Diagnóza vysokoškolákov: Prokrastinácia

Chorobné odkladanie úloh. „Urobím to zajtra.“ „Veď mám ešte na to veľa času.“ Až sa z toho stane deň pred odovzdaním úlohy a my nevieme, čo skôr. Nakoniec ju ani neodovzdáme. Vytvárame si zbytočný stres vlastnou neschopnosťou prehovoriť sa, aby sme zadané úlohy vypracovali. Svoju energiu radšej využívame na nedôležité veci a tie dôležité – na tie kašleme. Dosť často sa stáva, že nás potom trápia myšlienky. Vyčítame si, prečo sme to neurobili alebo sa na seba začneme hnevať pre vlastnú nezodpovednosť. Ak neprestaneme prokrastinovať a nepovieme si zásadné už dosť!, môže to mať veľmi negatívne následky či už na naše štúdium alebo život.

Kde je táto „diagnóza“ rozšírená najviac?

Vysokoškoláci sú skvelým príkladom, ako sa to robiť nemá. Všetko na poslednú chvíľu. Výhovorky typu – pod stresom nám to ide lepšie a rýchlejšie.

Toto však nie je v poriadku. Študenti vysokých škôl by si mali uvedomiť, že študovanie a prokrastinácia nejdú dokopy. Svoj potenciál nikdy ani nevyužijeme ak aj nás zláka vlna ničnerobenia. Možno si ani neuvedomujeme, ako je tento psychický stav spätý s naším životom.

Stačí sa zamyslieť, či sme si za posledný týždeň urobili všetko, čo sme mali, načas. Ak áno, tak študent neprokrastinuje a netrpí žiadnou „vysokoškolskou diagnózou.“ Ale čo ak nie? Tu sa dostávame do bodu, keď si stačí uvedomiť, kedy a pričom prokrastinujeme najviac. Možno na to nemáme dostatok energie. Aj to patrí medzi jeden z príznakov. Presne to je to, čo nikto z nás nechce počuť: týmto nechceným zlozvykom vlastne trpíme.

Ako s ňou vieme bojovať?

Ako prvé si musíme uvedomiť priority. Ako sa hovorí – bez práce nie sú koláče. A pri tomto to platí rovnako. Ak si spravíme úlohy, potom si na oplátku môžeme niečo dopriať, napríklad zábavu. Je to určitá forma motivácie, ktorá by nás mohla nakopnúť v tom, ako sa zbaviť prokrastinácie v živote.

Druhou vecou je upratanie si vecí. Ak pracujeme v neporiadku, môže to ovplyvňovať náš psychický stav. A môžeme začať prokrastinovať, čomu sa predsa chceme vyhnúť.

Treťou možnosťou je spraviť si zoznam od najdôležitejších vecí po tie menej dôležité. Ak máme pred očami niečo takéto, úlohy sa nám budú robiť ľahšie a svoje sústredenie prenesieme stopercentne na vykonávanú činnosť.

Poslednou vecou je urobiť si plány na najbližšie obdobie. Všetko si zoradiť časovo a robiť to postupne a s prehľadom.

Ak splníme všetky štyri body, úspešne sa vyhneme nechcenej prokrastinácii a bude sa nám žiť o niečo lepšie.

You Might Also Like

No Comments

    Leave a Reply