Liek na všetko alebo príbeh rodiny malackého lekárnika
„Ctěný pane lékárníku Friedrichu v Malackách! S upřímnou vděčností sděluji Vám, že po čtyřletém žaludečním katarrhu a jiných z neho povstalých neduhů učinkují Vaše karpatské zdravotní pilulky znamenitě. Pošlete mně opět, a na důkaz dobrých účinků objednávám čtyři závitky. Dne 3. dubna 1910. Adolf Tichý, mistr kovářský v Arďšávě u Nového Města na Moravě,“ uvádza sa v jednom z ďakovných listov, ktoré dostával Johann alebo ak chcete Ján Friedrich, malacký lekárnik pôvodom z Čiech, na jeden zo svojich liekov. Boli ním Karpatské zdravotné pilulky, známe aj ako Malacké karpatské zdravotné pilulky či Karpatské počistivé pilulky. Záleží na tom, ktorý historický materiál práve držíte v rukách.
Vymyslel všeliek aj predchodcu dezodorantu
Karpatské zdravotné pilulky boli vskutku impozantný výmysel. Stačí sa pozrieť na kopu ďakovných listov s prosbou o zaslanie ďalších balíčkov od vďačných klientov. Tie Ján Friedrich využíval aj v inzerátoch na svoj produkt v dobovej tlači. Liek užívali napríklad ľudia so zápalom sliznice žalúdka (žalúdočným katarom), zápchou, podráždením pečene alebo obličiek, zimnicou, zlatou žilou, bolesťou hlavy, závratom, žltačkou a s mnohými inými neduhmi. Ich zásadnou prísadou bola aloe vera a ďalšie rastlinné zložky. Presný recept sa stratil a potomkovia „vynálezcu“ ním už nedisponujú.
Okrem piluliek mal Ján Friedrich na konte aj iné liečivá. Patrila medzi ne Malacká domáca masť na liečbu kožných ochorení ako vredy, čerstvé, staré alebo hnisavé rany či abscesy. Karpatský roztok na dnu lekárnika Friedricha bol nielen proti dne, ale aj na liečbu reumy, stuhnutých svalov, modrín alebo kŕčov. Ak ste mali na prelome 19. a 20. storočia kurie oko alebo vaše potné žľazy pracovali na výbornú, u lekárnika Friedricha ste mohli nájsť aj „vychytávky“ buď v podobe prostriedku na kurie oká alebo akéhosi predchodcu dezodorantu (prášok proti poteniu).
Malacké pilulky v rukách roľníka aj známeho spisovateľa
Jeden balíček so šiestimi škatuľkami Friedrichových piluliek vychádzal na prelome storočí 1 zlatý a 5 grajciarov. Užívali ich roľníci, hostinskí, mlynári, obuvníci, krajčíri, pôrodné babice, advokáti, záhradníci, ale aj mnohé iné profesie. Medzi zachovanými ďakovnými listami a prosbami o zásielku ďalších balíčkov piluliek sa našiel aj jeden od známeho ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého. Elena Friedrichová, manželka vnuka Jána Friedricha, Gejzu Friedricha mladšieho, mi prezradila, že mu ich objednával jeho osobný lekár Dušan Makovický, ktorý pochádzal z Ružomberka.
Pri prezeraní historických materiálov som natrafila ešte na dve zaujímavé mená, ktorých pravdivosť mi Elena Friedrichová nevedela potvrdiť. Je teda možné, že pilulky užíval aj syn brata Ľudovíta Štúra, Karol Štúr mladší alebo brat manžela britskej kráľovnej Viktórie princa Alberta, vojvoda Ernest z Koburgu. Či tieto historické osobnosti skutočne užívali pilulky lekárnika z Malaciek zostáva záhadou.
Ján Friedrich ich zasielal zákazníkom poštou. Známe boli po celom Rakúsko-Uhorsku. Vedeli o nich nielen ľudia z územia dnešného Slovenska a Česka. Posielal ich i do Rakúska, Maďarska, Poľska, Rumunska, Bosny a Hercegoviny či na Ukrajinu.
Zlaté časy rodiny Friedrichovcov
Friedrichovci boli zámožná rodina. Napriek tomu, že pochádzali z oblasti dnešnej Českej republiky, sa v rodine rozprávalo po maďarsky. Johann Friedrich prišiel do mesta na dnešnom západnom Slovensku na Záhorí, do Malaciek, v 70. rokoch 19. storočia, keď mal takmer tridsať rokov. V Prahe promovaný lekárnik v Malackách najprv vlastnil odkúpenú lekáreň U uhorskej koruny po inom majiteľovi.
Po štyroch rokoch pôsobenia v Malackách si nechal postaviť dom na dnešnej Záhoráckej ulici, ktorá sa tiahne centrom mesta. Bol to jeden z prvých poschodových domov v meste. Na prízemí bola lekáreň s prípravovňou. Známe pilulky sa podľa slov Eleny Friedrichovej vyrábali v dielni na dvore. Na poschodí bolo podľa nej až sedem izieb určených na bývanie. Veľa priestoru sa Friedrichovcom isto zišlo. Ján Friedrich mal s manželkou Annou Alžbetou rodenou Wagnerovou až sedem detí. Z toho dvaja pokračovali v otcovom „remesle“ a tiež sa stali lekárnikmi. Po jeho smrti v roku 1911 prebral správu nad jeho lekárňou najprv syn doktor Ján Nepomuk, familiárne prezývaný Muky. Neskôr sa k nemu pridal aj jeho najmladší brat Gejza.
Zaľúbený bonviván
Práve o Gejzovi staršom, synovi „vynálezcu“ Malackých piluliek, chyrovali medzi ľuďmi kadejaké historky. Údajne bol pôžitkár. „Bol viac poľovník ako lekárnik,“ prezradila Elena Friedrichová. Poľovníctvo a zábavy – to boli aktivity, ktoré obľuboval. V dobrých časoch mala rodina vlastného šoféra. Tomu údajne Gejza starší prikázal ísť autom z neďalekej dediny Gajary do Malaciek „cúvačky“. Len tak, z rozmaru alebo nech je zábava. „Neviem, či je dobre alebo zle, že som sa so svokrom (pozn. autorky: Gejza starší) nikdy nestretla. Zomrel asi mesiac po tom, čo sme sa s manželom zoznámili,“ priznáva pani Elena.
Trápenie s Gejzom starším mal aj jeho starší brat Štefan (Stefanus alebo aj Ištván). Ten pôsobil ako továrnik v Budapešti a pravdepodobne uňho Gejza býval počas štúdií farmácie. Nakoniec ho podľa E. Friedrichovej vyhnal, pretože ho už nebavilo žehliť za brata problémy. Preto Gejza starší dokončil štúdium až v Prahe. Podľa informácií z rodiny na výborné známky. Štefan Friedrich pôsobil istý čas aj v politike. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa stal na pár mesiacov ministerským predsedom v Maďarsku.
Z regionálne významnej rodiny pochádzala aj manželka Gejzu staršieho. Berta Krupičková bola vnučkou záhradníka grófa Pálffyho v Malackách a dcérou záhradného architekta, ktorý pracoval pre grófa Károlyiho v Stupave. Údajne s Gejzom starším nešlo o dohodnutý sobáš. Podľa slov Eleny Friedrichovej sa do seba naozaj zaľúbili. „Svokra bola tvrdá nátura, držala rodinu nad vodou. Bola aj veľmi šikovná,“ spomína si na ňu s úsmevom a popisuje, ako sa svokra, aj keď nemusela, naučila variť, piecť, techniku macramé či pracovať v záhrade.
Mohol za to „opušťák“
Síce nebol lekárnikom, ale druhorodené dieťa Jána Friedricha, Gustáv, skrýva tak trochu mrazivý príbeh. Bol kadetom v Čechách. Túžil po vyššej hodnosti. Čo čert nechcel, zaľúbil sa v tom čase do krásnej dievčiny. Keďže nedostal „opušťák“, vybral sa potajomky s oným dievčaťom do divadla. Príjemný večer mu prekazila známa tvár medzi divákmi. Veliteľ ho spoznal a hneď vedel, že Gustáv je tam, kde nemá byť. Z obavy, že by ho nepovýšili, sa Gustáv Friedrich zastrelil. „Bol to jediný Friedrich, ktorý nezomrel prirodzenou smrťou,“ smutne dodáva E. Friedrichová.
Dovidenia, staré dobré časy
Lekáreň Friedrichovcov ustála obe svetové vojny. V Malackách mala monopolné postavenie až do roku 1931, keď v meste otvorili druhú lekáreň pod vedením Aladára Ferényiho. Obe po druhej svetovej vojne znárodnili. „Keď manžel spromoval, zobrali im lekáreň,“ spomína Elena Friedrichová. Jej manžel bol už treťou generáciou lekárnikov v ich rodine.
Do análov rodiny Friedrichovcov sa nešťastne zapísal najmä rok 1952. Vtedy sa odohrala Akcia B (byty) komunistického režimu, ktorá bola zameraná proti „nespoľahlivým“ občanom. Tí boli nútení vysťahovať sa zo svojich obydlí. No len si predstavte, že si sedíte a oddychujete v pohodlnom kresle v zdanlivom bezpečí svojho domu a zrazu vám oznámia, že máte deň na to, aby ste si zbalili svoje „saky-paky“ a vysťahovali sa do neďalekej dediny. Presne to sa stalo aj Friedrichovcom, ktorí očividne nevyhovovali bývalému režimu. „Mali 24 hodín na to, aby sa vysťahovali z toho veľkého domu do Lakšárskej Novej Vsi. Muž bol vtedy na Vranovskej priehrade, kde si privyrábal ako plavčík. Mama mu telefonovala, aby sa vrátil, pretože sa musia do 24 hodín vysťahovať,“ opisuje E. Friedrichová.
Nie je však známe, kto presne priestory patriace predtým Friedrichovcom využíval. Ako tvrdí pani Elena, určitý čas objekt slúžil vojenskej správe. Isté však je, že si z ich domu niekto určite niečo privlastnil, keďže si rodina stihla odniesť len veci najnutnejšie pre život. Teda, veľa pôvodného zariadenia zostalo v dome.
Po vysťahovaní sa najmladší syn Jána Friedricha, Gejza starší, už neživil ako lekárnik. „Ponúkali mu miesto v Seredi, ale oni nechceli odísť z okolia Malaciek,“ hovorí Elena Friedrichová. Pracoval preto ako strážnik na družstve a rodina musela vyžiť z približne 150 vtedajších korún. To bol obrovský rozdiel oproti starým dobrým časom vo vlastnej lekárni a dome. Ani priestory nového domova už nemali také rozmery ako tie na Záhoráckej.
Pôvodný dom im vrátili až v 90. rokoch
Manžel Eleny Friedrichovej a syn Gejzu staršieho, Gejza mladší, pracoval síce ako lekárnik, ale už nie na vlastnom. Podľa manželkiných slov sa ani veľmi nechcel púšťať do znovuotvorenia rodinnej lekárne po reštitúcii pôvodného domu Friedrichovcov v Malackách v roku 1993. Začínal vtedy počítačový „búm“ a bola to práve práca s novými technológiami, ktorá ho odrádzala od tohto projektu.
V budove do roku 2008 sídlila iná lekáreň. Friedrichovci ju len vlastnili a priestory prenajímali. Napokon v roku 2018 celý objekt predali. „Je mi za ním viac ľúto ako za domom, v ktorom sme žili dlhé roky,“ priznáva smutno E. Friedrichová. Asi aj vďaka histórii s ním spätou k nemu nadobudla materskejší vzťah.
Minigáleria plná nostalgie
Po krátkej chvíli rozprávania ma Elena Friedrichová zavedie do izby, ktorú využíva len málokedy. Väčšinou len vtedy, keď ju príde navštíviť dcéra a vnučka s rodinou. Pripadáte si, akoby ste sa vrátili v čase. Zo stien na vás z obrazov a fotografií pozerajú členovia rodiny. „To je Gejza starší a tamto je jeho žena, moja svokra,“ ukazuje na dve zarámované fotografie hneď za dverami. Na jednom je pán s jeleňom, ktorého sa mu pravdepodobne podarilo uloviť na jednej z jeho milovaných poľovačiek a na druhom portrétna fotografia krásnej mladej dámy s polodlhými svetlejšími vlasmi. „A tam na tých dvoch obrazoch je Johann Friedrich a tamto je aj jeho manželka a tamto najstarší Friedrich,“ hovorí manželka Gejzu Friedricha mladšieho. Prívetivo mi porozpráva o ľuďoch na starých fotografiách. Vďaka jej spomienkam môžu prežívať naďalej.
Hoci sa lesk a sláva lekárne Friedrichovcov začali pomíňať v 50. rokoch minulého storočia, ľudia, ktorým Karpatské počistivé pilulky pomohli na nich tak ľahko nezabudli a snažili sa kontaktovať rodinu s prosbou o ďalšie balíčky aj po zhabaní lekárne z ich rúk. Raz darmo, bol to pre nich pravdepodobne účinný liek (takmer) na všetko. Škoda, že už receptu niet. Zišiel by sa možno aj dnes.
Patrícia Arpášová
Autorka fotografií: Patrícia Arpášová
Odfotené dobové fotografie, obrazy a materiály patria do archívu rodiny Friedrichovcov
- REPORTÁŽ: Karpatské pilulky poznali v celej monarchii - 12. decembra 2021
No Comments