Do tretice so „zemiakmi“

Predkrm pred seniorskými MS mal dlhé trvanie, „osemnástka“ však medaily domov neprinesie

Nejeden fanúšik slovenského hokeja pri sledovaní majstrovstiev sveta do osemnásť rokov zrejme zažil pocit déjà vu. So šampionátom dorastencov z roku 2023 sa totiž dá nájsť mnoho paralel. Pohodlný postup zo skupiny, vydreté štvrťfinálové víťazstvo s výsledkom 3:2 v prospech našich mladíkov a následná vysoká semifinálová prehra so zámorským celkom. Toto všetko sú spoločné menovatele oboch turnajov. Ten najzásadnejší však prišiel až v zápase o bronz. Konfrontácia s druhým tímom zo Severnej Ameriky (v roku 2023 to bola Kanada, teraz USA) vyústila po vyrovnanom priebehu a skvelom výkone slovenského gólmana až do predĺženia za stavu 3:3. No a v oboch týchto zápasoch sa z víťazného gólu tešil náš súper. Nepopulárnej štvrtej priečke sme sa nedokázali vyhnúť už tretíkrát za sebou.

Individuality aj zohratosť

Hoci dve účasti v semifinále z posledných dvoch rokov predstavujú skvelé výsledky a znamenajú prísľub do budúcnosti slovenského hokeja, predsa len sa štvrté miesta po takom nádejnom zápase mália. Do chlapcov z ročníka 2007 sa vkladali ešte väčšie nádeje než do ich predchodcov. Pri pohľade na záverečnú nomináciu musíme dodať, že tieto vysoké očakávania boli jednoznačne namieste. Menám ako Radivojevič či Chovan sa pripisujú veľmi nádejné vyhliadky v tohtoročnom drafte NHL vďaka ich výkonom v USHL, prípadne fínskej juniorke, Michal Svrček má dokonca túto fázu za sebou a v druhej polovici sezóny už pravidelne nastupoval za A-tím Brynäs IF vo švédskej najvyššej súťaži.

S prítomnosťou hviezdnych jednotlivcov sa môžu vynoriť obavy o kompaktnosti tímu či nevyrovnanosti jednotlivých formácií, o súčasnom slovenskom tíme to však neplatí. O jeho zohranosti nesvedčí len fakt, že až deväť korčuliarov z tohto kádra si zahralo aj na minuloročných MS (suverénne najviac spomedzi všetkých účastníkov turnaja), ale aj spárovanie viacerých dvojičiek z extraligových klubov do spoločných formácií.

V najlepšom svetle sa podľa očakávaní ukázalo nitrianske duo Chrenko – Nemec, ktorých bodový súčet sa zastavil na čísle dvanásť, nezaostávala však ani trenčianska dvojica, Tomík s Kalisom, s ôsmimi bodmi. Pri týchto tímoch sa na chvíľu zastavíme, keďže ich práca s mládežou je dlhodobo na najvyššej úrovni v rámci Slovenska a na juniorské šampionáty pravidelne dodávajú top prospekty. Výnimkou neboli ani majstrovstvá v Texase, na ktorých akadémiou HK Nitra alebo Dukly Trenčín prešiel až tucet hokejistov.

Veľký dolnokubínsky múr

Za poslednú dekádu sa v juniorských výberoch slovenskej reprezentácie vystriedali desiatky hokejistov, zažili sme medailovú radosť, ale aj zostup do 1A kategórie. Jedna vec však zostávala konštantná. Skutočnosť, že na výkony muža v bránkovisku sa vždy dalo spoľahnúť. Godla, Húska, Hlavaj, Gajan, to sú len niektorí z brankárov, ktorých zákroky nás zdvíhali zo sedadiel. Tento rok tomu nebolo inak. Menoslov gólmanov ročníka 2007 budí rešpekt, jeden z nich však nad rovesníkmi vyčnieva najväčšmi.

Michal Prádel, rodák z Dolného Kubína a odchovanec miestneho MHK, nevyniká len svojou stavbou tela s výškou 195 cm, ale aj pohyblivosťou a rozhľadom. Hoci sezónu začal na Slovensku v centralizovanom projekte SR18, počas nej sa presunul do americkej USHL. V 15 zápasoch, ktoré stihol pred reprezentačnou prestávkou odohrať, zanechal výborný dojem, čo nepotvrdzujú len číselné údaje, ale aj menovanie oravského rodáka do nováčikovského All-star tímu americkej juniorskej ligy. Pozitívne sa javia aj prognózy smerom k nadchádzajúcemu draftu, centrálny skauting NHL ho vo svojom finálnom rebríčku zaradil na tretie miesto spomedzi všetkých brankárov pôsobiacich v Severnej Amerike.

No a hoci očakávania boli vysoké, Prádel ich dokázal svojimi výkonmi prekonať. Fínskych aj lotyšských kanonierov privádzal svojimi zákrokmi do zúfalstva (víťazstvá 1:0 po nájazdoch a 5:0), z celkového množstva troch čistých kont po základnej časti patrili dve práve jemu. Dvadsiatimi dvomi úspešnými zákrokmi pomohol aj k jednoznačnému víťazstvu 9:1 nad Nórskom. Svoju brankársku dvojku, Samuela Hrenáka, pustil do bránkoviska len na 40 minút v konfrontácii s kanadskými hviezdami, ktoré Prádela zaskočili piatimi gólmi počas prvej tretiny. Vo štvrťfinále žiariť neprestal, od tretieho „shutoutu“ ho delilo len necelých sedem minút. Štatistiky aj hlasy expertov ho spolu s Kanaďanom Jackom Ivankovicom radili medzi dvojicu najlepších brankárov turnaja.

K odplate nedošlo

Napriek výbornému ťaženiu v skupinovej fáze a štvrťfinálovému víťazstvu 3:2 nad nevyspytateľnými Nemcami nám výber semifinálového súpera vôbec neprial. Konfrontácii s Kanadou sa chcel vyhnúť azda každý, Čierny Peter padol do našich rúk. Debakel 2:9 mali naši hokejisti isto v čerstvej pamäti, bolo teda čo oplácať. Od začiatku sa na ľade iskrilo, už po niekoľkých desiatkach sekúnd sme po nešťastnej kolízii s mantinelom prišli o Patrika Rusznyaka. Tvrdý hit na nášho najlepšieho strelca, Tomáša Chrenka, sa Kanaďanom neprepiekol, už po štyroch minútach sme tak dostali darček v podobe päťminútovej presilovej hry. Ideálna príležitosť dostať sa do vedenia však skončila bezúspešne, naznačujúc, aká ťažká úloha čaká na našich chlapcov v snahe o prekonanie hviezdneho Ivankovica.

Aj Slováci však ukázali, že defenzívna práca im nie je cudzia, na šance a tresty bohatá prvá tretina tak skončila bez gólov. Tá prostredná však priniesla gól v slovenskej sieti už v druhej minúte a podobne neslávny začiatok mala aj tretia. Vyrovnaný  zápas rozhodli najmä zbytočné vylúčenia Slovákov a presilovková smršť „Javorových listov“. Konečný výsledok 4:0 vyzerá síce jednoznačne, priebeh zápasu však úplne nereflektuje.

Slzy namiesto vykúpenia

Na prípravu na záverečné vystúpenie na šampionáte mal náš tím len približne dvadsať hodín. Konfrontácia so Spojenými štátmi sľubovala tuhý boj, Slovensko motivovala vidina zisku prvej medaily po vyše dvoch desaťročiach, Američanov zase poháňalo domáce prostredie. Prvýkrát sa presadil náš súper, a to po ojedinelom zaváhaní brankára Prádela. Z chyby sa však okamžite oklepal a ešte do konca prvej tretiny predviedol viacero kľúčových zákrokov.

Zmena strán prospela slovenskému tímu, druhú tretinu svojho súpera jasne prehrali, na strely vyhrali 13:6. Ten najdôležitejší ukazovateľ však ostával nezmenený. Platilo to však len do 36. minúty, keď svoju streleckú smolu prelomil Michal Svrček. Očividne ho vstrelený gól nakopol, a to až do takej miery, že si gólovú oslavu zopakoval hneď v ďalšom striedaní o necelé dve minúty neskôr. Slováci boli prvýkrát v zápase vo vedení a treba dodať, že zaslúžene.

Hlavný bod príhovoru Martina Dendisa pred poslednou periódou bol jasný asi každému: udržať vedenie. To sa nášmu tímu darilo plniť presne sedemdesiattri sekúnd predtým, ako vyrovnávajúci gól zaznamenal Kvasnicka. Nedisciplinovanosť spojená so slabou úspešnosťou na oslabeniach sa ukázala v 53. minúte, keď sa USA dostala do vedenia po druhýkrát v zápase. Trvalo však len štyridsať sekúnd. Individuálna akcia Matúša Lisého zakončená presnou strelou Chovana znamenala, že v zápase o bronz uvidíme predĺženie.

Formát troch proti trom sľuboval rýchle tempo, množstvo šancí a žiaden priestor na pochybenie. Oba tímy k predĺženiu pristúpili konzervatívne, namiesto náhlenia sa do útokov v trojici si zakladali na držaní puku. V najväčších príležitostiach sa ocitli Kalman a Kvasnicka, obe šance dokázali brankári zlikvidovať. Osudnou sa Slovákom stala 66. minúta, skrytá Kevanova strela k zadnej žŕdke skončila medzi Prádelovým betónom a vyrážačkou.

Tribúny výskali, Slovensko smútilo. Na slzy v očiach našich mladíkov sa pozeralo ťažko, rovnako ťažko sa zmierovalo s faktom, že vytúžená medaila nám už zase ubzikla. Oveľa pozitívnejšie sú však vyhliadky do budúcnosti, či už z hľadiska blížiaceho sa draftu NHL, ale aj slovenskej reprezentácie. Predsa len, tým najväčším hokejovým krajinám sme boli schopní konkurovať tri roky za sebou, s tromi rôznymi súpiskami. Lídra osemnástky z MS 2023, Dalibora Dvorského, už v seniorskej reprezentácii máme. Je len otázkou času, kedy sa tam predstavia aj opory zo súčasnej zostavy. Slovenský hokej je, dúfajme, v dobrých rukách.

Autor: Vladimír Zemko