Zabudnutý svetový unikát

Námestie Štefana Moyzesa v Banskej Bystrici je súčasťou historického centra mesta. Nájdeme tu mnohé staré budovy a pamiatky. Neďaleko majestátnej hodinovej veže a vychýrenej stavby Barbakanu sa, paradoxne, priamo na očiach skrýva architektonický klenot. Tým je dom č. 7 so závesnou reťazovou strechou, poslednou tohto typu, ktorá sa na svete zachovala.  O jeho dejinách, využití a najbližších plánoch, sme sa pozhovárali so správcom a hlavným nájomcom priestorov, Atilom Bérešom.

Dom postavili v 16. storočí. Informácie o prvom majiteľovi nie sú verejne dostupné. V roku 1826 naň Bedrich Schnierch navrhol závesnú reťazovú strechu na objednávku vlastníka Maxa von Ondrejkoviča z Hornej Mičinej. Rozhodnutiu predchádzali požiare, ktoré sa väčšinou z Medeného Hámra, kde vznikli, šírili strechami cez Lazovnú ulicu až na námestie.  Táto mala byť preto nehorľavá a neobsahovať žiadne drevené prvky. B. Schnierch vychádzal zo svojich skúseností staviteľa visutých mostov a vymyslel jej konštrukciu na rovnakom princípe. Patent získal vo Viedni. 

Vyčistený a zrenovovaný dvor, zdroj: A. Bereš

Základ nemá klasický drevený krov. Visí na vrchu nosného trámu. Z neho sú spustené reťazové prvky z kujného železa, ktorých jednotlivé články merajú asi tri metre. Vzájomne ich prepájajú kĺbové väzby. Pláty sa ťahajú až k priečeliu na oboch stranách. Tam pokračujú cez previsy do dutých múrov domu. Približne meter nad zemou končia strapcovito rozloženými závažiami. Vďaka tomuto ukotveniu strechu napínajú a zároveň bránia, aby sa zrútila. Môžeme to jasne vidieť aj zvonku na miernom ohnutí, charakteristickom práve pre mosty, podľa ktorých ju zostrojili. Aby si zachovala nehorľavosť, bola krytinová. Potvrdilo sa, že pôvodné liatinové tašky v tvare rybích šupín na ňu vyrobili v Rumunsku. Ich fragmenty môžeme nájsť v múzeách v Bystrici aj v Lučenci.

 V druhej polovici 20. storočia krytinu rozobrali a nahradili azbestovými dielmi. Reťaze obložili drevenými aplikáciami. Strecha chátrala viac než pätnásť rokov. Pre jej súčasný dezolátny stav nemôže byť prístupná verejnosti. Ostáva zabudnutá a zanedbaná. Problémom sú vysoké finančné náklady na kompletnú rekonštrukciu. Tie si majitelia nemôžu dovoliť. V 90. rokoch reštituovali zadný dvor, otvorili reštauráciu a kancelárske priestory. Pokúsili sa, v rámci možností, zdevastované časti opraviť a obnoviť. Potom však znovu zavreli a dom zostal zanedbaný až doteraz.

 Atila Béreš ako splnomocnenec jednal so zástupcami mesta, župy aj s pamiatkovým úradom. Tí by radi poskytli pomoc, no ich prostriedky sú obmedzené. V prvom rade musia archeológovia vykonať kompletný výskum. V jednotlivých miestnostiach vidieť vplyv rôznych období. Omietky ukrývajúce maľované klenby, časti gotického portálu či úlomky kachlí z 19. storočia. Tento prieskum je prvá fáza obnovy. Tú by museli zaplatiť vlastníci. Až potom by mohli požiadať a potom použiť príspevky z fondov, nadácií či udelených grantov od oslovených inštitúcií. A. Béreš navrhol, aby sa v budúcnosti strecha otvorila ako expozícia. V spolupráci s múzeom by vystavili tabuľky, texty a staré fotografie. Využili potenciál, ktorý pamiatka ponúka.

 Ďalšou zaujímavosťou domu v historickom kontexte je, že bol od 19. storočia sídlom jedného z prvých pivovarov na území Slovenska. Prevádzkovala ho rodina Herritzovcov, neskôr podnikatelia Jozef Grűn a Móric Poper. Podnik premenovali na Ármin Zsolnai pivovar. Niesol meno po synovi jedného z vlastníkov.  Od septembra 1941 spoločnosť prevzali úradník Ján Benuš a Ármin Zsolnai. Varilo sa tu pivo ZLATOPRAMEŇ. Získalo viacero ocenení na Slovensku i vo svete. Po nástupe Komunistickej strany Československa pivovar patril do štátnej správy. Svoju činnosť skončil v roku 1967.

Minulý rok sa niektoré miestnosti začali opätovne využívať a prenajímať. A. Béreš vyčistil príjazdovú cestu, dvor, zadný trakt a zrenovoval pivnicu. V jej priestoroch vybudoval Hogo Fogo Jazz & Art Club. V mene majiteľov začal oslovovať potenciálnych nájomcov, aby do domu vrátil život. Plánujú z neho vytvoriť kreatívne centrum, pozvať napríklad grafikov a ľudí z tohto priemyslu. K hudobnému klubu sa zatiaľ pripojilo kníhkupectvo ArtFórum a módny salón lokálnej návrhárky Viery Futákovej na prvom poschodí. 

Autorka článku: Alexandra Dundová

Autor foto: A. Béreš

You Might Also Like

No Comments

    Leave a Reply