Náš fejtón

Cesta za lepším životom sa ešte nekoná

Všetci sme sa dušovali ako odídeme. Jedni ak vyhrá jedna strana, druhí ak vyhrá druhá. Odišli ste niekto? Pýtam sa preto, že aj ja som spomínala niečo také, niekoľkokrát. No a stále som tu. Prišla som na to, že nenávisť k politikom na odsťahovanie nestačí. Ono to treba zjavne naplánovať. Trošku som v kútiku duše dúfala, že dostanem sľubovaných päťsto eur a to, že ich nemám, mi celkom skrížilo plány. Financie sú obrovský problém a nie len na Slovensku, nikto ma neprichýli zadarmo, pretože v demokratických voľbách vyhral niekto, kto sa mi nepáči. Nerozumiem tomu. Prečo nie? V mojej hlave je to obrovská tragédia, za ktorú si zaslúžim azyl v jednej z tých krajín, kde prídete a máte pocit, že ste sa teleportovali do roku 2100. Aj keď… z takého Poltára by hádam stačilo prísť do Banskej Bystrice.

Ďalším problémom je môj zmysel pre orientáciu. Nie sexuálnu, to ešte zvládnem posúdiť. Možno teória o sedemdesiatich dvoch pohlaviach ma trošku zmiatla, ale na to mám ešte dosť času prísť, čo som. Ja sa proste stratím hocikde. Ani všetky tie vymoženosti ako GPS a mapy v telefóne, ktoré vás navigujú, aj s tou panovačnou paňou, ktorá prepočítava viac ako ja, keď som robila za kasou v obchode, nedokážu zabezpečiť, že aspoň raz za týždeň niekde nezablúdim. Takže si myslím, že moja dobrodružná výprava za lepším životom by sa skončila na bratislavskom letisku popritom, ako by som hľadala kôš, kde by som zahasila cigaretu. Je pre mňa doslova nepochopiteľné, ako niekedy niekto mohol vedieť, v akej Márii sa nachádza, keď otvoril vojenskú automapu ČSFR. Tí istí ľudia teraz v telke pravdepodobne vykladajú karty a oberajú ostatných o peniaze, tí sa v živote určite nestratili.

Pri mojom rozmýšľaní nad útekom som narazila na ďalší kameň úrazu. Kde si dám bryndzové halušky? Znie to ako malichernosť, ale nedostať halušky vždy, keď si na ne spomeniem, je vážny problém. A keby som sa dovalila do inej krajiny s kopou bryndze a začnem im ukazovať, ako sa robia, myslím, že pokojne by ma mohol niekto obviniť z vlastizrady. To je ako keby Amerika prezradila svoje nukleárne tajomstvá Číne. Znie to trošku prestrelene, ale prečo sa všetci tí Turci, ktorí rozniesli kebab do celého sveta, už nevrátili domov? Niečo za tým bude, ale nechcem konšpirovať, veď aj to je jeden z dôvodov, prečo chcem odtiaľto odísť.

Asi svoj odchod budem musieť odložiť, minimálne do dovtedy, kým budem schopná na letisku trafiť k eskalátorom a nestratiť sa v tej cestičke z pásov, aby sa netvorili dlhé rady pred security kontrolou. A zabudla som, že ďalší mesiac mám prehliadku u zubára, tam musím ísť. Kto by mi potom preplatil lieky? Hádam ďalšie voľby dopadnú lepšie, ak nie, tak jednoducho všetci znova začneme plánovať odchod, na ktorý u väčšiny nedôjde. Možno si z toho spravíme národný šport, ten hokej aj tak v poslednom čase za nič nestojí.