Čím vyspelejšia spoločnosť, tým menej spánku. Napriek tomu, sa k tomuto problému veľa ľudí stále stavia flegmaticky. Dlhodobá nespavosť nám môže spôsobiť množstvo ochorení alebo ich privolať skôr, preto je dôležité o nich vedieť a vyhýbať sa im čo najdlhšie. Vladimíra Bellová zo Spánkového laboratória Kliniky pneumológie a ftizeológie v Martine hovorí o častých problémoch spojených práve so spánkom.
Čo môžeme zaradiť medzi poruchy spánku?
Nespavosť, spánkové poruchy dýchania, periodické pohyby dolných končatín počas spánku, syndróm nepokojných nôh, porucha správania počas spánku alebo nadmerná spavosť.
Ako vlastne rozoznám, že trpím niektorou z nich?
Každá spánková porucha je iná. Môžeme ich mať viacero naraz alebo niektorú špecifickú. Ak človek dobre nespí, príde na to pomerne ľahko, pretože si dostatočne neoddýchne. Ak ide o dýchanie, tak ho na to môžu upozorniť iní, tým že sa v noci budí, prestáva dýchať alebo chrápe. Pacienti, ktorí majú poruchu správania počas spánku, môžu byť námesační. Teda buď na to prídeme sami alebo nás na to upozorní niekto z nášho okolia.
Čo s týmito poruchami?
Predpokladám, že sa pacient najprv posťažuje svojmu praktickému lekárovi. Ten ho potom pošle ku špecialistovi. Môže mať ťažkosti psychické, psychiatrické, takže v tom prípade to riešia psychológ alebo psychiater. Ak je podozrenie, že ide o nejakú špecifickú poruchu, dostane sa do ambulancie pre poruchy spánku. Môže sa objednať aj sám.
Ako potom postupujete pri liečbe?
Najskôr sa s pacientom musíme porozprávať. Existujú aj rôzne dotazníky. Snažíme sa zistiť, o akú poruchu ide. Patria sem aj domáce jednoduché skríningové vyšetrenia, ktoré môžu zaznamenať prestávky v dýchaní, nedokysličenie srdca, prípadne, ak treba, pacienta hospitalizujeme v spánkovom laboratóriu, kde ho komplexne vyšetríme. Počas celej noci ho monitorujeme aj videom, nahráva sa záznam, sledujeme mozgovú, srdcovú, svalovú a dychovú aktivitu.
Môžu byť spánkové poruchy dedičné?
V konečnom dôsledku áno, aj keď je to ťažké na prvý pohľad zistiť. Určuje to istý habitus človeka, teda to, ako vyzerá. Existujú určité spánkové poruchy dýchania, ktoré sa volajú obštrukčné, keď dochádza u pacienta k zástave dýchania, lebo sa dýchacie cesty uzatvoria. V tomto prípade môže človek zdediť určitú podobnosť s rodičom, napríklad tvar krku alebo tvar tvrdého či mäkkého podnebia, prípadne sklon k priberaniu, ktoré môžu k poruche prispievať. Prebrať môže aj určité, možno nie úplne vhodné, návyky svojich rodičov. Zdediť sa dajú aj niektoré metabolické ochorenia, ktoré potom prispievajú k takýmto poruchám. Čiže, ak pacient chrápe alebo má inú poruchu spánku, tak netvrdím, že je to jednoznačné, ale môže to postihnúť aj jeho dieťa.
Čo si myslíte o liekoch na spanie?
Ich indikácia patria do rúk psychiatrom. Nemal by ich predpisovať iný lekár. Krátkodobo sa to zvykne robiť, keď je pacient vystrašený, vynervovaný a potrebuje sa vyspať pred určitým zákrokom. Ak ich užije raz za čas, nie je to škodlivé, ale ak je potrebné tieto lieky užívať dlhodobo a pravidelne, musí byť pod kontrolou špecialistu, psychiatra. Pravidelne musí chodiť na kontroly, konzultovať liečbu s odborníkom, pretože naozaj jestvujú aj ľudia, ktorí zase potrebujú tzv. psychofarmaká, lieky ovplyvňujúce psychický stav organizmu.
Je pravdou, že by sme si mali dopriať aspoň osem hodín spánku každú noc?
Podľa štúdií je optimálnych sedem hodín, plus-mínus hodina. Čiže, niekomu úplne stačí šesť hodín, niekto potrebuje osem hodín Ľuďom v produktívnom veku, nie príliš mladým alebo príliš starým, by malo stačiť približne tých šesť až osem hodín.
Vedeli by ste vysvetliť, ako sa nedostatok spánku odzrkadľuje na deťoch a ich vývoji?
Keď sa dospelý človek nevyspí, je unavený. Keď sa nevyspia deti alebo nemajú správny spánkový režim, bývajú skôr neposlušné alebo budia dojem neposlušnosti, či prejavujú hyperaktivitu. Čo sa týka vývoja, spánok je veľmi dôležitý aj v útlom detstve, aby sa správne vyvíjal centrálny nervový systém. Nie som na túto oblasť špecialistka, ale keby mali deti dlhodobo problém so spánkom, určite by sa to mohlo odzrkadliť v tom, že by mohli byť náchylnejšie na určitý typ ochorení.
Ako veľmi dokáže kofeín v káve či čaji ovplyvniť náš spánok?
Všeobecne sa odporúča, aby sme približne tri až štyri hodiny pred tým než si ľahneme do postele, nepili kofeínové nápoje. Závisí to, samozrejme, aj od toho, aké máme problémy so spánkom. Nie je to teda jednoznačné pravidlo. Niekto si môže dať kávu o ôsmej večer, zaspí v poriadku o desiatej a vyspí sa dobre. Nikdy to však netreba s kofeínom preháňať. Človek sa už pozná. Ľudia, ktorí majú problém so zaspávaním, by minimálne tie štyri hodiny pred spaním nemali požívať kofeínové a teínové nápoje. Ale nepovažovala by som to za jednoznačné pravidlo.
Ako sa dlhodobý nedostatok spánku zvykne odzrkadliť na našom zdraví?
Buď môžeme mať nedostatok spánku, trpíme nespavosťou, naozaj spíme málo a máme problémy zaspať, alebo nie je kvalitný. Ak ho máme málo, môžeme povedať, že je to už civilizačná choroba, tým, že si ho umelo skracujeme. Stráca sa cirkadiánny rytmus, teda prirodzené striedanie tmy a osvetlenia, takže sme ohrozenejší aj civilizačnými ochoreniami. Sem môžeme zaradiť vysoký tlak krvi, cukrovku, ale aj neurologické ochorenia. Tieto môžu pri dlhodobom nedostatku spánku prispievať ku skoršiemu nástupu demencie, ktorá by sa inak prejavila až v neskoršom veku. Určité poruchy spánku môžu byť aj niekoľkoročnou predzvesťou neurologického ochorenia. Ak je spánok nekvalitný, preležíme v posteli dostatok času, a napriek tomu sa dobre nevyspíme. Keď hovoríme napríklad o prestávkach v dýchaní, človek býva ohrozený rýchlejším nástupom srdcovocievnych ochorení, cukrovky, dokonca sa predpokladá, že ľudia, ktorí pracujú na smeny, môžu byť náchylnejší aj na onkologické ochorenia.
Je dôležité mať pred spánkom svoju rutinu?
Myslím si, že je dobré, ak je táto rutina príjemná a navodí nám spánok. Nechcem, aby si niekto pod týmto pojmom predstavoval, že si na sklonku dňa vypije kávu s cigaretou v ruke na balkóne. V konečnom dôsledku ide o to, čo si pod týmto pojmom predstavíme. Dôležité je, aby nebola taká, pri ktorej sa človek hrá s mobilom krátko pred tým, ako sa rozhodne ísť do postele. Prijateľná rutina je napríklad, že si prečítame knihu alebo nad niečím rozmýšľame, ale venujeme sa iba príjemným veciam. Vtedy by som povedala, že je to vhodné a je dobré mať nejakú činnosť, ktorú takto robíme pravidelne, nemeníme svoje zvyklosti.
Akú by ste dali čitateľom radu, aby spali lepšie?
Asi dodržiavať pravidelnosť bez ohľadu na to, či ide o obdobie nášho pracovného kolobehu alebo dovolenku. Snažiť sa spať najmenej tých šesť hodín, ideálne aspoň sedem, a ak niekto má ťažkosti, zamyslieť sa nad tým, či nerobí chybu v životospráve. Poprípade sa s takýmito problémami treba zdôveriť svojim blízkym a osloviť praktického lekára, ktorý ho môže poslať ku špecialistovi.
No Comments