Prečo neveriť posilňovniam

Blíži sa koniec roka a s ním aj novoročné predsavzatia. Jedno z najobľúbenejších je schudnúť desať kilogramov za mesiac. Kúpite si permanentku. Keď ste na to minuli peniaze, už tam musíte chodiť. Prvýkrát to býva náročné.

Už v šatni premýšľate, na čo ste sa to vôbec dali. Možno za to môžu všetky tie arómy okolo vás. Alebo kolegyňa vedľa, ktorá si do nápoja sype už tretie vrecko neidentifikovateľnej substancie. Tak si vezmete všetky veci a idete konečne cvičiť. Privíta vás hukot, treskot a pach tohto jedinečného miesta. Spotené fľaky na lavičkách sú iba dôkazom tvrdej práce. Prášok vysypaný pri vašich nohách nie je nič podozrivé. V hrdle máte guču z pocitu, že na vás všetci civejú. Vedia, že sem nepatríte. Toto miesto bolo hádam navrhnuté pre skutočných netvorov. Niet divu, že sa tu skrývajú.

Chodíte od jedného stroja ku druhému. Manuály nalepené na nich by predsa pochopil aj základoškolák. Tlačidlo na úpravu sedadla je zrejme zaseknuté. Pocítite na krku dych a korenistú vôňu. Zrejme prišiel princ na bielom koni. Ten je vždy tam, keď je žena v núdzi. Nezabudne mu podstrčiť svoje číslo, keby ste znova nevedeli, čo zo sebou. Po hodine už je tréning konečne za vami. Vydýchnete si. Spotená sa nemôžete dočkať, keď sa umyjete. No uvedomenie si, že sú tam iba kolektívne sprchy, vás zasiahne ako elektrický prúd. No nič. Dezodorant to istí. Prezlečiete sa. Zabuchnete skrinku a odchádzate. Tak možno zase o rok.

You Might Also Like

No Comments

    Leave a Reply