Cesta mladého programátora

Moderné zariadenia dnes dokáže ovládať takmer každý, či už ide o smartfón, počítač alebo tablet.
Väčšina ľudí je zdatná v základných, či mierne pokročilých úkonoch, no problematike technológií do hĺbky
nerozumejú. Začínajúci programátor Adrián Hochla sa za svoju, zatiaľ krátku, kariéru však už stihol čo-to
naučiť. V nasledujúcom rozhovore opísal úskalia profesie a čo jeho práca skutočne znamená.

Čo vás priviedlo k programovaniu? Pamätáte si chvíľu, keď ste si uvedomili, že toto je cesta, ktorou chcete ísť? 

Začalo to projektom na strednej škole. Vo chvíli, keď som vyriešil prvý problém pomocou kódu, som vedel, že sa chcem venovať programovaniu.

Aké boli vaše začiatky? Bolo niečo, čo vás vtedy najviac motivovalo alebo naopak odrádzalo?

Ovládanie robotickej ruky pomocou softvéru bol môj prvý projekt. Najviac ma vtedy motivovalo riešiť čoraz náročnejšie problémy a, naopak, odrádzali neustále chyby a nedokonalosti, ktorým sa programátor začiatočník nevyhne.

Ako sa učíte ovládať nové technológie a jazykové trendy? Kde hľadáte inšpiráciu a informácie?

Všetky nástroje, ktoré používam, majú svoju odbornú dokumentáciu, tá je najspoľahlivejším zdrojom informácií. Pokiaľ ide o veľmi známy nástroj, nechám si poradiť fórami, alebo veľmi obozretne umelou inteligenciou.

Máte v programovaní nejaký vzor alebo osobu, ktorú obdivujete?

V programovaní nie. Je to nevýrazná činnosť, ktorá sa ťažko obdivuje. Celosvetové produkty sú naprogramované množstvom ľudí. Vzhliadam preto k osobám, ktoré sú schopné ich manažovať. Skvelý príklad je Steve Jobs alebo Elon Musk.

Na akých projektoch ste pracovali a ktoré z nich vám priniesli najväčšiu výzvu?

Okrem projektu, s ktorým som začínal, to bola umelá inteligencia pomáhajúca oceňovať stavby, mobilný systém pre stavebné firmy a najnovšie softvér na správu skladov elektroniky. Najväčšia mentálna výzva bola AI, ktorá sa na hlbokej úrovni ťažko chápe.

Ako sa vyrovnávate so stresom alebo keď sa projekt nedarí tak, ako by ste chceli?

Viac pracujem. Stres pochádza z vecí, ktoré by sme mali robiť, no nerobíme. Ak viem, že problému venujem maximálnu snahu a čas, nedokážem byť v strese.

Môžete nám povedať o nejakej konkrétnej chybe, ktorú ste urobili, a čo ste sa z nej naučili?

Príliš dlho som riešil jednoduché zadanie, alebo práve naopak – príliš málo času som venoval komplikovanejšej úlohe. Ak na zadaní pracujem nadpriemerne dlho, je zle navrhnuté, ak krátko, je nedostatočne domyslené.

Myslíte si, že sa z programátorov niekedy stanú univerzálni profesionáli, alebo sa každý radšej špecializuje na konkrétny jazyk a technológiu?

Je finančne oveľa výhodnejšie byť v 99 percentile znalostí jednej technológie ako v 80 percentile dvoch alebo viac technológií. Zamestnávateľ si vždy vyberie experta. Preto si myslím, že tí najlepší zostanú špecializovaní.

Ako vnímate trend AI v programovaní? Myslíte, že v budúcnosti zmení pracovný trh pre programátorov?

Umelá inteligencia vytvorí buď flexibilnejších, alebo hlúpejších programátorov. Skúsení šetria čas, noví strácajú skúsenosť. Myslím si, že časom sa zníži ich počet a budú schopní produkovať násobne väčší výstup.

Ako vyvažujete svoj pracovný a osobný život, najmä keď ide o takú časovo náročnú profesiu?

Nevyvažujem. Som vo svojich dvadsiatkach. Je pre mňa nesmierne dôležité stať sa čo najskôr kompetentným profesionálom a zámerne sa prepracovávam. Keď so sebou budem spokojný, spomalím a usadím sa.

Čo robíte vo voľnom čase mimo programovania? Máte nejaké koníčky, ktoré vám pomáhajú zrelaxovať? 

Šport. Či už je to futbal, lezenie alebo posilňovňa. Snažím sa byť opakom stereotypu, že programátori sú len zavretí vo svojich izbách.

Čo by ste odporučili niekomu, kto len začína s programovaním? Myslíte si, že štúdium dokáže začínajúcim programátorom pomôcť? Alebo je to len „strata času”?

Odporúčam si vybrať problematiku, ktorá ich úprimne zaujíma. Určite je potrebné disponovať istými technickými predpokladmi. Škola je nevyhnutná pre odbory ako napríklad kybernetická bezpečnosť. Podnikateľská informatika, ktorej sa venujem ja, školu nepotrebuje. Myslím si teda, že to dokáže každý, kto sa v tom chce zlepšovať.

Čo podľa vás bude najväčšia výzva, ktorej bude čeliť programátor budúcnosti?

Pojem programátor budúcnosti považujem za veľmi neistý. Nie je jasné, či bude, tak ako ho dnes poznáme, vôbec existovať. Noví programátori budú mať najväčšiu výzvu zorientovať sa v mori príležitostí, ktoré bude technologický svet ponúkať.

Autorka: Alexandra Poliačiková

Fotografie: instagram/@adrian_hochla