Milión korún, falošné doklady, vlastné oslobodenie. Unikát brezovského odboja

Vianočná dohoda zjednotila komunistický a občiansky odboj a viedla až k Slovenskému národnému povstaniu. Podobné dohody sa však nediali len na celonárodnej, ale aj na tej lokálnej úrovni. V Brezovej pod Bradlom sa síce odboj oficiálne zjednotil o čosi neskôr, no jeho rozsah a dosah sú unikátne.

25. decembra 1943 sa začali písať dejiny zjednoteného odboja, čo napokon viedlo k Slovenskému národnému povstaniu. V byte Mateja Joska v Bratislave sa vtedy stretli predstavitelia občiansko-demokratického odboja a vedenia Komunistickej strany Slovenska. Záverom stretnutia bol podpis Vianočnej dohody, ktorá spečatila vznik ilegálnej Slovenskej národnej rady (SNR). Zároveň sa týmto momentom zjednotil občiansky a komunistický odboj.

SNR odvtedy v ilegalite zodpovedala za prípravu ozbrojeného povstania voči fašistickému režimu vedenému Jozefom Tisom. Po vypuknutí Slovenského národného povstania (SNP) mala prevziať vojenskú a politickú moc na Slovensku. O týchto skutočnostiach bola informovaná aj exilová vláda v Londýne. Tú vtedy viedol Edvard Beneš. Londýnska vláda dala SNR zelenú a schválila jej odbojové aktivity.

Spolupracovali už od počiatku

O jednom z unikátnych príkladov zjednoteného odboja nám povedal historik Matúš Valihora z Múzea Dušana Samuela Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom

„Faktom je, že odboj v Brezovej pod Bradlom a kopaničiarskom kraji začal už v roku 1939. Najprv odbojári pomáhali utečencom z protektorátu a neskôr aj z iných krajín.“ Valihora taktiež poukazuje na súčinnosť občianskeho a komunistického odboja. „Spolupracovali už od počiatku, teda ešte dlho pred uzatvorením Vianočnej dohody,“ vysvetľuje.

Oficiálne sa však brezovský odboj spojil až vo februári 1944. Vtedy vznikli Revolučné národné výbory (RNV) v Brezovej a v neďalekých Košariskách. Kolektív autorov v publikácii Brezová pod Bradlom z roku 1970 píše, že tieto RNV „vznikli takmer naraz a možno o nich povedať, že boli prvé na západnom Slovensku.“ Autori tiež spomínajú snahu odbojárov o rovnocenné zastúpenie komunistov a nestraníkov. Čiže demokratov.

Hurbanovsko-štefánikovské tradície

Odboj mal podľa historika obrovskú podporu v radoch miestnych obyvateľov. Valihora zmieňuje aj príčinu. Na vyššiu mieru podpory odboja v porovnaní so susednými regiónmi malo podľa neho vplyv aj náboženské zloženie obyvateľstva, v ktorom dominovali evanjelici. „A tiež hurbanovsko-štefánikovské tradície boja za národnú slobodu,“ dopĺňa.

Hurbanovská tradícia sa viaže na udalosti septembra 1848, z obdobia Slovenského (Hurbanovského) povstania proti maďarskej nadvláde v Uhorsku. 

Štefánikovská tradícia vychádzala z činnosti a myšlienok Milana Rastislava Štefánika a nadväzuje na odkaz Jozefa Miloslava Hurbana. Takisto je jej hlavným motívom boj za slobodu. 

Na tieto hodnoty a významné osobnosti sa odvolávali obyvatelia podbradlianskeho kraja, ale aj konkrétni odbojári, či partizáni. Svedčia o tom aj názvy partizánskych jednotiek – Oddiel Hurban či I. a II. partizánska brigáda M. R. Štefánika.

Brezovský odboj podporovali aj miestne elity a inštitúcie. Napríklad miestny evanielický farár, či riaditeľ školy aj s učiteľmi. A spolupracovala aj obec. Jej zamestnanci vystavovali českým emigrantom, ruským vojakom, americkým letcom a neskôr aj partizánom falošné doklady. Žandári zas varovali ľudí, ktorí na kopaniciach ukrývali Židov a utečencov pred chystanými raziami.

Matúš Valihora hovorí, že občania Brezovej poskytli odboju aj finančnú podporu. Brezovskí podnikatelia podľa neho pomáhali financovať partizánske skupiny na východe Slovenska, neskôr na strednom Slovensku. Po vypuknutí SNP peňažne podporovali aj domáci Oddiel Repta. „Na odbojovú činnosť Brezovania poskytli milión vtedajších korún,“ kvantifikuje príspevok Valihora. Financovanie odboja mal pod záštitou brezovský rodák, finančník Tomáš Tvarožek, ktorý bol neskôr aj povereníkom financií povstaleckej Slovenskej národnej rady.

Odbojári pomáhali českým vlastencom

Odpor obyvateľov k režimu bol citeľný a časom narastal. Činnosť odboja pred vypuknutím SNP pozostávala najmä z pomoci emigrantom a utečencom. „Odbojári pomáhali českým vlastencom pri úteku z protektorátu. Neskôr, po roku 1941 ukrývali vojakov zo Sovietskeho zväzu, Juhoslávie, Francúzska, Bulharska, či Poľska, ktorí utekali zo zajateckých táborov. Tým, ktorí chceli bojovať, zabezpečovali presun na východné Slovensko, kde sa formovali partizánske skupiny,“ rekapituluje Valihora. 

V roku 1944 sa brezovskí odbojári zapojili do príprav SNP. Revolučné národné výbory v Brezovej a v Košariskách zvolali 29. augusta 1944 verejné zhromaždenie na brezovskom námestí. Bolo vyhlásené SNP a účastníci na obecnom úrade vyvesili československú zástavu. „Na výzvu člena RNV, učiteľa Jána Kubačku, odišli z Brezovej do povstania dve nákladné autá dobrovoľníkov,“ pripomína Valihora.

„Zároveň 29. augusta 1944 prišiel zo Sklabine brezovský rodák Ján Repta so spolubojovníkmi,“ dopĺňa historik. Repta mal s odbojovou činnosťou bohaté skúsenosti. Najprv pomáhal utečencom s presunom na východné Slovensko a neskôr sa pridal k partizánom. Vypracoval sa až na zástupcu veliteľa partizánskej skupiny vedenej Viliamom Žingorom. Od tejto partizánskej skupiny sa oddelil a v Brezovej sformoval Oddiel Repta patriaci k II. partizánskej brigáde gen. M. R. Štefánika.

Činnosť Oddielu Repta

Oddiel Repta bol veľmi aktívny. Valihora zmieňuje napríklad prepad žandárskej stanice v Dechticiach, boj s Nemcami v Lopušnej, či prepad nemeckej protileteckej hlásky v Trstíne. Reptovci prerušili aj železničnú trať pri Brunovciach a zničili železničné mosty pri Jablonici a pri Kútoch.

Vo svojej činnosti oddiel pokračoval aj po potlačení SNP. V období medzi decembrom 1944 a aprílom 1945 táto partizánska skupina uskutočnila ďalšie úspešné operácie. Matúš Valihora spomína poškodenie železničných mostov, odpálenie nemeckého transportu, prepad nemeckej autokolóny pri Hradišti pod Vrátnom, či rôzne boje v okolí Brezovej.

Oddiel Repta bol podľa neho „prísne vojensky organizovaný, vyzbrojený a vystrojený.“ Jeho členovia, bývalí vojaci československej armády, dostávali žold. „Oddiel mal vlastných kuchárov a lekára,“ dopĺňa Valihora. Bojovú činnosť vykonával s ohľadom na bezpečnosť obyvateľov Brezovej i okolitého kraja.

Rozhodli sa, že na Nemcov zaútočia sami

Partizáni svoju činnosť zakončili výnimočne – oslobodením Brezovej pod Bradlom. Červená armáda dorazila k Brezovej 6. apríla 1945. „V nasledujúci deň nadránom chceli mínometnou a delostreleckou paľbou zaútočiť na Nemcov. Aby zabránili poškodeniu Brezovej plánovanou paľbou, partizáni sa rozhodli, že na Nemcov zaútočia sami,“ opisuje vtedajšiu situáciu Valihora. Sovietsky veliteľ im tento postup schválil a umožnil partizánom Brezovú oslobodiť.

„V noci zo 6. na 7. apríla začali partizáni Oddielu Repta a Oddielu Hurban pod vedením Jána Danka (keďže veliteľ Repta bol krátko predtým ranený) oslobodzovať Brezovú,“ hovorí Valihora. Oslobodili ju po dvoch hodinách bojov o jednej hodine v noci 7. apríla 1945.

Podľa Matúša Valihoru bol odboj v podbradlianskom kraji unikátny: „Brezová pod Bradlom a jej okolie boli jednou z mála oblastí západného Slovenska, kde možno hovoriť o účinnom ozbrojenom odpore. Nielen počas Slovenského národného povstania, ale aj po jeho potlačení.“