Zakladatelia Mačkafé: Ľudia u nás zhadzujú pózy

Zľava: Kubík, Peter Janco a Marcel Kovačič

Peter a Marcel vytvorili miesto, ktoré ponúka dobrú kávu aj felinoterapiu

Keď sa Peter Janco a Marcel Kovačič dostali v roku 2015 k Mačkafé, netušili, aký komplexný bude ich projekt. Prepojili koncept pomoci zvieratám s prínosom pre spoločnosť a inšpiráciu zo zahraničia prispôsobili situácii na Slovensku.

Za pol roka, popri iných prácach, dvaja kamaráti rekonštruovali priestor na Zámockej ulici v Bratislave, vybavovali povolenia a nadväzovali spolupráce. Na začiatku im pomáhali len ich polovičky a ľudia z blízkeho okolia. Postupne však vznikla komunita, vďaka ktorej môžu pomáhať aj desiatkam zvierat naraz.

Iný pohľad

Jeden z cieľov projektu bola osveta, vďaka ktorej by ľudia na Slovensku zahodili predsudky o mačkách. „Sme radi, že sa nám to podarilo,“ hovorí Marcel. „To, ako ľudia vnímajú mačky, sa v posledných rokoch výrazne zlepšilo, čomu sme prispeli aj my našimi aktivitami.“

Peter a Marcel sa v priestoroch na Zámockej ulici starajú o osem mačiek. Všetky sú zachránené z ulice alebo adoptované z depozitov a prešli si neľahkým osudom. Aj vďaka nim ľudia často zmenia názor po prvej návšteve. „Teší nás, keď zákazníci vidia, aké sú, že vedia byť láskavé a chcú sa nechať pohladkať. Potom sa nás pýtajú, či nemáme mačičku na adopciu a sme radi, pretože sa na ne zabúda. Väčšina preferuje psíkov,“ pokračuje Peter, ktorý vysvetľuje, že pri výbere domáceho miláčika sa ľudia zvyknú rozhodnúť najmä pre psa.

„Veľakrát sme svedkami toho, že k nám príde niekto, kto pôsobí drsne a tvrdí, že neznáša mačky. Po pár minútach však behá po kaviarni s úsmevom a hrá sa s nimi,“ dodáva Marcel.

Mačací klub

Mačkafé nie je len kaviarňou, kde si môžete dať obľúbený nápoj a byť so zvieratami. „V prvom rade ide o mačací klub, do ktorého sa každý zákazník zapíše a vďaka tomu nás môže ďalej navštevovať,“ objasňuje Marcel.

Projekt je súčasťou občianskeho združenia Mačacia labka, ktoré spolupracuje s ďalším občianskym združením Mačky SOS. Dobrovoľníci v Bratislave a okolí zachraňujú zvieratá z ulice, s pomocou veterinárov ich preliečujú a poskytujú im dočasné opatery. Keď sú zdravé, môže si ich niekto adoptovať.

„Počet mačiek, o ktoré sa v súčasnosti s našimi dobrovoľníkmi staráme, je individuálny. Niekto môže zobrať do depozitu jednu, ďalší pokojne aj desať,“ dopĺňa Peter. Na začiatku však zakladatelia mačky z ulice brali domov a poskytovali im „dočasku“. Marcelovi v tom dokonca nezabránila ani silná alergia.

Poradňa a terapia

Občas sa Peter a Marcel cítia ako mačací psychológovia. Ľudia k nim chodia po radu ešte skôr, ako sa poradia s veterinárom. „Postupne sme sa museli naučiť nové veci, aby sme vôbec návštevníkom dokázali poradiť. Hovoríme, čo majú skúsiť, čo treba zmeniť a čo zabralo u nás. Sme naozaj radi, že môžeme pomáhať aj v tomto smere a veľakrát sa naše rady osvedčia,“ hovorí Peter.

V Mačkafé si hendikepovaní môžu na vlastnej koži vyskúšať felinoterapiu (mačacia terapia – pozn. redakcie). Peter a Marcel však majú možnosť pozorovať aj ľudí, ktorí prídu zrelaxovať a vypnúť. „Často vidíme, že k nám vojde niekto, kto sa cíti zle a je v strese. Po pár minútach sa však uvoľní a zrazu má silu premýšľať aj nad niečím iným ako sú jeho problémy a hľadá spôsoby, ako nám pomôcť,“ hovorí Marcel.

Komunita, ktorá sa okolo ôsmich mačiek na Zámockej ulici vytvorila je, podľa slov majiteľov, neskutočná. Zo začiatku do klubu a kaviarne chodili najmä turisti, no posledné dva roky sa snažili zacieliť viac na členov, podporovateľov a Slovákov vo všeobecnosti. Majiteľom sa tak podarilo vybudovať fanklub aj bez platenej propagácie.

Viesť takýto projekt je však náročné. „Veľakrát sme mali slabé chvíľky,“ priznáva Marcel, „no pre naše mačky a komunitu sme to ešte nevzdali. Ak si niekto myslí, že sa na niečom takomto dá robiť biznis, tak sa veľmi mýli.“

Chýba im spoločnosť

Vysoké hygienické štandardy boli pre Mačkafé samozrejmosťou dávno pred koronou. Rukavice tu dobrovoľníci používali bežne, rúška mali vždy v zásobe a dezinfekcia bola jednou z podmienok pre vstup do klubu. „Ľudia si myslia, že si dezinfikujú ruky pre seba, ale je to najmä pre mačky. Keď máme otvorené v normálnom režime, tak ich každý deň hladká veľa návštevníkov. Ak by nám preto ochoreli, znamenalo by to pre nás ďalšie náklady u veterinára,“ vysvetľuje Peter.

Teraz však kaviareň funguje veľmi obmedzene, keďže letná či zimná neprichádza do úvahy. „Zákazníkom môžeme podať kávu či koláč so sebou len cez okienko. O nejakej návštevnosti sa v tejto situácii ani nemusíme baviť,“ priznáva Marcel. Nebyť komunity, klub a občianske združenie by pandémiu zrejme neprežilo.

Aj na mačkách je vidno, že ich situácia zasiahla. „Prvé týždne boli spokojné, pretože si mohli oddýchnuť. Teraz im však veľmi chýba ľudský kontakt, ktorý im my dvaja nestíhame dať. Sme tu každý deň, venujeme sa im, no je ťažké uspokojiť potreby ôsmich mačiek, ktoré boli zvyknuté na iný prístup. Niekedy nám nedajú pokoj celý deň, vyžadujú si pozornosť a chodia za nami ako psy,“ uzatvára Marcel.

Autor: Veronika Hubinská
Foto: Veronika Hubinská

You Might Also Like

No Comments

    Leave a Reply