Profesionalita a médiá

Konferencia Fenomén 2024 trvala celých desať hodín, ale nebol to stratený čas!

Po tom, čo Ján Hacek, vedúci Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, slávnostne otvoril Fenomén 2024, tentoraz zameraný na profesionalitu a médiá, pokračovala táto interdisciplinárna vedecká kolokviálna konferencia netradične. Blokom, v ktorom prítomní mohli diskutovať so známymi novinármi – Katarínou Vítkovou, spravodajkyňou RTVS v Prahe, Evou Mihočkovou, šéfredaktorkou portálu Zahraničná politika SFPA a Henrichom Krejčom, bývalým riaditeľom Centra spravodajstva publicistiky TV Markíza. Ako v tejto diskusii odznelo, novinár by nemal byť kritický len voči respondentom, ale mal by byť tiež sebakritický. Konštatovali tiež, že politici využili dezinfoscénu, aby začali likvidovať mainstreamových novinárov, ale tiež to, že online priestor nemá takmer žiadne pravidlá.  Je to o to nebezpečnejšie, že v čase krízy v spoločnosti sa ľudia často utiekajú k alternatívnym informáciám. Ako skonštatovala Eva Mihočková, novinár by mal zvažovať aj to, čo píše na sociálnych sieťach a dodala: „Keď píšem na sociálnu sieť, píšem to presne tak, ako keby som to išla publikovať.“

V ďalšej časti konferencie sa Miroslav Frindt venoval konkrétnemu prípadu vystúpenia bývalého premiéra Eduarda Hegera v televízii pod názvom Rozhodnutie Rady pre mediálne služby v kontexte s praktickým dodržiavaním zákona vo verejnoprávnom komplexe RTVS. Viera Krúpová sa v príspevku venovala profesionalite v spravodajstve verejnoprávneho média. 

Pojem profesionalita mal v názve aj príspevok Petra Kravčáka, ktorý sa zameral na regionálne médiá a lokálnych novinárov. Problémy zhrnul do niekoľkých myšlienok – „Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj!“, málo novinárov a veľa tém, čo vedie k ich povrchnému spracovaniu, a príjmy z inzercie – nezávislé médiá, ako povedal, nedokážu na trhu prežiť.

Lucia Virostková sa venovala kvalite v slovenskej žurnalistike a vo svojom príspevku si položila otázku: Kto definuje štandardy? V tejto súvislosti sa zaoberala aj novinárskymi súťažami na Slovensku. Katarína Vargová upriamila pozornosť na mladých novinárov a na  kreovanie profesionálov v našich médiách. Príspevok odpovedal na otázku, ako mladí novinári chápu pojem profesionalita. Zuzana Belková a Zora Hudíková sa sústredili na podoby profesionality pri realizácii rozhlasovej hry v podmienkach Slovenského rozhlasu. 

Matúš Ján Capko poukázal na spôsob mediálnej prezentácie za odvolanie ministerky kultúry SR, na čo využil diskurznú analýzu. Po ňom vystúpila Katarína Matušková s príspevkom nazvaným Rozbor porovnávacej štúdie prevalencie a zdrojov dezinformácií na hlavných mediálnych platformách v Poľsku, Slovensku a Španielsku, s dôrazom na slovenské prostredie v nadväznosti na európsku legislatívu v oblasti dezinformácií. Ako konštatovala, Slovensko je v porovnaní s inými krajinami, pokiaľ ide o účinok dezinformácií, zraniteľnejšie. Spoluautorky Eva Kramara Jonisová a Kristína Svítok Mayerová sa sústredili na nový fenomén, overovanie pravosti fotografie v súvislosti s nástupom umelej inteligencie. Na konkrétnych príkladoch vysvetľovali, ako možno odhaliť vygenerovaný obrázok, ktorý vytvorila umelá inteligencia.

Príspevok Marcely Belianskej definoval možnosti a riziká umelej inteligencie v súvislosti s overovaním informácií a kultivovaním online priestoru. Zamerala sa tiež na analýzu konkrétneho využitia umelej inteligencie ako prostriedku moderovania diskusií v online priestore. Peter Kubínyi a Ján Višňovský v príspevku nazvanom Čo škola dala a prax vzala vychádzali z názorov študentov masmediálnej a žurnalistickej školy, ktorí skončili štúdium pred menej než piatimi rokmi. Peter Ivanič v príspevku Koho pohľad? Mediálny diskurz o Izraeli a Palestíne  rozoberal tému, ako pokrývať neznáme témy. Podľa jeho slov, novinár by mal uvažovať nad tým, prečo vníma tému tak, ako ju vníma. Ján Hacek v príspevku Prax a univerzitné vzdelávanie novinárov – analýza žurnalistických študijných programov v Strednej Európe vychádzal z porovnania dvanástich univerzít, ktoré pôsobia v priestore V4, zameral sa pritom na ich študijné programy. 

Konferencia Fenomén 2024 však prekonala svoj vlastný doterajší rekord, trvala desať hodín. Určite to nebol stratený čas: účastníci boli takmer zo všetkých žurnalistických a masmediálnych škôl na Slovensku a usudzujúc podľa obšírnych diskusií ku každému príspevku, mali si navzájom čo povedať.

Autor: Peter Kubínyi
Foto: Marcela Belianská