„Logopédia je povolanie, no v prvom rade poslanie,“ hovorí študentka Vanesa.

Množstvo z nás si pamätá precvičovanie hlások z čias, keď  sme navštevovali materskú školu. Princípy odboru, ktorý sa venuje reči a jej vadám, nám objasní Vanesa Šimčeková, ktorá je študentkou tretieho ročníka logopédie pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Čomu sa venuje táto pedagogická veda?

Je zameraná na reč a rečové vady, no venuje sa aj rôznym iným problémom, ako napríklad poruchám autistického spektra z hľadiska rozprávania, mutizmus, dyslexia… Logopédia nie je len o hláskach R a L a sykavkách, ako to ma väčšina ľudí zafixované. Zaoberá sa aj  narušenými rečovými  schopnosťami, ktoré sa  nezhodujú s normou dieťaťa v určitom veku, fonologickými procesmi, venuje sa aj slovnej zásobe, rázštepom,…

Aké faktory ovplyvňujú reč dieťaťa?

Množstvo porúch  je nadobudnutých fyziologickým faktorom ako napríklad problémový pôrod, keď sa bábätko pridusí alebo má vo vývinovom veku zástavy dýchania. Vtedy sa môže ľahko poškodiť mozog a už nemusí napredovať v norme, ale s narušeným procesom, ktorý ho v budúcnosti ovplyvní. Domáce prostredie je taktiež dôležité. Matka alebo otec môžu byť zlým rečovým vzorom pre nesprávnu výslovnosť niektorých hlások. Pri určitých vadách je faktorom  dedičnosť, ako napríklad pri zajakavosti. Ide o zdedenie rečovej slabosti, ktorá sa neskôr prejaví aj formou zajakávania. Ak má dieťa poruchy sluchu, je možné, že si zle napočúva hlásky, slová a vety a následne ich aj zle používa pri konverzácii.

Zdokonaliť reč dieťaťa nie je len úlohou logopéda. Akú úlohu majú v tomto procese rodičia?

Toto je posolstvo, ktoré množstvo rodičov nechápe. Veľakrát sa mi stalo, že mi vyučujúci povedali – okrem detí budem pracovať najmä s rodičmi. Ak matka alebo otec nebudú pri terapii aktívni a budú si myslieť, že celý proces je úlohou logopéda, mýlia sa. My dieťa správnej výslovnosti naučíme, no domáce úlohy a precvičovanie musia robiť oni. Logopedická starostlivosť býva  v priemere dvakrát do mesiaca, pretože je veľa detí na málo logopédov. Rodičia sa musia spolupodieľať na terapii, pretože inak je terapia neúčinná.

Aké sú najčastejšie typu porúch u detí?

Ide najmä o dyslaliu, čo znamená neschopnosť dieťaťa vysloviť niektoré hlásky. Pod týmto pojmom môžeme rozumieť sykavky a písmena R a L.

Existuje nejaká prevencia, aby dieťa nemalo rečové vady?

Prevenciou môže byť aj rodič, ktorý by mal byť správnym rečovým vzorom, pretože prirodzene s ním trávi najviac času. Učitelia materskej škôlky a logopédi  sú taktiež dôležitým faktorom, pretože precvičujú oromotorické cvičenia, učia ho správnej výslovnosti, ktoré sú taktiež veľmi dôležité ako prevencia.

Kedy by malo začať trénovanie výslovnosti ?

Od najmenšieho veku. Už len to, ako sa rodičia bábätku prihovárajú, je veľmi dôležité.  Najlepšie je nezanedbávať a nepodceniť tieto veci , dostatočne sa mu venovať, dodržiavať s ním očný kontakt, artikulovať,…

Na začiatku deti skúmajú svoju ústnu dutinu ako napríklad jazyk. Neskôr začne sluchovo vnímať reč rodiča a snaží sa napodobňovať pohyb úst a tváre.

Čo je dôležité pri terapii?

Logopéd musí byť trpezlivý, mať milý prejav, rozprávať na úrovni dieťaťa, čo znamená nepoužívať zložité slová, nedávať náročné pokyny, spomaliť rečový prejav. Následne je veľmi dôležité vymyslieť aktivity, ktoré majú zábavno- teoretický charakter, čo je prácne, pretože nie každá aktivita zaujme dieťa a nie každá aktivita vyhovuje tomu istému dieťaťu.

Kedy je už neskoro navštíviť logopéda?

Nikdy. V prípade, ak má dieťa zaužívanú zlú výslovnosť, vždy sa dá napredovať. Aj v dospelosti sa dokážete odnaučiť „račkovať“. Všetko je len o snahe a pravidelnom precvičovaní, ktoré sú kľúčové pri zminimalizovaní rečových porúch.

Aké zmeny by ste uvítali, aby sa zvýšili kapacity logopédov?

Na Slovensku sa dá študovať logopédia len v Bratislave. Sme jediná fakulta, ktorá má spojené bakalárske a magisterské štúdium, čo často odradí študentov. Je to začarovaný kruh, vzhľadom na to, že v našej krajine je 150 logopédov na päť a pól milióna obyvateľov, je nemožné,  aby sa zvýšili kapacity študentov, pretože by ich nemal kto učiť. Určite by bolo prínosné rozdelenie štúdia ako pri iných odboroch . V prípade, ak by ste sa rozhodli stať klinickým logopédom, je potrebná ďalšia trojročná akreditácia.

Autorka: Aneta Gospičová