Ostrihom, mesto málo známe

Turisti v súčasnosti zažívajú obmedzenia, ktoré im často bránia cestovať za exotikou. Pozornosť tak môžu ľahšie obrátiť na miesta, ktoré sú blízke a možno práve preto často neprávom zabúdané. Ostrihom, táto kráska na pravom brehu Dunaja, je u nás málo známe mesto, čo si však vôbec nezaslúži. Dôvernejšie ho poznajú najmä obyvatelia Štúrova a okolia, ktorí ho navštevujú často, a to nielen kvôli cezhraničným nákupom a návšteve miestnych cukrární a reštaurácií, ale aj preto, lebo v meste sa dá navštíviť množstvo pozoruhodných kultúrnych pamiatok.

Pandémia však postupne ovplyvňuje aj dovolenkové návyky v celej krajine. Obyvatelia severnejších končín Slovenska neraz lepšie poznajú pobrežie chorvátskeho Jadranu než zaujímavé mestá v pohraničí s Maďarskom. Bližšie sa s Ostrihomom zoznámili väčšinou iba tí, čo sa rozhodli prežiť niekoľko dní na štúrovskom termálnom kúpalisku. Kto však príde na tamojšie nábrežie Dunaja prvýkrát, je príjemne prekvapený pohľadom na malebnú panorámu sídla na opačnom brehu. Tej dominuje ostrihomská bazilika, ktorá je naozaj obrovská. Je to pohľad, ktorý človeku nedá, aby sa nevybral na druhú stranu rieky pešo, turistickým vláčikom, či autom, cez obnovený most Márie Valérie do Maďarska. Toto rozhodnutie nikto neoľutuje.

História Ostrihomu je bohatá a slávna. Mesto patrí medzi najstaršie v krajine. Bol tu korunovaný už prvý uhorský kráľ Štefan I. Začiatkom minulého tisícročia už stál na pahorku nad riekou hrad a palác, ktorý koncom 12. storočia kráľ postúpil ostrihomskému arcibiskupstvu. Hrad nedávno renovovali a tiež hradné múzeum stojí za návštevu.

Najväčším magnetom Ostrihomu je však monumentálna bazilika, ktorá sa týči na kopci nad Dunajom a nad mestom. Jej vzhľad je impozantný a človek stojaci pri masívnych stĺpoch podopierajúcich priečelie baziliky, sa priamo stráca pri tejto obrovskej stavbe. Postavili ju aj zásluhou slovenského arcibiskupa Alexandra Rudnaya v 19. storočí, a to podľa vzoru Baziliky svätého Petra v Ríme. Treba ju vidieť nielen z vonka, ale aj z vnútra. Naozaj veľkolepé dielo. Nedá sa presne opísať, treba to zažiť!

V bezprostrednej blízkosti baziliky je park s množstvom starých stromov, ktorý obkolesujú kamenné hradby. Cez ne sa otvára panoramatický výhľad nielen na staré uličky Ostrihomu pod Bazilikou, ale aj na upravené nábrežie veľtoku až po miesto, kde sa rieka začína stáčať na juh, ako aj na Štúrovo a jeho široké okolie.

V starom meste pod bazilikou je veľa pozoruhodných stavieb a umeleckých diel. Nielen sakrálne pamiatky ako kostoly, či synagóga, ale aj sochy a svetské historické budovy. Kto si chce odpočinúť, môže si posedieť nielen na udržiavaných lavičkách v parkoch, ale najmä vo veľmi dobrých reštauráciách, kaviarňach, cukrárňach, či vinárňach. Ich návšteva nikoho nezruinuje a kvalita služieb spravidla presahuje štandard, na aký sme zvyknutí u nás.

Unavený turista, ktorý sa do mesta presunul pešo cez most Márie Valérie, sa po poldennej či celodennej prechádzke po Ostrihome, môže vrátiť na Slovensko turistickým vláčikom, ktorý premáva z parkoviska pod bazilikou priamo do Štúrova za ľudovú cenu.

Návšteva Ostrihomu patrí k zážitkom, ktoré utkvejú v pamäti. Mnoho ľudí si ju bude chcieť po čase zopakovať. Netreba preto váhať, treba tam ísť na výlet.

Autor: Simona Hollósyová
Foto: Július Dubravay