Bezpečnostný poradca Šándor: Pavol Gašpar by nemal byť šéfom tajnej služby

Andor Šándor je český bezpečnostný poradca, niekdajší náčelník Vojenskej spravodajskej služby Českej republiky a bývalý príslušník armády Českej republiky.

V rozhovore hovorí:

• ako vníma povesť Slovenskej informačnej služby;
• prečo sa ukázali rozdielne postoje pri kauze zadržaného Ukrajinca;
• či môže kauza Pegasus vyvolať zmeny v medzištátnych stykoch;
• aký vývoj súdu očakáva v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. 

Vlani v septembri slovenské média informovali o tom, že Slovenská informačná služba údajne disponuje izraelským špionážnym softvérom Pegasus. SIS to nevyvrátila ani nepotvrdila a vládni politici informáciu dementovali.  Je v poriadku, že pri takom vážnom podozrení sa SIS odvoláva na utajované skutočnosti a nechce sa k tomu vyjadriť? 

Na začiatok je nutné povedať, že zákony umožňujú Slovenskej informačnej službe používať akékoľvek technické prostriedky aj na sledovanie osôb a ďalšie úkony. Samozrejme, musí to povoliť príslušný súd. Predpokladám, že v zákone o SIS sú tieto záležitosti podobne stanovené, ako u nás v Česku pri Bezpečnostnej informačnej službe (obdoba SIS; pozn. autora). Keď chce tajná služba niekoho odpočúvať, môže k tomu využiť operátora, ktorý jej na základe povolenia súdu sprostredkuje odposluch telefonátu vrátane prepisov SMS správ a ďalších vecí, napríklad mailovej komunikácie.

Samozrejme, bolo by naivné si myslieť, že tajné služby to nevedia robiť aj bez týchto povolení. Na druhej strane, informácie získané takýmto spôsobom nemôžu byť použité v žiadnom procese, pretože neboli získané legálnou cestou. Tu sa rozprávame o tom, ako tajná služba funguje na území vlastného štátu voči občanom danej krajiny. Preto to musí byť presne stanovené. Pokiaľ by šlo o činnosť rozviedky SIS alebo Vojenského spravodajstva, tak by som nebol taký striktný, pretože rozviedka sa využíva proti potenciálnym hrozbám alebo nepriateľom v zahraničí.

Na území inej krajiny neplatí žiaden slovenský zákon. Musíme si uvedomiť, že svet tajných služieb je trochu iný, ako život bežného občana. Opäť chcem zopakovať, že SIS by sa na vlastnom území alebo v krajine, kde funguje, mala riadiť zákonom, o ktorom som hovoril. Samozrejme, zákon je jedna vec. To, kto jeho dodržiavanie kontroluje, vec druhá. My v Česku máme na to komisiu, o ktorej práci sa veľa nevie ani nehovorí, ale sú to ľudia, ktorí na základe podnetov alebo sťažností môžu nahliadnuť aj do živých zväzkov. Takže je istá možnosť kontroly, či tajná služba nezneužíva dostupné technické prostriedky a nepoužíva ich v rozpore so zákonom.

Systém Pegagus a jeho použitie na Slovensku nemá žiadne právne opodstatnenie. Informácie, ktoré by ním mohla SIS získať, môže získať oficiálnou cestou, čiže cez povolenie daného súdu a zabezpečenie od príslušného operátora. To, že sa k tomu nepriznávajú, nie je legálne a nedá sa to vylúčiť. Je logické, že časť obyvateľstva potom nebude mať dôveru v SIS. Žiaden občan nebude milovať svoje tajné služby, ale mal by žiť v komfortnom presvedčení, že fungujú, chránia bezpečnosť obyvateľov a neporušujú zákony. Ak majú obyvatelia taký pocit, tak tajné služby môžu pracovať bez problémov.   

SIS nemá prvý problém s Pegasom, ku ktorému sa hlási alebo nie. Myslím si, že udalosti z minulosti natoľko ochromili povesť a dôveru ľudí v SIS, že Pegasus v kontexte s nimi nie je až taký problém. Keď bol riaditeľom Vladimír Pčolinský, tak mu polícia vyrazila dvere a vtrhla mu do domu, čo sú spôsoby na štýl ruskej KGB (sovietska tajná služba; pozn. autora). Neotvoril by im pán Pčolinský dvere? Alebo ak by bol vyzvaný prísť a podať vysvetlenie, utiekol by do Ruska alebo Afganistanu? Bolo to príšerné a verejnosť mala negatívny obraz, bez ohľadu na to, či polícia mala na to povolenie, čo pravdepodobne mala.

Ďalší námestníci vtedy už sedeli vo väzbe. Dobre nepôsobil ani spôsob vymenovania nového riaditeľa. Čakalo sa na to, kým odíde prezidentka Zuzana Čaputová a nastúpi prezident Peter Pellegrini, ktorý vymenoval Pavla Gašpara. Bol som s jeho otcom párkrát vo vašej televízii, keď bol policajným prezidentom. V normálnej demokratickej krajiny by to takto fungovať nemalo.

Načrtli ste odpoveď aj na ďalšiu otázku. Vyšetrovanie európskeho parlamentu v minulosti ukázalo, že v krajinách ako Maďarsko, Poľsko alebo Grécko bol Pegasus použitý v rozpore s európskym právom proti novinárom, právnikom, diplomatom či opozičným politikom. Uvádzate, že neexistuje právny dôvod na to, ako bol Pegasus na Slovensku používaný.

Áno. Vy ho môžete použiť, ale takto zasahujete do súkromia ľudí, vidíte ich komunikáciu a pohyb. V demokratickej krajine platí zákon, o ktorom som hovoril. Tajné služby a polícia môžu postupovať tak, ako im zákon dovoľuje. Samozrejme, existuje proces, ako povolenie získať. Nestačí to, že niekto povie, že SIS môže odpočúvať. Je nutné povedať, za akých podmienok, predpokladov a kto to schvaľuje. Tajná služba pošle žiadosť k sudcovi. U nás to rieši predseda Vrchného súdu a môže to povoliť na tri alebo šesť mesiacov. Je dôležité, aby sa daný sudca snažil o dodanie spätnej väzby.

Tá by mala byť o tom, či zásah do súkromia ľudí, ktorý odobril, priniesol tajnej službe dôležité informácie. Tie sa môžu týkať bezpečnosti zeme, ale aj veľkých korupčných káuz. Ľudia zo SIS by nemali mať pocit, že si kedykoľvek podajú žiadosť a sudca im ju rád opečiatkuje a povolí. Vtedy by to bola iba akási hra na skutočnú kontrolu tajných služieb pri ich práci.

Spomínali ste, že vďaka Pegasu môže tajná služba vidieť komunikáciu medzi osobami alebo mailové správy. Aké ďalšie riziká predstavuje tento softvér, keď sa niekomu nabúra do telefónu?

Nečakajte odo mňa, že vám otvorím dvere k Pegasu, ale poviem iba to, že vstupuje do vašej telefonickej alebo písomnej komunikácie. Podľa toho, ako sa prihlasujete na mobil, je pomerne dobre sledovateľný váš pohyb a podobne. To je proti ochrane súkromia, a preto by to malo byť pod kontrolou zákona. Nechcem byť naivný a zľahčovať túto vec, ale ľudia by si mali uvedomiť, že technika ide neuveriteľne dopredu. Najjednoduchšia obrana je v tom, že si uvedomíme, že to, čo nám na jednej strane pomáha žiť, teda mobily a všetky možnosti, ktoré nám ponúkajú, nám na druhej strane môže veľmi ublížiť.

Aby som bol konkrétnejší a nevystrašil bežných ľudí, uvediem príklad. Ako zástupca nejakej firmy riešite obchodné záležitosti. Snažíte sa získať zákazku čistým spôsobom. Pripravujete podklady a návrhy. Konkurenčné firmy by kľudne mohli mať Pegasus alebo iný systém, ktorý by si mohli najať. Vtedy budete zraniteľní, pretože konkurent vie o tom, čo ponúkate a za koľko. Takto môžete prísť o celý biznis a ani nebudete vedieť, prečo. Je to potrebné brať ako realitu. Je to svet, v ktorom žijeme. Bude sa kradnúť, lúpiť, jazdiť pod vplyvom alkoholu a budú sa robiť aj takéto praktiky.

Pokiaľ chceme mať istotu, aby to, čo chceme, zostalo naše, musíme si zvoliť správny nástroj na komunikáciu alebo si nájsť osobnú, resp. inú cestu k tomu, aby sme si povedali dôležité veci. Nikomu nepotrebujeme zdieľať citlivé informácie pätnásťkrát za hodinu, ale je na každom z nás, ako sa k tejto veci postaví.       

V roku 2023 médiá informovali o prípade, kedy bol Pegasus údajne nainštalovaný v mobilnom telefóne pracovníka kancelárie vtedajšieho prezidenta Miloša Zemana Martina Nejedlého. Existuje legitímny dôvod, prečo by mala BIS sledovať pracovníka kancelárie hlavy štátu?

 Postavenie pána Nejedlého, ktorý ako poradca nemal ani podpísanú zmluvu o spolupráci, bolo celý čas spochybňované. Neviem, kto každý bol z odpočúvania podozrievaný. Zákon uvádza, na ktoré aktivity môže byť odposluch použitý. Do toho spadá aj kancelária prezidenta. Ak bol Pegasus v mobile naozaj nainštalovaný, tak to bolo bez súdneho povolenia. Zákon umožňuje sledovanie niekoho pri podozrení z trestného činu, kde hrozí aspoň osem rokov vo väzení alebo pri trestnom čine, pri ktorom sledovanie umožňuje viazanosť voči Európskej únii. Pri predstave, že súčasťou kancelárie prezidenta je niekto, kto je odpočúvaný BIS a nevie o tom, by v zásade mohol byť odpočúvaný aj prezident.

Neviem, kto to bol a nechcem o tom ani špekulovať. Ani neviem, ako často spolu pán Nejedlý a prezident komunikovali. Neviem si predstaviť, že by to bolo vôbec možné. Osobne by som to nikdy nedovolil bez toho, aby som pána prezidenta neinformoval. Na druhej strane, je dlhodobo známe, že medzi bývalým prezidentom a riaditeľom BIS Michalom Koudelkom boli veľmi zlé vzťahy. Prezident sa dopúšťal vyjadrení, ktoré nepatria do verejného priestoru. BIS nazval „čučkármi“ alebo tvrdil, že ich informácie hádže do koša. Hlava štátu je zákonným adresátom ich správ.

Zároveň môže úkolovať činnosť BIS. Tieto vyjadrenia som niekoľkokrát verejne kritizoval, aj keď sa s prezidentom poznám ešte z čias, keď som pôsobil ako šéf rozviedky a on bol premiérom. Myslím si, že sme mali korektné vzťahy, ale toto bol z môjho pohľadu štýl politiky, ktorá šla za rámec pochopiteľného.

Spomenuli ste Európsku úniu, tak na to nadviažem. Používanie softvéru Pegasus bolo opakovane témou aj na pôde Európskeho parlamentu. Napríklad v novembri 2024 vydal parlament dokument s návrhom štandardov pre používanie softvéru. V dokumente bol napr. nezávislý dohľad alebo povinnosť neskoršieho vymazania dát.  Európska únia aj odborníci vtedy zároveň upozorňovali na to, že používanie takéhoto softvéru bez dostatočnej právnej ochrany ohrozuje základné hodnoty EÚ. Ak by sa ukázalo, že tajná služba štátu EÚ použila Pegasus na nekalé účely, majú orgány EÚ kompetencie na to, aby vyvodili nejaké dôsledky voči danej krajine?

Popravde, nie som si úplne istý, či sa viem vyjadriť k nástrojom európskych orgánov. Myslím si, že spravodajské služby štátov EÚ si z možných dôsledkov nerobia veľké starosti. Neexistujú spriatelené spravodajské služby, existujú iba spravodajské služby spriatelených štátov. V tom je značný rozdiel. Neviem o tom, že by existovalo európske právo. Nechcem sa vyjadrovať ako laik, ale myslím si, že skôr existujú európske vyhlášky alebo smernice. Či sú kodifikované v podobe zákona, to vám neviem povedať.  Nemyslím si, že môžu mať praktický dopad na spravodajské služby. Tieto služby v demokratických krajinách prinášajú informácie vláde, aby na základe nich prijímala rozhodnutia.

Realita je o tom, kto sa v rámci Európskej únie dokáže najlepšie uplatniť v prospech štátu, ktorý reprezentuje. Kým to bude platiť, vždy bude existovať nejaký nástroj, kde sa budú dať získať informácie. Samozrejme, informácie nedodávajú len tajné služby, ale aj otvorené zdroje. Štáty majú v zahraničí svoje ambasády, kde sa ľudia spolu rozprávajú a podobne. Politici, ktorí jazdia do Bruselu alebo Štrasburgu bez toho, aby mali relevantné informácie, tam vôbec nemusia ísť, lebo sú tam zbytoční.  

Načrtli ste tému vzťahov medzi jednotlivými štátmi. Keď boli vlani medializované informácie o možnom používaní Pegasusu slovenskou informačnou službou, môžu takéto informácie vyvolať zmenu v medzinárodných stykoch medzi tajnými službami Slovenska a iných krajín, napr. Česka? 

Určite nie. Pegasus nie je taký škandál, aby narušil spravodajskú spoluprácu. V týchto službách pôsobia pragmatici, ktorí tomu rozumejú a vedia, o čom je tento problém. Spoluprácu môžu narušiť udalosti, ktoré sme videli pri zadržaní Ukrajinca, ktorý písal výhražné maily na slovenské aj české školy. Vtedy sa služby nevedeli dohodnúť, kto to prvý ohlási verejnosti – či to bude slovenská polícia, SIS alebo BIS. To sú nepríjemné veci, ktoré by sa nemali stávať. Nepochybným problémom je aj to, keď je šéf tajnej služby vzatý do väzby, kde už predtým sedeli aj jeho námestníci.

Vtedy sme boli svedkami súbojov medzi NAKOU, inšpekciou rezortu vnútra, policajným riaditeľstvom a tajnou službou. To nevypovedalo o ničom dobrom. Faktom je, že nikto zo zahraničia to nepovie otvorene, ale iné tajné služby to sledujú. Informácie, ktoré nám slovenská tajná služba dá, si vezmeme, ale objem informácií, ktoré budeme zdieľať s vami, sa aj preto zníži. Samozrejme, spolupráca bude naďalej prebiehať na pracovných prípadoch, kde zvyčajne nezasahujú riaditelia. Ale riaditeľ je vždy tou osobou, s ktorou sa iní riaditelia stretávajú alebo nie. Ale nikto vám do očí nepovie, že máme s vami problém.

Dá sa povedať, že po prípade, ktorý ste spomínali, sa zhoršili vzťahy medzi Slovenskou informačnou službou a Bezpečnostnou informačnou službou?

Takéto udalosti nepôsobia dobre. Buď jednotlivé zložky neboli dopredu dohodnuté, ako sa udalosť bude medializovať, alebo sa niekto snažil byť prvý. Slovenské zložky nezdieľali totožný názor, ako BIS. Nechcem debatovať o tom, čí názor bol správny, ale keď predstaviteľ vašej organizácie spochybní verziu, ktorú predkladá verejnosti BIS, tak ste si určite nevytvorili príjemné prostredie. Organizácie by sa mali dopredu dohodnúť na tom, čo bude medializované. Keď nie sme schopní sa zhodnúť na jednom názore, tak je lepšie niektoré veci vypustiť, ako verejne spochybňovať závery druhej strany.

Vrátim sa k Pavlovi Gašparovi, ktorého sme už spomínali. Ako osoba je spájaný s prípadmi ako spôsobená dopravná nehoda alebo opísaná diplomová práca. Jeho otec Tibor Gašpar je podpredseda parlamentu a zároveň je obvinený v kauze Očistec. Ako sa na tieto súvislosti pozeráte zo zahraničia?  

Bez akejkoľvek konotácie, chápem, že premiér Fico sa nepohybuje v jednoduchom politickom prostredí. Ale ak by som bol na jeho mieste, tak by som sa snažil takejto variante vyhnúť. Inak povedané, nikdy by som nesúhlasil s tým, aby bol takýto človek na čele informačnej služby. Ja ho nepoznám, nechcem ho kritizovať a už vôbec nie na základe toho, čo píšu médiá. Ale nevyzerá to dobre. Niekto by sa mohol pýtať, či na Slovensku nie je žiaden odborník, morálne vyprofilovaný človek, aby nemohol zastávať túto pozíciu. Naozaj to musí byť syn bývalého policajného prezidenta, ktorý bol vo vyšetrovacej väzbe?

Na mňa to prosto nepôsobí dobre. Vyzerá to tak, akoby sa táto skupina ľudí snažila vzájomne držať nad vodou. Nechcem špekulovať o príčinách väzby. Ja som bol s ním niekoľkokrát v televízii, nič proti nemu nemám a nie som účastníkom trestného konania. Neviem, o čo je daná kauza, ale keď skončíte vo väzbe a dejú sa takéto veci, tak to nie je ideálne. Verte mi, že sa negatívne na to pozerajú aj inde. Možno by to bolo v poriadku v Rusku, Kazachstane alebo Bosne a Hercegovine. Na druhej strane, určite by to neprešlo v Nemecku, Dánsku, Fínsku, teda v krajinách, ku ktorým by sa Slovensko z princípu malo blížiť. A to si o týchto krajinách nerobím veľké ilúzie.     

V októbri sa uskutočnili voľby do českého parlamentu. Novým premiérom sa stal Andrej Babiš. Je možné, že s príchodom novej vlády čakajú zmeny aj zložky Bezpečnostnej informačnej služby?

Priznám sa, že by ma prekvapilo, ak by sa nejaké zmeny dotkli aj bezpečnostných zložiek. Je jasné, že v januári sa nič nezmení. Podľa zákona vláda prerokováva, schvaľuje riaditeľov  bezpečnostných zložiek, napríklad Vojenského spravodajstva a následne ich menuje minister obrany. Šéfa BIS schvaľuje celá vláda, pretože je podriadený vláde, nie iba ministrovi alebo premiérovi. Tu je možné, že príde k zmene, pretože generál Koudelka je vo funkcii dosť dlho. Určite sa to bude riešiť, ale pre vládu to nebude prvý alebo druhý krok. Na druhej strane, nechcem hovoriť, že to tak určite musí byť, skôr by ma to prekvapilo.

V roku 1995 došlo k najznámejšej kauze, ktorá je spájaná so SIS. Michal Kováč mladší, syn vtedajšieho prezidenta, bol zavlečený do Rakúska, pričom už niekoľko dní po incidente sa začalo ukazovať, že sa o to pričinili príslušníci SIS. Vtedy ste boli náčelníkom Oddelenia zahraničných vzťahov Vojenskej spravodajskej služby v Česku. Keď si ešte spomínate na to obdobie, ako ste sa z vašej vtedajšej pozície, resp. ako sa vaši kolegovia z bezpečnostných zložiek pozerali na konanie SIS?   

Pokiaľ to bolo skutočne tak, ako to bolo medializované, tak to veľkú dôveru voči vašej spravodajskej službe nevzbudzovalo. Išlo o gangsterský spôsob, ako zatlačiť na prezidenta Kováča, teda niečo, v čom by tajná služba v žiadnom prípade nemala figurovať. Tento prípad posúval Slovensko niekde na Balkán alebo k bývalým post-sovietskym štátom. Sú to veci, ktoré sú absolútne neprijateľné. Myslím si, že aj to bol jeden z faktorov, prečo Slovensko nebolo v prvej vlne rozšírenia Európskej únie, Severoatlantickej aliancie, ale muselo si počkať až do roku 2004.

Bolo to veľmi zlé. Nepochybne to nenariadil nejaký starosta z Hornej Dolnej alebo nejaký hlupák z trhoviska v Žiline. Tá stopa, ktorá ukazovala na SIS, bola veľmi nepríjemná. Rozumiem, že medzi politikmi sa bojuje, ale všetko má mať nejaké hranice. Tu boli prekročené. Aj v Česku sa vtedy diali rôzne veci, ale niečo také sa u nás nestalo.

Narušil tento prípad medzištátne vzťahy medzi vašimi a našimi bezpečnostnými zložkami?

Ja môžem hovoriť za Vojenskú spravodajskú službu. Vtedy sme rozvíjali dobré vzťahy s vašim Vojenským spravodajskom, ktoré vtedy viedol plukovník Ján Kútik. Neskôr pôsobil u nás ako pridelenec. Ja som Jána mal rád a rád by som ho touto cestou pozdravil. Bol to čestný chlap, ktorý sa tú spoluprácu snažil viesť dobrým spôsobom s vedomím toho, kde stálo Slovensko a kde sme stáli my. Nechcel by som zachádzať do ďalších podrobností. Po nejakom čase od kauzy ten odpor zmizol a udržiavanie vzťahov pokračovalo. So slovenskou vojenskou a spravodajskou službou sme vždy mali dobré vzťahy.

Ja som končil v čase, keď bol šéfom Vojenského spravodajstva Vendelín Leitner. Vašim šéfom sme vždy hovorili: Neopakujte tie veci po nás, pretože to, čo robíme, nie sú úplne dobré veci. Myslím si, že so železnou pravidelnosťou naši slovenskí kolegovia urobili rovnakú blbosť, ako my a potom to menili. Taký je život, ale nebolo to niečo, čo by našu spoluprácu degradovalo. Myslím si, že zvyk zo spoločnej krajiny a súdržnosti tam stále bol. Osobne som vždy bol zástancom spolupráce so Slovenskom.

Tridsať rokov po zavlečení Mestský súd Bratislava I ustanovil senát, ktorý sa začal zoznamovať so spismi a kauza by sa mala tak dostať na súd. Je po takej dlhej dobe od udalosti možné, aby boli vinníci potrestaní?        

Mne príde strašidelné, čo tak dlho na tom prípade vyšetrujú. (smiech)

Do roku 2017 boli na prípad uvalené Mečiarove amnestie.

Áno, to si pamätám. Čo myslíte, čo sa bude diať? Každý druhý bude trpieť stratou pamäte. Bude hovoriť, že si nepamätá, ako to bolo. Ja nie som právnik, ale súd bude musieť prihliadnuť na to, že od kauzy uplynul dlhý čas. Výchovný aspekt rozsudku bude zvláštny. Ja by som od toho nič nečakal. Podľa mňa bol ten incident ohavný a nikdy sa nemal stať. To je asi všetko, čo by som k tomu povedal.

brid. gen. v. v. Ing. Andor Šándor (1957)
Narodil sa v Nových Zámkoch. Do roku 1980 študoval na československých vysokých školách. Od roku 1983 bol členom Komunistickej strany Československa. Od roku 1991 do roku 1995 pôsobil ako zástupca vojenskej rozviedky pod krytím vojenského pridelenca vo Veľkej Británii. Následne sa presunul na pozíciu náčelníka oddelenia zahraničných vzťahov Vojenskej spravodajskej služby Českej republiky, kde zotrval do roku 1997. V rokoch 2001 až 2002 bol ako brigádny generál náčelníkom Vojenskej spravodajskej služby Českej republiky. K 1. augustu 2002 ukončil svoj záväzok k Armáde Českej republiky. Od roku 2003 pôsobí ako poradca a analytik v oblasti bezpečnosti.