Samuel Ďuriš: Čo má spoločné žurnalistika s architektúrou?

K druhákom bakalárskeho štúdia, na hodinu Metodík žurnalistiky, zavítal bývalý študent našej katedry Samuel Ďuriš, ktorý už dva roky pracuje ako novinár pre mesačník ASB. Najskôr povedal pár slov o tomto časopise a potom detailnejšie rozobral fungovanie redakcie. 

Mesačník sa zameriava na architektúru, stavebníctvo a biznis. Každé číslo má približne sto strán a je rozdelené do šiestich rubrík. Zo žánrového hľadiska v periodiku prevládajú rozhovory, spravodajstvo, reportáže, ale nenájdeme tam takmer žiadne komentáre.

Zaujímavosťou je, že v redakcii pracujú interne len štyria ľudia. Externe ich dopĺňajú ďalší štyria, čo je pomerne málo so zreteľom na rozsah  časopisu. Ten totiž obsahuje dvadsať článkov po tri alebo štyri normostrany, čiže na každého novinára pripadnú približne tri články mesačne. Na prvý pohľad sa zdá, že tri novinárske prejavy mesačne nie je až veľa, ale autori musia popritom publikovať aj na webe. To, že ľudia preferujú  internetové spravodajstvo, dokazuje aj návštevnosť web stránky, ktorá sa podľa Samuela Ďuriša pohybuje okolo stotisíc kliknutí mesačne, kým pri tlačenej verzii je mesačný náklad iba približne desaťkrát menší.

V druhej časti prednášky nám Samo poskytol bližšie informácie o fungovaní redakcie. Podrobnejšie opísal systém plánovania novinárskych prejavov. S tipmi, ako povedal, zväčša prichádza šéfredaktorka, ona tiež určuje, ktorý novinár tému spracuje. Občas tipy zadáva  odborný konzultant, pretože v časopise sa venujú aj stavebnému biznisu.

Pýtali sme sa Sama, ako sa pripravuje na reportáže a rozhovory. Keď ide o rozhovor, je podľa neho dôležité si vopred naštudovať tému, aby vedel správne reagovať na odpovede respondenta. Následne ho osloví, buď cez šéfredaktorku, mailom alebo telefonicky. Pri rozhovore sa najskôr snaží odľahčiť atmosféru a až potom prejsť na jadro témy, aby sa hosť cítil dostatočne komfortne. Pri reportážach volí podobný postup. Keď sme sa ho opýtali, či si robí osnovu, vyjadril sa, že ju nepotrebuje, pretože je zväzujúca a on preferuje spontánne diskusie. Keď je novinársky prejav napísaný, nasleduje jeho zalamovanie. Ide o zdĺhavý proces, ktorý neraz sprevádzajú výmeny názorov s grafikom, keďže sa na tejto časti prípravy spolupodieľa s novinárom. Posledný týždeň pred uzávierkou môžu respondenti ešte doladiť detaily.  Často však v pracovnom procese  vzniknú časové sklzy a články sa upravujú v posledných dňoch pred uzávierkou.

Na záver nám hosť porozprával o začiatkoch svojej novinárskej kariéry v časopise ASB. Priznal sa, že keď začínal pracovať v redakcii, priveľa o architektúre nevedel. Zariskoval však s vyhlásením, že aj keď nemá žiadne skúsenosti, má vážny záujem sa v tejto oblasti vzdelávať. Na  otázku, ako sa študent žurnalistiky, ktorý robí v špecializovanom časopise o architektúre a stavebníctve naučí  všetko potrebné, odpovedal:

,,Dôležité je čítať, čítať a čítať. Čítať domáce a zahraničné rozhovory, venovať téme pozornosť, rozprávať sa s ľuďmi a asi za rok sa toho dá naučiť pomerne veľa.“

Zároveň poukázal na dôležitosť samoštúdia, aby človeka aj pracovné okolie vnímalo ako odborníka.

Autorka článku: Simona Hollósyová