Strašiak Mlynskej doliny. Aj tak by sa dala nazvať rozostavaná budova, vedľa nákupného centra Cubicon.
Mnohí z nás, študentov, okolo nej prechádzajú každý deň a ani nevedia, čo je táto stavba zač. Ľudia, ktorí nie sú z Bratislavy, alebo túto oblasť nepoznajú, by si mohli myslieť, že betónový strašiak je súčasťou vysokoškolských internátov. Zanedbané oplotenie, ktoré samé o sebe vie, že čoskoro padne, je potrebné asi tak, ako stierače na ponorke. Čo však táto budova ukrýva a aká je jej minulosť? Bude slúžiť navždy len pouličným umelcom ako ich plátno a pre okoloidúcich ako budova moderného umenia?
Wellnes v Mlynskej doline
Kto by to bol čakal- pri internátoch mal vyrásť práve hotel. Neviem, čo tým chceli majitelia, arabská rodina Assadovcov, dokázať. Hneď vedľa rozostavaného hotela sú vysokoškolské internáty, kde, povedzme si na rovinu, možno ešte bývali prarodičia dotyčných vlastníkov stavby. Ak by sa tento moderný hotel, ktorý mal mať wellness centrum s bazénom, fitnescentrom a saunami, niekedy dostaval, bola by to určite veľká provokácia pre obyvateľov internátov v Mlynskej doline.
Mal mať 10 podlaží a viac ako 90 izieb. Z výstavbou sa začalo v roku 2010 a prístupná verejnosti mala byť budova o dva roky neskôr. Po trinástich rokoch však bývajú v tomto super modernom ubytovacom zariadení iba bezdomovci. Skelet, ktorý tu ostal, je len krásnym dôkazom toho, že v Mlynskej doline sa nechce ubytovať ani samotný hotel.
Rodina Assadovcov chcela neskôr stavbu prerobiť na byty. To ale mestská časť zakázala, keďže návrh nebol v súlade s platným územným plánom hlavného mesta a stavebný úrad tak konanie pozastavil.
Lokalita stavby je tiež veľmi zaujímavá. Na jednej strane, je hneď oproti cintorín, kde nebožtíci odpočívajú v pokoji a na druhej, je tu bujarý študentský život. Každý týždeň býva v okolitých podnikoch nejaká akcia. Väčšinou v utorky a stredy, keď je tu najviac vysokoškolákov. Zaspávať teda na rannú do práce mohlo byť veľmi náročné.
Čo bude s budovou zatiaľ nikto nevie. Doteraz sa vystriedalo na projekte niekoľko spoločníkov, no ani jeden z nich nevedel projekt dokončiť, či modernizovať plány. Nepomáha ani stále sa zvyšujúci tlak okolia obyvateľov, ktorým sa tento „strašiak“ nepáči. Dnes sa tu môžu ubytovať naozaj len zablúdené duše s cintorínu.
Lepší by bol bufet
Predtým, ako tu vyrástla táto tehlová opacha, stál neďaleko bufet Alibaba. Práve po ňom mal byť hotel pomenovaný. Táto kantína kŕmila hladné krky študentov v 90. rokoch, keď už vtedy tu stál internát a bývalo tu niekoľko stoviek študentov. Bufet ale v roku 2004 zbúrali a namiesto neho postavili polyfunkčnú budovu s reštauráciou, či herňou. Jediné, čo teda ostalo študentom, je nedávať peniaze na jedlo, ale do automatov. Túto budovu na rozdiel od hotela dostavali a slúži aj v súčasnosti. Práve pri nej všetci študenti a obyvatelia Šturákov či Atriákov vystupujú z autobusov- číslo 31 a 39.
Plače aj samotná Alibaba
Okrem ľudí bez domova, ktorí sa tu zdržujú najmä cez teplé ročné obdobia, je toto miesto obľúbené najmä pouličnými umelcami. Už z diaľky vidno niekoľko grafitov, ktorých význam poznajú asi len autori. Ak nerátame starú budovu RTVS, skelet hotela Alibaba je jediná opustená budova v okolí. Netreba sa teda pýtať, prečo práve tu zanechávajú jedinečné obrazce či podpisy.
Napríklad, pri niektorých oknách sú nasprejované slzičky, čo vytvára dojem, akoby budova plakala. Nachádzajú sa však na miestach, kam sa určite nebolo ľahké dostať sa a toto sprejovanie hraničilo s vážnym úrazom. Treba však oceniť myšlienku autora, ktorý pekne vystihol náladu budovy. Smútok. A niet sa čo čudovať. Toľké roky tu už stojí sama a jediné na čo slúži, je čmáranie výtržníkov, či na poskytovanie nocľahu ľuďom bez domova. Aspoň že to ubytovanie funguje ako bolo v pláne. Slzičky majú aj druhý význam. Vo väzniciach si kriminálnici dávajú vytetovať pod oči toľko sĺz, koľko ľudí zabili. Na opustenom hoteli som ich zvonku narátal osem. Myslím si, že za toto číslo by sa nehanbili ani tí najväčší kriminálnici. Verím však, že táto budova má na svedomí toľko ľudských životov, koľko aj ubytovaných vo svojich moderných izbách
Niektoré obrazce sú však na omnoho bláznivejších miestach. A akokoľvek dlho sa pozeráte na tieto výtvory, nestíhate sa čudovať, ako sa to tam dostalo. Začínate premýšľať, že spider-man namiesto toho, aby pomáhal ľuďom, chodí sprejovať budovy v okolí Mlynskej doliny. A keďže budova nie je nijako strážená, pre vandalov je ako voľné plátno. Zaujímavé sú aj ich mená. Ak si prezriete budovu detailnejšie, môžete si všimnúť prezývky ako: MOZEK, SEKS, DUSÍK alebo POLM. Cením si kreativitu autorov, no ak by ma volal v škole niekto, seks alebo dusík, spokojný by som určite nebol.
Okrem grafitov láka pozornosť aj niekoľko reklamných bannerov. Tie sú zavesené práve na plote, ktorý by mal držať v úctivej vzdialenosti od budovy nevítaných hostí. Bilboardy vám teda udierajú priamo do očí, kým čakáte na svoj spoj. Plot tak odstrašuje okolie nielen svojím zanedbaným výzorom, ale aj hlúpymi reklamami.
Romantická večera na streche budovy
Ak však bývate na internátoch nejaký ten piatok, túto budovu začnete brať ako súčasť Mlynskej doliny. Každý deň okolo nej idete autobusom, vidíte ju z balkóna a pre plot, ktorý zasahuje do polovice chodníka, sa musíte vyhýbať ľuďom pred vami do hlavnej cesty. Tam však na vás trúbi auto, ktoré vychádza zo zákruty, kam nevidíte práve kvôli plotu. Krásny začarovaný kruh menom Alibaba.
Aj keď mnohí študenti túto budovu evidujú, nie všetci tušia jej pravý pôvod alebo to, kde sa tu vzala, či na čo mala slúžiť. Keď som sa pýtal mojich kamarátov a okoloidúcich obyvateľov internátov, niektoré odpovede ma naozaj prekvapili. „Počul som, že to mala byť prístavba k Šturákom a že to bude pre deti bohatých rodičov, aby ich ratolesti nemuseli bývať tu,“ vyjadril sa jeden z ubytovaných. Ďalší zase tvrdili, že tam má byť dvadsaťštyrihodinová pohotovosť. Vraj, ak sa opitým študentom niečo stane, nebudú musieť chodiť až na Kramáre. Pri rôznych bláznivých odpovediach mi študenti ani raz neodpovedali správne.. Najbližšie k tomu mal ten, ktorý mi povedal, že by bol rád, ak by tam vytvorili azyl pre bezdomovcov. K čomu dodal: „Aspoň by som sa cítil, že konečne sem do Mlynskej doliny zapadám.“
Najviac ma však prekvapil príbeh jedného nemenovaného lámača ženských sŕdc. Dotyčný totiž vzal svoju priateľku na rande na strechu tejto budovy. „Počas dušičiek je cintorín Slávičie údolie vždy krásne vysvietený. Rozmýšľal som, odkiaľ by ho bolo vidieť najlepšie. Odpoveď som videl priamo z môjho balkóna.“ A tak vzal Rómeo svoju Júliu na strechu opustenej Alibaby. „V ten večer nebola ani taká zima. Vzal som do batohu pár diek, niečo pod zub a išli sme. Prekvapilo ma, že vôbec neprotestovala.“ Pre husté stromy vraj nebol výhľad až taký dobrý, ako očakával, ale podľa jeho slov sú spolu aj dnes. Ak chcete teda zbaliť dievča alebo chlapca, romantická večera na streche opustenej budovy pri cintoríne je to správne riešenie.
Ilúzie študentov
Aj keď vôbec nie je isté, čo alebo či niečo s budovou bude, je obrovská škoda, že sa táto stavba na nič nevyužíva. Skelet má obrovský potenciál predovšetkým z pohľadu študentov, ktorí v okolí bývajú. Ak by priestory prispôsobili vysokoškolákom, určite by sa nejaké využitie našlo. Už dlhšie sa sťažujú na malý počet študovní. Hotel Alibaba je ideálne miesto, kde by sa dali vybudovať. Veľké priestory by mohli byť využité aj pre knižnicu alebo miesto, kde jednoducho môžu ľudia z internátu tráviť čas. Spoločenské miestnosti, kde by si vedel človek oddýchnuť, študovať, ale aj sa zabaviť, by určite ocenili. Taktiež to nebude až také finančne náročné, ako budovať tu wellness, sauny či veľké apartmány. Navyše by mohla byť strecha využívaná ako terasa, odkiaľ by mali študenti pekný výhľad na cintorín počas dušičiek.
Keď som sa ich pýtal na tento skelet, niektorí spomínali podobné projekty. No všetko je to len ilúzia. Ak sa tu nepodarilo vybudovať nič za trinásť rokov, nepodarí sa to tu vybudovať už nikdy.
Časovaná bomba
Na budove a jej okolí je vidieť, že ju často navštevujú ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť. Posprejované steny, odpadky v okolí, či zlomené drevené zábrany. Je len otázka času, kedy sa tu stane nejaký vážnejší úraz a úrady sa začnú touto stavbou naozaj zaoberať. Plot, ktorým je skelet „chránený“, sa už neraz pre silný vietor zvalil. Niektoré časti oplotenia sú plechové steny, ktoré po toľkých rokoch tiež nie sú najstabilnejšie. Preto, keď je silný vietor, môže byť zdraviu nebezpečné ísť po chodníku okolo tohto hotela. Dávnejšie sa do pozornosti dostali aj vytŕčajúce drôty z plota, ktoré zasahovali do chodníka a mohli tak spôsobiť zranenie.
Kedy sa bude mesto naozaj zaoberať stavom budovy, ale aj jej okolia, je zatiaľ vo hviezdach. My len môžeme dúfať, že to nebude príliš neskoro. Keď na niekoho padne plot, či si vypichne oko na drôtoch. Zatiaľ sa len môžeme nečinne pozerať na to, ako budova plače a naďalej chátra.
Autor: Ján Jamrich
Autor fotografií: Ján Jamich, Architetka.sk
- Hotel duchov - 26. novembra 2023
- Dobrodružstvá v Bratislave - 29. apríla 2023
- Recept ako zjesť žabu - 29. apríla 2023