiť na mieru. Polovicu z nej zaberajú vyčačkané vankúše, ktoré sú vraj ženskou pasiou. Človek by povedal, že tejto miestnosti nič nechýba. Opak je však pravdou.

Polyamorní ľudia sa dokážu pohádať rovnako ako monogamní. Práve preto najvážnejšie problémy v partnerstve spôsobuje jedna spálňa, hovorí Teodor. „V prípade že sú dvaja pohádaní, a to býva často, nemá sex nikto. Stále sa snažíme prísť na to, ako vytvoriť izbu, v ktorej nájde každý svoj intímny a osobný priestor.” Sexuálny život je ich najväčšia starosť. Dvaja ľudia sa znesú, no v troch je to podľa neho chaos. Nespokojne točí hlavou. Myslí si, že to pravdepodobne skončí dvoma oddelenými miestnosťami. Budú sa v nich striedať podľa potreby a nálady

Manžel schádza opatrným krokom dole. Vyzerá, že kontroluje situáciu — skúma, či sa ženy ešte škriepia. Partneri na konci dňa priznávajú, že život vo viacčlennom zväzku býva chaotický. Absolvovali preto desiatky hodín rôznych kurzov a sedení u psychológa. „Práve som začal chodiť na párový výcvik k popredným psychoterapeutom. Človek, ktorý je pre mňa najšpičkovejší český odborník v sexuológii s dvadsaťročnou praxou, povedal, že si netrúfne na náš vzťah,“ hovorí Teodor. S občasnými hádkami im nikto nepomohol, pretože pároví terapeuti sú pre páry. Oni sú traja. Menej je niekedy vlastne viac.

Autorka textu a foto: Frederika Lodová