Jazyk, ktorému porozumie každý Slovan

Podľa prieskumu Európskej komisie pre cestovný ruch z júla tohto roku by 8,9 percenta Európanov najradšej cestovalo na výlet do Talianska. Až 6,4 percenta turistov a dovolenkárov si však získalo Chorvátsko. Obľúbenosť tejto destinácie potvrdzuje aj ďalší prieskum Chorvátskeho štatistického úradu, ktorý tu v roku 2019 zaznamenal až 19,6 milióna turistických pobytov. Napriek popularite krajiny, disponujúcej 1185 ostrovmi a Jadranským morom, mnohí návštevníci neovládajú chorvátčinu. Je prirodzené, že človek nebude poznať jazyk každej krajiny, do ktorej cestuje. Čo ak však existuje reč, ktorá vymaže bariéry nedorozumenia vo všetkých slovanských krajinách a pomôže mnohým cestovateľom dohovoriť sa?

Ako o tom hovorí v štúdii Medzislovanský jazyk: spôsob komunikácie medzi slovanskými národmi a etnickými skupinami historik Nikolaj Kuznecov, pokusy o zjednotenie slovanských jazykov sa začali v už sedemnástom storočí. Chorvátsky kňaz a vedec Juraj Križanič vytvoril projekt s názvom Všeslovanský jazyk, pričom nový dorozumievací prostriedok mal byť spojivom v politickej jednote všetkých slovanských národov. Na rozdiel od pokusu kňaza Križaniča, ciele dnešnej medzislovančiny netkvejú v pokusoch o politickú jednotu, ale v presunutí pohľadu na kultúrnu jednotu. Navyše, v minulosti boli autori zjednocujúcich koncepcií presvedčení, že všetky slovanské jazyky sú len dialekty jedného slovanského jazyka. V súčasnosti existuje až 70 rôznych koncepcií medzislovanského jazyka, pričom najrozšírenejšiu vytvorili Vojtěch Merunka, Jan van Steenbergen, Ondrej Rečnik a Gabriel Svoboda v rokoch 2006 až 2009.

V dnešnej spoločnosti najviac ľudí komunikuje po anglicky. Do prvej desiatky najpoužívanejších jazykov sa dostala aj ruština. Ostatné slovanské jazyky vo svetovom rebríčku nenašli umiestnenie. Preto je veľmi ťažké pre obyvateľov ostatných slovanských krajín uplatniť sa na svetovom trhu bez znalosti angličtiny alebo ruštiny. Potenciálne riešenie prináša

medzislovanský jazyk, v ktorom už teraz vychádzajú vedecké štúdie na medzislovanských konferenciách, napríklad v júni 2017 v Prahe, a ktorý využívajú aj masové médiá. Rozšírením medzislovančiny sa bezpochyby zvýši počet jej používateľov. Príslušníci slovanských národov budú môcť, takmer bez problémov, nadviazať vzájomný jazykový kontakt a rozšíriť svoju publikačnú činnosť.

Na slovenských školách sa deti do kontaktu dostávajú najskôr s angličtinou a neskôr s ďalším voliteľným jazykom, respektíve jazykmi. Niektoré vzdelávacie inštitúcie ponúkajú väčší výber jazykov, čím sa žiakom otvárajú dvere do mnohých krajín. Mnohí študenti sa však stretávajú s ťažkosťami pri osvojovaní si gramatiky a slovnej zásoby jazykov z jazykových skupín, ktoré sú vzdialené tej slovanskej. Podľa slov doktora Merunku zo štúdie Medzislovanský zonálny konštruovaný jazyk je tento jazyk jednoduchý na naučenie pre Slovanov, najmä vďaka spoločnej koreňovej gramatike a slovnej zásobe. V súčasnosti nie je integrovaný v školských osnovách, no pre každého záujemcu existuje na internete množstvo databáz a portálov, ktoré ponúkajú dokumenty a učebnice medzislovančiny.

Stránka memrise.com ponúka kartičky so slovami a ich prekladom, po ktorých naštudovaní používateľ odpovedá na testové otázky preverujúce rozsah poznatkov, ktoré získal. Taktiež stránka neoslavonic.org obsahuje celé kurzy v textovom formáte, podrobne objasňujúce výslovnosť, abecedu, stavbu vety a ďalšie aspekty medzislovanského jazyka.

Alžbeta Vojtušová