Konšpiračná a proruská scéna u nás už dlhodobo vystupujú proti členstvu v EÚ a súčasná kríza im môže ešte priniesť sympatizantov. Kroky politikov sú v súčasnosti pod veľkým dohľadom.
Správy o akciách Európskej únie zapĺňajú náš mediálny priestor v poslednom období častejšie. Dôvody sú predovšetkým dva – pandémia koronavírusu a tiež finančná pomoc jednotlivým členským krajinám. Pod príspevkami slovenských médií na sociálnych sieťach sa vytvára priestor pre búrlivé diskusie. Jedným z najčastejších názorov sú výzvy na vystúpenie z európskeho spoločenstva a pripomienky, že Slovensko je len zbytočne zapletené v modro-žltom byrokratickom a údajne diktátorskom zoskupení. Podobné nálady často využíva aj opozičná parlamentná strana ĽSNS, ktorá už dlhodobo volá po vystúpení z EÚ. Je tento spolok skutočne nedemokratický?
Európska únia, ako nás učili už na základných školách, vznikla najmä preto, aby sme predišli vojenským konfliktom medzi krajinami a tiež posilnili ich hospodársku, respektíve obchodnú spoluprácu. Okrem týchto „úloh“ v súčasnosti pomáha všetkým svojim členom získať väčšiu dôležitosť na medzinárodnom poli. To znamená, že aj Slovensko sa dokáže presadiť, komentovať a pristupovať k veciam s oveľa väčšou váhou ako člen EÚ než ako samostatná a malá 5-miliónová krajina.
Európska únia je veľmi komplikovaná a často jej fungovanie podrobne nepoznajú ani europoslanci. Najjednoduchšie sa to dá zhrnúť tak, že máme štyri základné inštitúcie – Európska rada, Rada Európskej únie, Európska komisia a Európsky parlament. Obrovské množstvo agendy, ľudí, budov, papierov… Dokážu ich fungovanie ovplyvniť bežní občania? Samozrejme, že áno. Ako sa hovorí, každý hlas sa počíta.
„Na Slovensku sú práve eurovoľby pravidelne voľbami s najnižšou účasťou voličov.“
Napríklad dvoma spôsobmi. Prvý je prostredníctvom „klasických“ parlamentných volieb. Občania zvolia svojich zástupcov do NR SR a z nich následne podľa výsledkov vzíde aj vláda. Jej predseda (a tiež aj prezidentka) sa automaticky stáva členom Európskej rady. Je to práve skupina premiérov, ktorá volí Európsku komisiu (akási forma európskej vlády), kde každá krajina má za jedného člena svojho politika. Všetko tiež schvaľuje Európsky parlament.
A práve ten je druhým spôsobom, ako bežní ľudia dokážu ovplyvňovať politiku EÚ. Volíme si priamo našich poslancov do europarlamentu. Na Slovensku sú práve eurovoľby pravidelne voľbami s najnižšou účasťou voličov. Tri zo štyroch hlavných inštitúcií sú závislé na národných vládach a ich predstaviteľoch.
Rozhodujeme tiež aj o budúcnosti EÚ. V europarlamente sa nachádza množstvo frakcií s rôznymi cieľmi. Niektoré sú väčšími „fanúšikmi únie“, iné skôr presadzujú silnejšie kompetencie národných štátov. Postoje kandidátov do EÚ sa dajú zistiť ešte pred voľbami, takže sa môžeme rozhodnúť ako chceme, aby EÚ v budúcnosti vyzerala.
Príkladom demokratickosti EÚ je aj BREXIT. Obyvatelia Veľkej Británie v národnom referende rozhodli, hoci tesne, že vidia svoju budúcnosť mimo Európskej únie. Aj sa tak stalo – odhlasovali si v referende odchod a Británia následne opustila štruktúry EÚ. Nikto z Bruselu im to nezakázal.
Ak sa nebudeme zaujímať o dianie v únii, zachováme si aj naďalej odstup od eurovolieb, o nás bez nás budú rozhodovať iní. A to by sa nám asi veľmi nepáčilo. Preto je aj počas pandémie dôležité pozorovať dianie v EÚ a zaujímať sa o to, čo politici robia. Pretože sme nielen Slováci, ale aj Európania.
Text: Tomáš Blahuta
Foto: Wikimedia
- Lietadlo alebo pole - 15. januára 2023
- REPORTÁŽ: Zabudnutý ruský štátik - 12. decembra 2021
- Ako sa kúsok Považia stal rajom pre arabských boháčov - 10. júna 2021
No Comments