Vladimír Zemko

Gašparíkovo vykúpenie v poslednej sekunde zápasu, Slovákov však prvý bod zo spodku tabuľky nevytiahol

MALMÖ – Majstrovstvá sveta v mužskom florbale sú v plnom prúde, slovenská reprezentácia ukončila svoju púť skupinovou fázou. Prvé dva zápasy sme absolvovali proti superfavoritom celého turnaja, Fínom a Švédom. Napriek značnému kvalitatívnemu rozdielu medzi Slovákmi a týmito súpermi sme obom dokázali ako-tak odolávať prvé dve tretiny, tá posledná nám však ani v jednom prípade nevyšla. Zápas o tretie miesto v skupine proti Lotyšom bol v očakávaní vyrovnaného súboja, v ktorom môžu rozhodnúť maličkosti. Táto prognóza sa napokon aj naplnila, zápas svojho víťaza nespoznal. Remíza 4:4 však do vyraďovacej časti posiela slovenský tím z najhoršej možnej východiskovej pozície.

„První vyhrání…“

Zápas začali aktívnejšie muži v bielo-fialovom, no boli to naši chlapci, kto sa tešil z prvého zásahu. Po lacnej strate loptičky v strede ihriska sa jej chopil Tomáš Kvasnica a presnou strelou prekvapil lotyšského brankára. Následujúce minúty sa niesli v hektickejšom duchu, hra sa prenášala zo strany na stranu. Jeden z našich nevydarených útočných výpadov využili hostia na rýchly protiútok a prečíslenie našej obrany, situáciu zakončil gólovou strelou k bližšej tyčke Morics Krumins. Nerozhodný stav vydržal len sedem minút, keď sa po jednoduchej akcii znova presadili Lotyši, Ralfs Balodis svoju strelu do vzdialenejšieho rohu Kohútovej bránky oslávil efektným backflipom. Pred koncom prvého dejstva sa však skóre zmenilo ešte raz, keď Michal Dudovič, naša najväčšia hviezda, využil krížnu prihrávku od Čonku-Skybu a prepálil všetko pred nim stojace, vrátane brankára Zarinsa.

Hviezdny Kohút a oslabovky

Prostredná časť hry sa niesla v pokojnejšom a plynulejšom tempe, oba tímy si boli vedomé možného nebezpečenstva z protiútokov. Lotyšskí florbalisti však boli výrazne lepší v počte striel na bránu, ktoré však dávali vyniknúť skvele chytajúcemu Adamovi Kohútovi. Ten dostal najviac zabrať najmä v troch početných nevýhodách slovenského tímu. Tá prvá prišla v 35. minúte po strete Virgu a Tiltinsa, po ktorom sa druhý menovaný musel pobrať do útrob arény s poranením nosa. Nasledujúcich 120 sekúnd využil náš súper na vystupňovanie svojho tlaku, z ktorého napokon pramenil presný zásah na 3:2 z palice Kovalevskisa, a to len tri sekundy po návrate Mirgu na hraciu plochu. Takmer identická situácia sa zopakovala aj na začiatku tretej tretiny, tentokrát to však bolo po vylúčení Gajdoša a šesť sekúnd po jeho návrate. Do dvojgólového vedenia poslal hostí Gustavs Griezitis.

Gól s klaksónom

Za stavu 4:2 sa tempo znova upokojilo, Lotyšsko sa držalo na loptičke a značnej podpory sa im dostávalo aj z hľadiska. Nič nenaznačovalo dramatický záver. Pohoda papierových hostí bola ešte umocnená vylúčením Gašparíka v 55. minúte. Početnú výhodu však súper využiť nedokázal, veľkou mierou k tomu prispel nielen precízny Kohút, ale aj obrancovia blokujúci strelecké pokusy. Impulz slovenskému výberu dodal aktívny Gašparík, ktorý ihneď po naskočení z trestnej lavice dostal lotyšskú obranu pod tlak. Týmto akoby Slováci zavelili do posledného útoku. Necelé tri minúty pred koncom nebolo už na čo čakať a tak sa tréner Mrázek rozhodol vytiahnuť Kohúta von z brány. Početná prevaha náš tím nakopla, prešlo len niekoľko desiatok sekúnd, keď sa v ťažkej pozícii presadil milimetrovou strelou Dudovič. Hráč zápasu na strane Slovenska začal svoj tím povzbudzovať, a hoci naši potrebovali na poskočenie na 3. miesto tento zápas vyhrať, času bolo ešte dosť aj na obrat.

Druhýkrát prišlo k odvolaniu brankára necelé dve minúty pred koncom, Slováci hrali zase v šiestich. Obliehanie Zarinsovej bránky sa napokon ukázalo ako úspešné v poslednej sekunde, keď Kvasnica rýchlo spracoval náročnú loptičku zo vzduchu. Nekoncentrovaná obrana Lotyšska akoby nezachytila jeho skrytú prihrávku na Gajdoša, ktorý ju okamžite posielal na bránku. Tam sa najlepšie zorientoval Ronald Gašparík a ešte pred uplynutím poslednej sekundy preťal bránkovú čiaru. Celá situácia musela prejsť videokontrolou, ktorá však následne dala za pravdu slovenskému tímu, ktorý tak oslavuje ťažko vydretý bod.

Výber Radomíra Mrázka už pred zápasom vedel, že pred svojho súpera by sa dostali len v prípade výhry. Remízový výsledok nás posiela do bojov o štvrťfinále proti ďalšej pobaltskej krajine, Estónsku. S tímom, ktorý jasne ovládol svoju skupinu C (druhej výkonnostnej kategórie) sa stretneme v stredu o 19:00.

Autor: Vladimír Zemko

Mikuláš s čertom pri ľadovej ploche rozdávajú deťom sladkosti, na druhej strane zemegule zarezáva „dvadsiatka“. Hokejový svet sa zas a znova pripravuje na čas vianočný.

Vianočné sviatky sú obdobím, ktoré si väčšina z nás spája najmä s voľnom, darčekmi či snehovými radovánkami. Pri Štedrej večeri máme svoje zvyky a rituály, ktoré praktikujeme často automaticky, pred ňou sa stále značná časť Slovákov postí. Adventný čas však neznamená oddych pre hokejistov, keďže neúprosný program nepozná zmilovanie ani cez sviatky. Fanúšikom tohto športu to však prináša dvojnásobný pôžitok, keďže okrem klasických extraligových zápasov si môžu užiť aj viaceré prestížne turnaje.

Do tretice proti Lotyšom a Nórom

Už tradičným záverom kalendárneho roka seniorskej reprezentácie býva domáci Vianočný Kaufland cup. Turnaj s viac než desaťročnou tradíciou prešiel viacerými obmenami, či už počtom zúčastnených krajín, termínom, v ktorom sa odohral, alebo aj jeho formátom. Originálny názov, Slovakia Cup, bol doplnený v roku 2019 o názov obchodného reťazca, ktorý je aj zároveň hlavným sponzorom turnaja. Počas jeho existencie sa na slovenských klziskách vystriedalo viacero krajín, spomeňme napríklad Švajčiarsko, Nemecko, Bielorusko či ruský „B“ tím. V roku 2022 – teda v rovnakom čase, keď sa termín turnaja presunul z prvej polovice februára na stred decembra – sa, zdá sa, vykryštalizovala dvojica stálych súperov slovenskej reprezentácie, keďže tímy Lotyšska a Nórska privítame budúcu stredu už po tretíkrát v rade.

Predchádzajúce dve edície nám vyšli na výbornú, v štyroch zápasoch sme nestratili ani bod a celkové skóre 24:1 len podčiarkuje slovenskú dominanciu. Najvýraznejšou zmenou oproti posledným turnajom bude dejisko ich konania. Hlavné mesto a TIPOS Aréna totiž vystrieda podtatranské prostredie a hala v Poprade. Bratislavský zimný štadión sa po minulé roky mohol pýšiť hojnou diváckou návštevou a značná podpora z hľadiska sa očakáva aj v Poprade. Turnaj sa zvyčajne nesie v duchu adventu s rôznymi sprievodnými aktivitami či darčekmi, a tak je toto prostredie vhodné aj pre najmladších fanúšikov.

Medzisviatkový Mundial juniorov

Zatiaľ čo seniorský turnaj v polovici decembra má punc priateľského a komerčnejšieho, v tom juniorskom, so štartom približne o dva týždne neskôr, ide o podstatne viac. Mládežníci sa týmto šampionátom lúčia s juniorskými kategóriami, keďže U20 je posledná medzinárodná kategória pred presunom do mužského hokeja. Okrem hrdého boja za svoje krajiny majú mladíci motiváciu predať sa pred očami desiatok skautov (nielen) zo zámorskej NHL. Ostrosledovaný turnaj láka divákov zo všetkých kútov Európy či severnej Ameriky. Pre hráčov to však nie je vždy prechádzka ružovou záhradou. Prípravný kemp, priateľské zápasy, presuny(mnohokrát cez oceán) a záverečný turnaj znamenajú v súčte niekoľko týždňov, ktoré mladíci trávia ďaleko od rodiny a priateľov.

Preto je štedrovečerný stôl každoročne skvelou príležitosťou nielen na teambuilding, ale aj na zachovanie vianočných tradícií. Celá delegácia trávi tento čas spoločne, konzumuje sa kapor či kapustnica a v kúte stojí vysvietený vianočný stromček. Začiatok turnaja býva zväčša deň či dva po Štedrom dni, preto je táto večera jednou z posledných príležitostí na oddych. Nasledujú bezmála dva týždne plné vyostrených zápasov vrcholiacich po Novom roku bojmi o medaile. Tie sa Slovákom v samostatnej histórii podarilo získať len dvakrát (v oboch prípadoch to bol bronz), naposledy presne pred desiatimi rokmi. Partia okolo Dalibora Dvorského preto bude mať v Ottawe za cieľ ukončiť dekádu dlhé čakanie, ľahké to však mať nebude.

Aj na Mikuláša či Štefana

Za medzinárodnými turnajmi však nezaostáva ani Tipos extraliga. Naša najvyššia hokejová súťaž láka fanúšikov na sviatočné zápasy, pričom aj ich program býva často doplnený okrem hokeja aj o rôzne kvízy či vianočné súťaže. Na Mikulášske kolo si viaceré tímy pripravili vianočné playlisty, nechýbali ani kostýmy, okrem bradatých deduškov sa diváci pobavili aj na anjeloch či čertoch. HK Nitra dokonca na ľad vybehla v špeciálnej sade dresov, ktoré po zápase so Zvolenom poputovali na dražbu. Kompletné kolo je naplánované aj na 26. decembra a môžeme si byť istí, že vianočné oslavy budú na Štefana vrcholiť. Nie nadarmo sa hovorí, že hokejový fanúšik oslavuje Vianoce najviac, veď pri takomto množstve skvelých podujatí je ťažké nájsť si čas na filmové klasiky ako Popoluška či Sám doma.

Autor: Vladimír Zemko

Kniha v jednej ruke, pohárik v tej druhej. Doktora lopta nenadchla, radšej organizoval rezistentné hnutia.

Čo vám napadne, keď sa spomenie meno Sócrates? Väčšinu ľudí zrejme myšlienkové pochody prinesú do antického Grécka k jednému z troch najslávnejších filozofov tohto obdobia. Futbaloví fanúšikovia (a najmä pamätníci čias minulých) si však skôr vybavia urasteného ofenzívneho záložníka, ktorý bol mozgom a srdcom nielen tímu Corinthians, kde strávil podstatnú časť svojej hráčskej kariéry, ale aj brazílskej reprezentácie. Jeho významné postavenie v histórii futbalu dokazuje aj šesťdesiat štartov a dvadsaťdva gólov v drese Kanárikov (na MS 1982 dokonca v pozícii kapitána), ale najväčšia pocta sa mu dostala v marci 2004, keď ho FIFA zaradila do svojho zoznamu 100 najlepších hráčov 20. storočia. Jeho um a prehľad nebol viditeľný len z tej športovej stránky, preniesol ho aj do každodenného života.

Zosobnenie kalokagatie

Podobnosť so známym filozofom nie je náhodná, toto meno vybral totiž futbalistov otec ako milovník antickej kultúry. Dá sa teda povedať, že neobyčajná múdrosť mu bola vložená do vienka. Už odmalička sa zaujímal o politiku, jeho knižnica bola plná rôznych filozofických diel. V roku 1964, ako desaťročný, bol svedkom vojenského prevratu vo svojej krajine, udalosti, ktorá výrazným spôsobom zasiahla do jeho života. Už v tomto útlom veku bol vystavený cenzúre a páleniu – jeho srdcu tak blízkych – kníh a učebníc. So vzdelávaním však neprestal, dokonca to popri futbale dotiahol až k titulu z medicíny. Práve odtiaľ pochádza jeho známa prezývka ,,Doktor‘‘. Jeho najväčšie zásluhy však neprišli ani na ihrisku, ani v ordinácii.

Demokracia ,,od podlahy‘‘

Do najvyššej brazílskej ligy sa dostal až v dvadsiatich štyroch rokoch, konkrétne do tímu Corinthians. Práve v tomto období bol jeho boj za spravodlivosť najsilnejší. Nedemokratickému militantnému režimu a jeho striktným pravidlám sa nebol ochotný podriadiť. Podporoval odbory, demokratickú voľbu prezidenta a vo svojom pôsobisku, tradičnom klube vytvorenom pracujúcou triedou, založil za pomoci spoluhráčov Wladimira a Casagrandeho takzvanú ,,korintskú demokraciu‘‘. Išlo o hnutie, pomocou ktorého hráči v klube rozhodovali o jeho chode priamym demokratickým hlasovaním, sprostredkovanom jednoduchým zdvihnutím ruky. Takýmto spôsobom si volili napríklad formáciu či zostavu na nadchádzajúce zápasy, no rozhodovali takto aj o najtriviálnejších veciach, ako čas obedov či večerí. Podporu pracujúcej triedy dokazovala aj Sócratova snaha o vylepšenie podmienok pre celý realizačný tím, aj upratovačiek či práčok. Každému, kto sa podieľa na chode tímu, chceli rozdeliť percentuálne bonusy z tímových odmien za výhru. Nelegitímnemu režimu odporovali aj rôznymi nápismi na svojich dresoch. Heslo ,,Democracia‘‘ bolo prítomné na každom zápase Corinthiansu, v roku 1982 pred parlamentnými voľbami hráči povzbudili divákov nápisom ,,Pätnásteho choďte voliť‘‘.

Futbal na druhej koľaji

Niekoľkoročná Doktorova snaha o dosiahnutie priamej voľby prezidenta však neskončila úspechom, po ultimáte nasmerovanom Kongresu sa rozhodol presunúť na talianske trávniky. Po príchode do Florencie sa ho novinári pýtali, ktorého z dvojice talianskych legiend uznával viac, Riveru či Mazzolu. Jeho následná odpoveď charakterizuje jeho náturu azda najlepšie:

,,Nepoznám ani jedného z nich, do Talianska som prišiel študovať Gramsciho diela v pôvodnom jazyku a lepšie pochopiť históriu talianskej pracujúcej triedy.‘‘

Sócrates

Po skončení futbalovej kariéry sa Sócrates krátko živil trénerstvom, bol rovnako aj pravidelným prispievateľom do viacerých periodík, kde písal nielen o futbale, ale zasahoval do politických či ekonomických tém. Svoj politický aktivizmus pretavil aj do členstva v brazílskej Strane pracujúcich (Partido dos Trabalhadores). Bol štyrikrát ženatý, splodil šesť detí. Jeho alkoholizmus a zlá životospráva sa podpísali na jeho zdraví. Zomrel v roku 2011 na otravu jedlom vo veku len 57 rokov.

Autor: Vladimír Zemko

Foto: Getty Images