Ako sa nevzdať nádeje: Konferencia priniesla nový pohľad na aktuálne výzvy

Trinásteho novembra sa v Bratislave uskutočnila konferencia Spoločne hľadať nádej. Jej cieľom bolo osloviť širokú verejnosť a diskutovať o rôznych témach – od politiky a verejného života až po súčasné krízy, ktoré trápia každého z nás. Hlavným posolstvom však nebolo len kritizovať, či prichádzať na nové riešenia, ale ako vyplýva z názvu, hľadať nádej. Inštitút vzdelávania a inovácií v politike (IVIP) zorganizoval toto fórum v spolupráci s Nadáciou Konrada Adenauera. Fórum sa uskutočnilo aj v súvislosti so spomienkou na 35. výročie Nežnej revolúcie v nadväznosti na tému slobody a očakávania zmeny.

Konferencia bola určená pre ľudí, ktorí to podľa názoru organizátorov so Slovenskom ešte nevzdali. Hoci sa tu množstvo vecí nevyvíja úplne priaznivým spôsobom, tak tu chcú zostať a prispieť k tomu, aby mohli v budúcnosti prinášať spoločnosti to, čo jej chýba a čo sú schopní poskytnúť.

Podobne sa vyjadril aj organizátor a riaditeľ IVIP Ján Fabičovic: „Napriek beznádeji stretávam ľudí, ktorí majú v sebe stále plamienok nádeje. Niežeby žili falošným pozitivizmom a nahováraním si, že to bude dobré samo od seba, ale sú ochotní prispieť k tomu, aby sme sa mali na Slovensku, v Európe lepšie. A považovali sme za potrebné, tieto plamienky nádeje poskladať.”

Cieľom bolo zjednotiť ľudí s rôznymi názormi do spoločného dialógu a diskutovať o témach ako sloboda, školstvo, zdravotníctvo, politika, využívanie potenciálu regiónov, ekonómia, či silné a slabé stránky štátu. Napríklad, pokiaľ ide o zdravotníctvo, František Mikloško prejavil názor, že pacienti najviac potrebujú ľudský prístup a

víziu vyliečenia, nielen lieky, alebo kalkulácie, koľko by to malo stáť. Čo sa týka občianskej sféry, Marián Čaučík, vedúci eRka (Hnutia kresťanských spoločenstiev detí), sa vyjadroval k budovaniu malých spoločenstiev inšpirovaných tajnou cirkvou počas komunizmu. V nich si vedeli ľudia budovať svoju identitu a na základe toho neskôr aj pochopiť ľudí s iným názorom.

Experti z odlišných oblastí aj z politickej scény, v diskusných paneloch, rozoberali spoločne rôzne témy a odpovedali na otázky účastníkov.

Svoj názor z publika poskytla aj Anežka Karľa: „Fascinuje ma, že zmena sa postupne začína diať. Bolo vidieť, že ľudia z rôznych spektier spolu dokážu fungovať. Najviac ma zaujala myšlienka, že spolupráca má prednosť pred dialógom. To je aj moja skúsenosť z ukrajinských hraníc. Stretli sme sa tam od liberálneho spektra až po gréckokatolícku charitu a napriek rozdielom, v spolupráci sme boli veľmi prepojení. Dôležité bolo, že my chceme pomáhať, to stačilo. A potom, keď už tam aj bola rôznosť názorov, vedeli sme sa rešpektovať, brať to s humorom a nechať človeku, to, čo potrebuje vo svojich hodnotách mať.”

Motivácia na zorganizovanie Fóra Spoločného hľadania nádeje je aj súčasná situácia vo svete, ktorá je veľmi nestabilná a najmä mladým ľuďom neposkytuje istotu. V ovzduší amerických volieb, ktoré vyvolávajú kontroverziu aj na Slovensku, ďalej vojny na Ukrajine, ktorá sa nás priamo dotýka ako susednej krajiny a mnohých aj vnútorných nezhôd, ľudia podľa slov riaditeľa IVIP spejú k beznádeji. Najmä mladí odchádzajú zo Slovenska a vedú sa nekonečné boje medzi silno polarizovanou spoločnosťou. Podľa slov z prednášky Michala Krčméryho by sme mali byť „aktérmi pozitívnej zmeny”, ktorí nielen kritizujú a snažia sa riešiť problémy, ale ako aktívne tvoriť dobro ako odpoveď na otázky nezhôd.

„Všetko stálo na troch základných otázkach: Napriek mnohému, čo môžeme na Slovensku kritizovať, a robíme to často, mali by sme si priznať, na čo sme hrdí a pomenujme si, kam sme sa posunuli a na čom môžeme stavať. Ďalej potrebujeme hľadať to, čo nás spája. Naprieč rôznymi názorovými spektrami a bublinami skúsme nájsť veci, na ktorých sa dokážeme zhodnúť, odraziť sa od nich. Poslednou otázkou je, kam smerujeme a aké posolstvo odovzdáme našim deťom,” dodáva Ján Fabičovic.

Konferencia tak priniesla nielen nové pohľady na aktuálne problémy, ale aj konkrétne inšpirácie, ako sa ľudia rôznych názorov môžu zjednotiť pri hľadaní riešení. Podujatie vyzvalo občanov, aby v sebe udržali plamienok nádeje a spoločne sa podieľali na budovaní lepšej budúcnosti.

Sofia Michalčíková