Pokuta za zahodenie odpadu mimo koša nestačí

Ohorky od cigariet, rôzne obaly, mikroténové vrecká alebo žuvačky nájdeme na chodníkoch, v parkoch aj popri cestách. Na odstránenie tohto problému pokuty za znečisťovanie verejného priestranstva nestačia. Tvrdí to na sociálnej sietiZelená linka Ministerstva životného prostredia SR, podľa ktorej to dokazujú prieskumy. Pokuty sa v súčasnosti pohybujú od 20 do 100 eur.

Vzniku „litteringu“ – voľne pohodeného odpadu, sa však dá zabrániť. Podľa Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI – PAK k tomu stačí viac smetných košov a správne k nim ľudí nasmerovať. Pomôcť majú behaviorálne techniky, ktoré dokážu ovplyvniť ľudské správanie. 

Vyplýva to z tlačovej správy o riešeniach odstránenia a minimalizovania litteringu, ktorú vydala organizácia.

Ľudí stačí „poštuchnúť“

Podľa riaditeľky Ústavu verejnej politiky (ÚVP) Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK Emílie Sičákovej – Beblavej príkazy ani zákazy nestačia a behaviorálna metóda je lepší spôsob, ako zmeniť správanie ľudí. Preto OZV ENVI – PAK v spolupráci s ÚVP vytvorili návod, ktorý v jedenástich krokoch vysvetľuje, ako ľudí naučiť, aby odpadky hádzali do koša a nie na zem. 

Ak mesto či obec nemá problém s nedostatkom smetných nádob alebo s ich pravidelným preplnením, a odpadu mimo koša pribúda, je vhodné aplikovať behaviorálne techniky. K nim patrí „nudging“, („poštuchnutie“,  pozn. red.) a „priming“. Prvá technika nás postrčí žiaducim – ekologickejším – smerom, ale zároveň nechá slobodu na rozhodnutie. Vďaka druhej zasa získame podnet, ktorý môže ovplyvniť naše neskoršie správanie. Pri probléme voľne pohodeného odpadu môže ísť napríklad o nálepky či tabuľky, ktoré informujú o počte košov v nejakom priestranstve a vzdialenosti k nim. 

Umiestniť by ich mali tak, aby si človek rozmyslel odhodiť smeti na zem. Nálepky je preto podľa organizácie treba aplikovať na chodníky a informačné tabule nainštalovať na viditeľné miesta – najlepšie pred vstupy do verejných priestranstiev. 

Ďalšou technikou, ako ľudí postrčiť,  je upozorniť na miesta, kde sa odpad hromadí. OZV ENVI – PAK to napríklad vymyslela tak, že na miesta, kde sa kopili cigaretové ohorky, umiestnila nálepky, ktoré na to upozorňovali. Označili ich ako „miesta činu“, aby si ich ľudia lepšie všimli a problém viac vnímali. 

Z návodu, ktorý je určený pre mestá, obce, ale aj jednotlivcov, vyplýva, že by malo pomôcť aj premaľovanie košov či úprava priestranstva. 

Behaviorálny výskum bol už v roku 2021. Pod iniciatívou Vezmi si ma uskutočnili projekt na bratislavskom Štrkovci a v Ivanke pri Dunaji. „V oboch lokalitách sme dosiahli pozitívne výsledky – na jednom z meraných miest na Štrkovci to bolo zlepšenie dokonca až o 74 percent,“ opísala v správe riaditeľka oddelenia komunikácie organizácie ENVI – PAK Katarína Kretter. 

(Ne)zaujímame sa o svoje okolie?

Ako ľudia vnímajú littering, sme boli zisťovať v Bratislave v októbri tohto roka. V Medickej záhrade, ktorú pravidelne udržiavajú, sme sa rozhodli uskutočniť pokus. Zisťovali sme, koľko okoloidúcich nás upozorní na fľašku, ktorú pred nimi vyhodíme do trávy. 

V parku boli najmä rodiny s deťmi či dôchodcovia, my sme sa však zamerali na osoby v produktívnom veku a mladých. Výsledky pokusu prinášame v nasledujúcom grafe.  

Dokopy sme pokus uskutočnili desaťkrát. A čo sme zistili? Väčšina okoloidúcich nás neupozornila. Tí, ktorí si to všimli, nám to zasa nepovedali do očí. Schopní priamej reakcie boli len traja.

Prečo je voľne pohodený odpad škodlivý?

Najväčším problémom je podľa Zelenej linky to, čo sa stane po odhodení odpadku na zem. Vietor ho môže odfúknuť niekoľko metrov ďalej, a tak sa dostane  napríklad aj do rieky, ktorá ho odplaví až do mora či oceánu. „Jednoducho nezmizne, len sa premiestni, rozkladá sa a ďalej znečisťuje,“ opísala linka v príspevku na sociálnej sieti. 

Nesprávne vyhodený odpad je hrozbou pre ľudí, zvieratá aj životné prostredie. „Na rozbitom skle z odhodenej fľaše sa môžu porezať deti alebo psy, odhodené cigaretové ohorky si zase vtáky pomýlia s potravou, do tégliku od jogurtu sa môže ježkovi zaseknúť hlava a môže sa udusiť alebo zomrieť od hladu,“ priblížili environmentalisti. 

MŽP SR preto radí, aby sme odpad hádzali tam, kam patrí, a to do koša. Ak ho práve nemáme po ruke, treba si vziať smeti so sebou a neskôr ich vyhodiť do nádoby, kam patrí. Vhodné je tiež nekupovať obaly, ktoré sa nedajú opakovanie používať. Vyplýva to z infografiky Zelenej linky. 

Autorka: Valentína Rybárová

Foto: Autorka, MŽP SR

You Might Also Like

27 komentárov

Leave a Reply