Noc vonku presahuje symboliku, ide najmä o osvetu

Dobre sa oblečte, myslite na to, že každá vrstva sa zíde. Nezabudnite na čiapku, ktorá je nevyhnutnosťou. Najlepšie je mať v spacom vaku ešte aj deku. Spite bez topánok, nohy sa v nich potia a mohli by ste prechladnúť. Obuv si potom vložte do vaku, pretože na ulici je vzácnosťou a mohli by ste o ňu ľahko prísť. Podložte si spací vak kartónom, ktorý má skvelé izolačné vlastnosti. Doklady si schovajte do najvnútornejšieho vrecka. Na prenocovanie si nájdite miesto v závetrí, ideálne pod strechou. Tak zneli rady od organizátorov Noci vonku 2023. Trúfli by ste si?

Noc vonku je podujatie občianskeho združenia Vagus, ktoré každoročne poukazuje na rastúce problémy ľudí bez domova. Tento rok sa konal jeho desiaty ročník a zapojili sa doň viaceré organizácie v rôznych mestách na Slovensku. V Bratislave, Pezinku, Trnave, Žiline, Banskej Bystrici a Košiciach 23. novembra vymenili desiatky dobrovoľníkov každodenný komfort za spánok v sťažených podmienkach. Chcú tak poukázať na alarmujúcu situáciu ľudí žijúcich v extrémnej chudobe. Navyše, účastníci si na vlastnej koži vyskúšali zlomok toho, čomu musia ľudia na ulici čeliť. Spánok okrem nepríjemnej zimy strpčujú zvuky skorých ranných električiek, ruch mesta, ale aj nečakaný dážď. 

Prespávaniu v Bratislave predchádzal program v Novej Cvernovke. Osvetľoval problematiku a vyvracal viaceré mýty v spoločnosti. Súčasťou podujatia bol aj príhovor prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá nad ním prevzala záštitu. 

Podľa posledného sčítania obyvateľstva, v rámci ktorého sa každých desať rokov mapuje aj situácia ľudí bez domova, sa zvýšil počet tejto skupiny až trojnásobne. O príčinách nárastu a možných riešeniach sa rozprávali riaditeľka Vagusu Alexandra Kárová, sociologička Zuzana Kusá a Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. „Dôstojný život len za zásluhy?“ znel názov diskusie, ktorú moderovala  Zuzana Kovačič Hanzelová. “Ani po univerzitnom vzdelaní nie sme vedení k tomu, aby nás rozhorčovalo, že je niekto v tragicky mizernej situácii,” zdôraznila sociologička Zuzana Kusá. 

Zahrnutý bol aj kvíz so Samom Trnkom a komorný koncert Nory Ibsenovej. Na dobrú noc ste si mohli vypočuť úryvky z knihy Malý princ, ktoré čítali Juraj Hrčka a Eva Gribová. 

Môžu si za to sami?

Ťažká ekonomická situácia, dlhodobé zdravotné problémy, strata partnera či práce, môžu dohnať na ulicu kohokoľvek z nás. Ľudí bez domova vnímame tak odlišne od majoritnej spoločnosti, že naše názory ľahko ovplyvnia predsudky a zovšeobecnenia. Zabúdame, že za každou životnou okolnosťou stojí individuálny príbeh. Často v spoločnosti panuje presvedčenie, že všetci na ulici si za to môžu sami, sú to alkoholici, leniví pracovať a jednoducho takto žiť chcú. „Viem, že trend, že súdime, hodnotíme a odsudzujeme, je teraz veľmi aktuálny a ponúkajúci sa. No skôr ako to urobíme, pozorujme, počúvajme a vnímajme,“ dodala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Pracovníci Vagusu si zakladajú najmä na cieli poskytnúť pomoc všetkým ľuďom, bez ohľadu na ich súčasný stav alebo dôvod, prečo sa ocitli v neľahkej situácii.

Špirála chudoby

 Neschopnosť sa samostatne vymaniť zo zlých životných podmienok má veľa aspektov. Medzi hlavné faktory patrí obmedzený prístup k vzdelaniu, zamestnaniu s primeraným platom, zdravotnej starostlivosti, ale aj k finančným prostriedkom na zlepšenie svojej situácie. „Nechodíte do zamestnania, nedokážete si platiť zdravotné poistenie, nemáte nárok na zdravotné ošetrenie, váš zdravotný problém sa stále iba prehlbuje. Točíte sa v tom istom kruhu,” zdôrazňuje riaditeľka Vagusu Alexandra Kárová.

Na jazyku záleží 

Pomenovania, ktoré sa s témou spájajú, sú vždy dôležité. Nejde o drobnosť, emócie spojené so slovami vplývajú na naše nazeranie na problém.  Použitie výrazu „ľudia bez domova“ namiesto „bezdomovci“ alebo iných stigmatizujúcich označení je kľúčové, pretože zdôrazňuje  ľudskú dôstojnosť, individualitu a skutočnosť, že ich životné okolnosti sú len jedným aspektom ich identity.  „Silnú konkurenciu voči princípu zásluhovosti predstavuje všeobecná deklarácia ľudských práv. Jej základná myšlienka je, že každý má právo na ľudskú dôstojnosť a tá by nemala byť podmieňovaná,“ vysvetľuje Z. Kusá. Zmena oslovovania je asi to najľahšie, čo môžeme urobiť. 

My sa máme kam vrátiť

Program bol prístupný pre verejnosť aj bez podmienky prenocovania. Ak ste sa však rozhodli ako my, čakalo vás veľa zobúdzania sa, prehadzovania sa a počítania, koľká električka okolo vás prešla. No zostať jednu noc vonku nie je vôbec ťažké. „Teplota bola milosrdná a dážď nás zastihol tesne nad ránom. My sme sa však mali kam schovať, kam ísť na toaletu či myslieť na to, ako prídeme domov a prezlečieme sa,“ opisovala skúsenosť študentka Martina. Ťažkosti ľudí bez domova spočítajú práve v tom, že každodenne žijú v slede stresových situácii. Človek si nemá kde vykonať osobnú hygienu, nemôže si oprať, zložiť veci, ani si v bezpečí na chvíľu oddýchnuť. Na ulici môžu byť tie najjednoduchšie veci tými najťažšími. 

Netýka sa to iba ľudí bez domova

Hľadanie vhodného bývania predstavuje výzvu aj pre obyčajného jednotlivca s prácou a stabilnými financiami. Špeciálne ohrozené sú mladé rodiny, seniori, odchovanci z detských domovov, ľudia so zdravotným postihnutím, či matky a otcovia samoživitelia. Nájsť prenájom za primerané ceny je čoraz komplikovanejšie. Získať vlastné bývanie bez hypotekárneho úveru je v súčasnosti takmer nemožné pre vysoké ceny. Keďže si vlastníci bytov môžu nájomcov vyberať, oveľa radšej uprednostnia osoby v stabilnej finančnej situácií, než tých, ktorí sú ohrození chudobou.

Autorka: Broňa Macová

Titulná fotka: Matej Fabianek