Greenwashing klimatický samit alebo pokrok k lepšiemu?

Nedávny klimatický samit OSN známy ako COP sa konal po dvadsiaty siedmykrát v Egypte. Na jeho začiatku vystúpil s príhovorom generálny tajomník OSN António Guterres, ktorý povedal, že „sme na ceste do klimatického pekla a nohu držíme na plyne.“ Guterres taktiež apeloval na dve najväčšie ekonomiky sveta, USA a Čínu, aby sa dohodli na znížení emisií do roku 2040, no neúspešne. Samit, ktorý trval niekoľko dní a na ktorom sa zúčastnilo niekoľko stoviek ľudí, sa však na ničom zásadnom neuzniesol.

„Myslím si, že tento samit bol naozaj veľkým sklamaním. Bolo to aj preto, že sponzorom samitu bola Coca-Cola, ktorá je najväčším znečisťovateľom našej planéty plastmi. Ďalší dôvod, prečo bol COP27 problémom, je účasť viac ako 600 ľudí, ktorí sú podporovateľmi fosílnych palív, preto sa o tomto samite hovorí aj ako o greenwashingovom samite. Situácia je naozaj vážna a tento samit nepriniesol žiadne riešenia,“ povedala nám novinárka, aktivistka a ambasádorka Európskeho klimatického paktu Marta Fandlová.

Na klimatickom samite vystúpila aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá vyhlásila, že Slovensko plní klimatické ciele, teda znížovanie skleníkových plynov o štyridsať percent do roku 2030. Taktiež dodala, že klimatická kríza nepočká, kým sa vyrieši energetická kríza. Krátkozraké riešenia, ako je prechod zo zemného plynu na uhlie, sú podľa slov Zuzany Čaputovej len spôsob, ako urýchliť deštrukciu planéty.

Jeden pozitívny výsledok predsa len tento samit mal. Je ním fond pre kompenzáciu škôd spôsobených zmenou klímy. Znamená to, že chudobnejšie krajiny by mali dostávať príspevky na zmiernenie dôsledkov globálneho otepľovania. „Tento klimatický fond vnímam pozitívne, je to dobrá správa, no neskorá, lebo niečo takéto malo dávno existovať. Na svete sú krajiny, kde ľudia v dôsledku klimatickej zmeny zomierajú, ako napríklad počas záplav v Pakistane. Je teda na čase, aby takýto fond fungoval a dúfam, že aj Slovensko bude do neho prispievať,“ dodala Marta Fandlová. V závere, ktorý vyplýva z tohto klimatického samitu, však nie je uvedené, kto bude poskytovať peniaze a ani prípadne akou sumou by štáty do tohto fondu prispievali. Tento fond však tiež nemá úplnú podporu. Vypovedajú o tom spory, ktoré predĺžili sumit o deň a pol, čo naznačuje nevôľu zaoberať sa touto problematikou.

Robí však Európa dosť na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny? Podľa mňa áno a Európska únia posúva svoje snaženie na celosvetovú úroveň aj práve spomínaným fondom. Rovnaký názor má aj Marta Fandlová: „Sú krajiny, ktoré toho toľko nerobia. Som veľmi rada, že Európska únia sa naozaj snaží a snaží sa naozaj riešiť čo najambicióznejšie problémy spojené s klimatickou zmenou. Avšak stále si myslím, že je dôležité začať od seba.“

Bohužiaľ sa téma zmeny klímy stáva pre politikov nielen na Slovensku lákavou. Nie však kvôli jej dôležitosti, ale pre možnosť nazbierať politické body. Znamená to, že sa naša planéta stáva rukojemníkom a problém s čoraz výraznejším globálnym otepľovaním si prehlbujeme len my sami.