Ján Jamrich

Strašiak Mlynskej doliny. Aj tak by sa dala nazvať rozostavaná budova, vedľa nákupného centra Cubicon. 

Mnohí z nás, študentov, okolo nej prechádzajú každý deň a ani nevedia, čo je táto stavba zač. Ľudia, ktorí nie sú z Bratislavy, alebo túto oblasť nepoznajú, by si mohli myslieť, že betónový strašiak je súčasťou vysokoškolských internátov. Zanedbané oplotenie, ktoré samé o sebe vie, že čoskoro padne, je potrebné asi tak, ako stierače na ponorke. Čo však táto budova ukrýva a aká je jej minulosť? Bude slúžiť navždy len pouličným umelcom ako ich plátno a pre okoloidúcich ako budova moderného umenia?

Wellnes v Mlynskej doline 
Kto by to bol čakal-  pri internátoch mal vyrásť práve hotel. Neviem, čo tým chceli majitelia, arabská rodina Assadovcov, dokázať. Hneď vedľa rozostavaného hotela sú vysokoškolské internáty, kde, povedzme si na rovinu, možno ešte bývali prarodičia dotyčných vlastníkov stavby. Ak by sa tento moderný hotel, ktorý mal mať wellness centrum s bazénom, fitnescentrom a saunami, niekedy dostaval, bola by to určite veľká provokácia pre obyvateľov internátov v Mlynskej doline. 

Mal mať 10 podlaží a viac ako 90 izieb. Z výstavbou sa začalo v roku 2010 a prístupná verejnosti mala byť budova o dva roky neskôr. Po trinástich rokoch však bývajú v tomto super modernom ubytovacom zariadení iba bezdomovci. Skelet, ktorý tu ostal, je len krásnym dôkazom toho, že v Mlynskej doline sa nechce ubytovať ani samotný hotel.

Rodina Assadovcov chcela neskôr stavbu prerobiť na byty. To ale mestská časť zakázala, keďže návrh nebol v súlade s platným územným plánom hlavného mesta a stavebný úrad tak konanie pozastavil.  

Lokalita stavby je tiež veľmi zaujímavá. Na jednej strane, je hneď oproti cintorín, kde nebožtíci odpočívajú v pokoji a na druhej, je tu bujarý študentský život. Každý týždeň býva v okolitých podnikoch nejaká akcia. Väčšinou v utorky a stredy, keď je tu najviac vysokoškolákov. Zaspávať teda na rannú do práce mohlo byť veľmi náročné. 

Čo bude s budovou zatiaľ nikto nevie. Doteraz sa vystriedalo na projekte niekoľko spoločníkov, no ani jeden z nich nevedel projekt dokončiť, či modernizovať plány. Nepomáha ani stále sa zvyšujúci tlak okolia obyvateľov, ktorým sa tento „strašiak“ nepáči. Dnes sa tu môžu ubytovať naozaj len zablúdené duše s cintorínu.  

Lepší by bol bufet
Predtým, ako tu vyrástla táto tehlová opacha, stál neďaleko bufet Alibaba. Práve po ňom mal byť hotel pomenovaný. Táto kantína kŕmila hladné krky študentov v 90. rokoch, keď už vtedy tu stál internát a bývalo tu niekoľko stoviek študentov. Bufet ale v roku 2004 zbúrali a namiesto neho postavili polyfunkčnú budovu s reštauráciou, či herňou. Jediné, čo teda ostalo študentom,  je nedávať peniaze na jedlo, ale do automatov. Túto budovu na rozdiel od hotela dostavali a slúži aj v súčasnosti. Práve pri nej všetci študenti a obyvatelia Šturákov či Atriákov vystupujú z autobusov- číslo 31 a 39.

Plače aj samotná Alibaba
Okrem ľudí bez domova, ktorí sa tu zdržujú najmä cez teplé ročné obdobia, je toto miesto obľúbené najmä pouličnými umelcami. Už z diaľky vidno niekoľko grafitov, ktorých význam poznajú asi len autori. Ak nerátame starú budovu RTVS, skelet hotela Alibaba je jediná opustená budova v okolí. Netreba sa teda pýtať, prečo práve tu zanechávajú jedinečné obrazce či podpisy. 

Napríklad, pri niektorých oknách sú nasprejované slzičky, čo vytvára dojem, akoby budova plakala. Nachádzajú sa však na miestach, kam sa určite nebolo ľahké dostať sa a toto sprejovanie hraničilo s vážnym úrazom. Treba však oceniť myšlienku autora, ktorý pekne vystihol náladu budovy. Smútok. A niet sa čo čudovať. Toľké roky tu už stojí sama a jediné na čo slúži, je čmáranie výtržníkov, či na poskytovanie nocľahu ľuďom bez domova. Aspoň že to ubytovanie funguje ako bolo v pláne. Slzičky majú aj druhý význam. Vo väzniciach si kriminálnici dávajú vytetovať pod oči toľko sĺz, koľko ľudí zabili. Na opustenom hoteli som ich zvonku narátal osem. Myslím si, že za toto číslo by sa nehanbili ani tí najväčší kriminálnici. Verím však, že táto budova má na svedomí toľko ľudských životov, koľko aj ubytovaných vo svojich moderných izbách 

Niektoré obrazce sú však na omnoho bláznivejších miestach. A akokoľvek dlho sa pozeráte na tieto výtvory, nestíhate sa čudovať, ako sa to tam dostalo. Začínate premýšľať, že spider-man namiesto toho, aby pomáhal ľuďom, chodí sprejovať budovy v okolí Mlynskej doliny. A keďže budova nie je nijako strážená, pre vandalov je ako voľné plátno. Zaujímavé sú aj ich mená. Ak si prezriete budovu detailnejšie, môžete si všimnúť prezývky ako: MOZEK, SEKS, DUSÍK alebo POLM. Cením si kreativitu autorov, no ak by ma volal v škole niekto, seks alebo dusík, spokojný by som určite nebol. 

Okrem grafitov láka pozornosť aj niekoľko reklamných bannerov. Tie sú zavesené práve na plote, ktorý by mal držať v úctivej vzdialenosti od budovy nevítaných hostí. Bilboardy vám teda udierajú priamo do očí, kým čakáte na svoj spoj. Plot tak odstrašuje okolie nielen svojím zanedbaným výzorom, ale aj hlúpymi reklamami.    

Romantická večera na streche budovy
Ak však bývate na internátoch nejaký ten piatok, túto budovu začnete brať ako súčasť Mlynskej doliny. Každý deň okolo nej idete autobusom, vidíte ju z balkóna a pre plot, ktorý zasahuje do polovice chodníka, sa musíte vyhýbať ľuďom pred vami do hlavnej cesty. Tam však na vás trúbi auto, ktoré vychádza zo zákruty, kam nevidíte práve kvôli plotu. Krásny začarovaný kruh menom Alibaba. 

Aj keď mnohí študenti túto budovu evidujú, nie všetci tušia jej pravý pôvod alebo to, kde sa tu vzala, či na čo mala slúžiť. Keď som sa pýtal mojich kamarátov a okoloidúcich obyvateľov internátov, niektoré odpovede ma naozaj prekvapili. „Počul som, že to mala byť prístavba k Šturákom a že to bude pre deti bohatých rodičov, aby ich ratolesti nemuseli bývať tu,“ vyjadril sa jeden z ubytovaných. Ďalší zase tvrdili, že tam má byť dvadsaťštyrihodinová pohotovosť. Vraj, ak sa opitým študentom niečo stane, nebudú musieť chodiť až na Kramáre. Pri rôznych bláznivých odpovediach mi študenti ani raz neodpovedali správne.. Najbližšie k tomu mal ten, ktorý mi povedal, že by bol rád, ak by tam vytvorili azyl pre bezdomovcov. K čomu dodal: „Aspoň by som sa cítil, že konečne sem do Mlynskej doliny zapadám.“

Najviac ma však prekvapil príbeh jedného nemenovaného lámača ženských sŕdc. Dotyčný totiž vzal svoju priateľku na rande na strechu tejto budovy. „Počas dušičiek je cintorín Slávičie údolie vždy krásne vysvietený. Rozmýšľal som, odkiaľ by ho bolo vidieť najlepšie. Odpoveď som videl priamo z môjho balkóna.“ A tak vzal Rómeo svoju Júliu na strechu opustenej Alibaby. „V ten večer nebola ani taká zima. Vzal som do batohu pár diek, niečo pod zub a išli sme. Prekvapilo ma, že vôbec neprotestovala.“ Pre husté stromy vraj nebol výhľad až taký dobrý, ako očakával, ale podľa jeho slov sú spolu aj dnes. Ak chcete teda zbaliť dievča alebo chlapca, romantická večera na streche opustenej budovy pri cintoríne je to správne riešenie.  

Ilúzie študentov 
Aj keď vôbec nie je isté, čo alebo či niečo s budovou bude, je obrovská škoda, že sa táto stavba na nič nevyužíva. Skelet má obrovský potenciál predovšetkým z pohľadu študentov, ktorí v okolí bývajú. Ak by priestory prispôsobili vysokoškolákom, určite by sa nejaké využitie našlo. Už dlhšie sa sťažujú na malý počet študovní. Hotel Alibaba je ideálne miesto, kde by sa dali vybudovať. Veľké priestory by mohli byť využité aj pre knižnicu alebo miesto, kde jednoducho môžu ľudia z internátu tráviť čas. Spoločenské miestnosti, kde by si vedel človek oddýchnuť, študovať, ale aj sa zabaviť, by určite ocenili. Taktiež to nebude až také finančne náročné, ako budovať tu wellness, sauny či veľké apartmány. Navyše by mohla byť strecha využívaná ako terasa, odkiaľ by mali študenti pekný výhľad na cintorín počas dušičiek.

Keď som sa ich pýtal na tento skelet, niektorí spomínali podobné projekty. No všetko je to len ilúzia. Ak sa tu nepodarilo vybudovať nič za trinásť rokov, nepodarí sa to tu vybudovať už nikdy. 

Časovaná bomba
Na budove a jej okolí je vidieť, že ju často navštevujú ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť. Posprejované steny, odpadky v okolí, či zlomené drevené zábrany. Je len otázka času, kedy sa tu stane nejaký vážnejší úraz a úrady sa začnú touto stavbou naozaj zaoberať. Plot, ktorým je skelet „chránený“, sa už neraz pre silný vietor zvalil. Niektoré časti oplotenia sú plechové steny, ktoré po toľkých rokoch tiež nie sú najstabilnejšie. Preto, keď je silný vietor, môže byť zdraviu nebezpečné ísť po chodníku okolo tohto hotela. Dávnejšie sa do pozornosti dostali aj vytŕčajúce drôty z plota, ktoré zasahovali do chodníka a mohli tak spôsobiť zranenie. 

Kedy sa bude mesto naozaj zaoberať stavom budovy, ale aj jej okolia, je zatiaľ vo hviezdach. My len môžeme dúfať, že to nebude príliš neskoro. Keď na niekoho padne plot, či si vypichne oko na drôtoch. Zatiaľ sa len môžeme nečinne pozerať na to, ako budova plače a naďalej chátra. 

Autor: Ján Jamrich
Autor fotografií: Ján Jamich, Architetka.sk

Keď je hľadanie bytu zložitejšie ako výprava na Mount Everest

Nájsť si ubytovanie v hlavnom meste, je veľmi zložité, no keď ste aj študent, stáva sa to takmer nemožné. Viem, o čom hovorím, pretože som si tým prešiel. Niektorým ste nesympatický, ďalším zase prekáža, že ste študent, ktorý určite nemé peniaze a niekto vám ani neodpíše na mail. Keď som si pred rokom hľadal byt a odmietli ma už niekoľkýkrát, začal som si robiť iné plány. Ostanem bývať na ulici! Veď je predsa leto a moji noví spolubývajúci by ma určite neodmietli a nepovedali by mi, že nie som vhodný kandidát. 

Prečo to je také ťažké?

Najčastejším dôvodom bolo, že sa prenajímateľ bál, či máte ako študent peniaze na splácanie bytu. V jeho očiach sme ľudia, ktorí nemajú čas popri škole pracovať. Z otrepanej frázy, ako sú študenti chudobní a nemajú financie, sa stal strašiak pre všetkých, čo ponúkajú ubytovanie. Nerozmýšľajú vôbec nad tým, že ak by som si niečo nemohol dovoliť, jednoducho by som to nechcel. Tak, ako si teraz nekúpim drahé auto, nebudem hľadať štvorizbový byt v centre Bratislavy, s výhľadom na hrad. Dnes je pre slovo študent najpoužívanejším synonymom- chudoba. 

Ďalším dôvodom, prečo bolo komplikované nájsť si miesto na bývanie, bola vojna na Ukrajine. Nezazlievam teraz nikomu, že nechával u seba bývať ľudí, ktorí utekali pred vojnou. Práve naopak. Často znižovali nájom, aby si to ich nájomcovia mohli dovoliť. Skôr narážam na to, že niektorí nechali cenu rovnako vysokú a ponúkali toto miesto len preto, aby im štát za to poskytol ďalšie peniaze. Treba ale spomenúť, že takýchto prípadov nebolo veľa. Taktiež to nie je vec, na ktorú by som sa hneval, no aj to je dôvod, prečo je také ťažké hľadať byty nie len v Bratislave. 

Keď ste študent, okrem nálepky chudoba, máte zrejme na čele nalepené aj slovo ,,problémový“. A tu sa vraciam k spomínaným nesympatiám. Ak ste sa prenajímateľovi nepáčili, jednoducho povedal- mladí ľudia bývajú problémoví. Nemali ste šancu ho presvedčiť o opaku. Nedostali ste ani príležitosť ukázať, že pre bývanie ste ochotní zhasnúť televíziu aj svetlá o 22:00h a ísť spať. Jednoducho, ak vyzeráte mlado, znamená to, že máte každý deň párty, ste hluční a obľubujete alkohol s cigaretami. 

Riešenia pre jednoduchšie hľadanie

Aj keď to mnohým z nás nevyhovuje, študentské byty sú tá najľahšia cesta k dosiahnutiu cieľa. Sú aj cenovo dostupnejšie a taktiež nie je také ťažké dostať sa k nim. Problém prichádza vtedy, ak chcete bývať sami. Táto možnosť je veľakrát pre štyroch a viacerých. Museli by ste mať veľké šťastie, ak by sa vám podarilo nájsť dvojlôžkové izby. Ak ale nemáte problém deliť sa s ostatnými o sprchu, toaletu, či kuchyňu, je to pre vás najlepšia možnosť na bývanie.

Výhodou je, ak ste viacerí, ktorí chcete ísť spolu bývať. V takomto prípade, to bude síce drahšie, ale aj prenajímatelia sú pokojnejší a istejší v tom, že budete platiť nájom. Využiť tiež môžete prvú spomínanú možnosť, kde by ste boli všetci pokope a poznali sa. Väčšinou si nájdete byt jednoduchšie ako väčšia skupinka, ako by ste mali ísť bývať ako jednotlivec. 

Poslednou možnosťou je nepriznať sa, že stále študujete. Vymyslíte si príbeh o tom, ako a kde zarábate. Musíte vniesť istotu vášmu prenajímateľovi a doslova ho opiť rožkom. Diplom o ukončení štúdia si pýtať určite nebude a vy sa môžete zahrať na čerstvého zamestnanca s víziou do budúcnosti. Mne sa podarilo nájsť byt práve takto. Povedal som polovičnú pravdu. O tom, kde pracujem, koľko zarábam a aké stabilné je moje zamestnanie, som si vymýšľať nemusel. Jediné, čo som zatajil bolo to, že stíham aj školu a stereotyp, že všetci študenti sú chudobní. 

Autor: Ján Jamrich

Foto: autor

Ste študenti a nemáte peniaze na to, aby ste leteli do Francúzska? Chcete si vychutnať plnými dúškami chuť tohto obojživelníka? Tak to vám nepomôžem. Dnes ponúknem recept na inú žabu než na akú ste mysleli. A aj keď budete po dočítaní tohto článku hladní, verím, že budete prinajmenšom produktívnejší.

Jednoduchá príprava, pri ktorej vám netreba ani kuchyňu

Ako som už spomínal, aby ste ju zjedli, nemusíte ísť do lesa ani k rybníku. Toto zvieratko dnes nebudete jesť doslova. Žaba v tomto prípade vyjadruje úlohu, ktorú sa vám nechce robiť a snažíte sa jej vyhýbať. Ako príklad si môžeme dať bakalársku prácu. Povedali ste si, že každý deň napíšete aspoň dve strany. No od rána to odkladáte a hľadáte zámienky, prečo sa tomu vyhnúť. Keď vás to večer dobehne, poviete si, aj zajtra je deň. 

Prvýkrát tento pojem použil vo svojej knihe Mark Twain, ktorý napísal: ,,Ak ráno ako prvú vec zjete žabu, môžete si byť istý, že zvyšok vášho dňa bude lepší, pretože to najhoršie máte za sebou.“ A ak sa nad tým zamyslíte, mal obrovskú pravdu. 

Výhodou zjedenia ,,žaby“ je, že nemusíte cely deň rozmýšľať nad tým, že vás na konci dňa čaká niečo, čo musíte spraviť. Ak tieto povinnosti vybavíte hneď ráno, zvýši to aj vašu produktivitu, pretože budete pokojnejší, že najnepríjemnejšie veci máte už za sebou. Viete aj lepšie vypĺňať čas aktivitami, ktoré vás bavia bez toho, že myslíte na nadchádzajúce povinnosti. Namiesto toho, aby ste hneď po zobudení chytili mobil do ruky, dajte si radšej na raňajky ,,žabu“, ktorá vám zlepší celý deň. 

A prečo vlastne zjedenie tohto zvieraťa? Je to úplne jednoduché. Ak by ste mali možnosť vybrať si, či si dáte na obed pizzu alebo ropuchu, čo by ste zjedli? Verím, že ak nie ste z Francúzska, nad odpoveďou ste dlho nerozmýšľali. A tak je to aj v živote. Ak si vyberáte medzi tým, či si ísť robiť veci do školy alebo pozerať ďalšiu epizódu seriálu, skúste si vybrať tú menej príjemnú záležitosť. Verte mi, potom vám bude chutiť tá pizza viac. Dobrú chuť!

Autor: Ján Jamrich

Foto: archív