All Posts By

Veronika Cechova

 17. filmový festival inakosti: Inakosť spája

V rámci 17. ročníka filmového festivalu inakosti sa účastníci mohli tešiť na 35 dlhometrážnych a 60 krátkych filmov. Výber bol aj tento rok veľmi pestrý. Filmové sekcie mali názvy: Súčasný film, Classics, Teplé Česko-slovensko, Queer Hong Kong či FFI kraťasy (krátke snímky), ktoré boli rozdelené ešte do ďalších kategórií a venovali sa samostatným témam. Najpopulárnejšie bolo práve vlákno so slovenskými krátkymi filmami.

Premietalo sa až v piatich bratislavských kinách. Zastúpenie malo Kino Mladosť, Kino Lumière x SNG, Kino Nostalgia Nivy, Kino Film Europe či Filmová a televízna fakulta VŠMU s vlastnou kinosálou.

Zámerom tohtoročného vizuálu bolo komunikovať silu, jednotu a vzájomnú podporu v slovenskej LGBT+ komunite. Taktiež poukázať na to, nebáť sa byť iný.

FOTO: Veronika Cechová

Film či diskusia?

Nebolo to však všetko len o filmoch. Festival tvoril aj sprievodný program, ktorý dopĺňal filmové zážitky o diskusie či komunitné aktivity. Témy boli rôzne. Od diskutovania o kvír budúcnosti na Slovensku pod záštitou PRIDE Košice po diskusiu s názvom: Gender ideológia?, kde sa hostia snažili objasniť pojem, ktorý je až príliš  často používaný v médiách v nesprávnej konotácií. Diskusia priamo nadväzovala na projekciu dokumentu 1946: Zlý preklad, ktorým to začalo a jej organizátori dúhoví kresťania si na ňu pozvali teológa Jozefa Žuffu a filozofa Lukáša Jeníka. V programe si miesto našlo aj členstvo Združenia rodičov a priateľov LGBT+ ľudí vďaka podujatí Krehkosť a sila. To sa zameralo na rodinné vzťahy s transrodovým dieťaťom. Členovia Domu Svetla Slovensko priblížili vďaka osvetovej kampani mýty a fakty o HIV.

Konzervatívnejšia krajina, odvážnejší režiséri


V koncepte filmového festivalu bolo zaujímavá pozrieť sa práve na sekciu filmov Queer Hong Kong, ktoré reprezentujú hrdinov a hrdinky, ktorí lámu spoločenské tabu. Dva z nich dokonca prišla predstaviť Jacqueline Liu, významná hongkonská producentka. Išlo o snímky MotýľTracey. Motýľ bol dokonca jej prvý producentský počin.

Film Motýľ  sa odohráva v dvoch časových líniách a nechá hlavnú hrdinku dvakrát zamilovať sa do ženy. Ukazuje politický kontext v 80. až 90. rokoch minulého storočia a odvoláva sa na vojensky potlačované protesty, ktoré sa udiali 4. júna 1989 na Námestí nebeského pokoja. Ukazuje nám krízu no napriek tomu pôsobí napriek roku jeho premiéry konajúcej sa v roku 2004 nadčasovo. Zakaždým keď si ho pozriete, dá vám niečo nové, slovami opísala producentka. „Tento film žije,“ dodala.

Zaujímavé taktiež je, že snímku je posledných desať rokov v Číne zakázané premietať. Často sa hrá na festivaloch, kde si vždy nájde svojich fanúšikov.

autorka: Veronika Cechová

Študenti žurnalistiky v publiku na TA3

Študenti žurnalistiky mali 21. novembra možnosť zúčastniť sa diskusnej relácie Král na ťahu s Braňom Králom. Hlavnými hosťami boli zástupcovia strán PS a SMER-SD. Relácia bola koncipovaná spôsobom dvaja proti dvom.

Diskusia sa odohrávala vo večerným hodinách a v auditóriu bolo okrem hostí Mariána Kéryho a Jána Mažgúta zo Smeru-SD a Tomáša Valáška a Zori Jaurovej z PS aj publikum. Medzi nimi sa nachádzali priaznivci oboch strán či študenti štyroch slovenských vysokých škôl.

Hlavnými témami večera bolo programové vyhlásenie vlády, dôchodky, zahraničná politika, kultúra v parlamente a sloboda médií.

Veľkú časť diskusie tvoril program vlády a zahraničná politika. Nezabudlo sa ani na dôchodky. Tomáš Valášek vysvetľoval SMER-u nepochopené informácie o tom, že dôchodky sú v súčasnosti vysoké. Valášek taktiež tvrdil, že PS sa rovnako snaží pomáhať starým ľudom, nie je to naopak. Ako riešenie však vidia systémové zmeny, nie jednorazový bonus.

Pomerne búrlivou témou bola sloboda médií, keď sa Ján Mažgút oháňal tým, že niektoré z nich sú neobjektívne. Komentoval tak vyjadrenia premiéra, ktorý zakázal vybraným médiám vstup na Úrad vlády SR, pretože ich považuje za nepriateľské. Doniesol si aj vytlačený výrok z komentára Petra Tkačenka, ktorý vytrhol z kontextu. Písalo sa v ňom: Úlohou médií nie je pestovať s politikmi priateľské vzťahy, ale robiť im zle. Pritom to bola len ironická narážka na premiérové slová o nepriateľských médiách. Neboli to fakty.

Posledným bodom programu boli divácke otázky. Priaznivci SMER-u sa pýtali zástupcov PS a opačne. Na odpoveď mali hostia minútu, ktorú meral prístroj. Poradie sa určilo podľa toho, kto si vyžreboval akú farbu šachovej figúrky. Úlohy losovania sa podujala Zora Jaurová.

Priaznivcov SMER-u zaujímali dôchodky, u Progresívneho Slovenska to bol vývoj strán HLAS a SMER, ak by sa Peter Pellegrini stal prezidentom. Každý sa snažil dať čo najuspokojivejšiu odpoveď. 

Autorka: Veronika Cechová

Autorka fotografie: Kristína Chovancová

Komentár: Vitajte v globálnom vare

Už v júli tohto roku bolo mimoriadne horúco. Vyhlásili ho dokonca za najteplejší mesiac v histórií Zeme. To sme ale nečakali, čo príde v septembri, ktorý bol zase anomálne najteplejší mesiac zo všetkých. Znamená to tiež, že rok 2023 môže byť prvý, ktorý prekročí hranicu 1,5 stupňa Celzia od predindustriálnej éry. 

Mali by sme tento predpoklad brať ako varovanie. Vedci hovoria, že výnimka sa môže stať ešte predtým, ako naša planéta zažije oteplenie o 1,5 stupňa úplne, ale už predchádzajúce mesiace sú náznakom, čo to pre nás môže znamenať. Za rekordné teploty  a extrémne výkyvy počasia taktiež môže okrem fosílnych palív aj fenomén El Niňo. Prvýkrát uderil na Slovensko v roku 2016 a teraz ho cítime opäť. Spôsobuje ho najmä vysoká teplota svetových oceánov a vyskytuje sa každých 8 až 10 rokov. Podľa odhadov môžu byť preto roky 2023 a 2024 najteplejšie v histórií.

V tejto chvíli sa  ale ešte dajú dodržať podmienky Parížskej klimatickej dohody, no záleží na každej uhlíkovej stope, ktorú po sebe zanecháme. 

Bavíme sa tu stále o tom istom dookola a ešte dlho budeme musieť, pretože aj okolie si musí všímať, akým nástrahám ako civilizácia čelíme a začať preto niečo robiť. Klimatická kríza nie je len lokálny problém v krajinách globálneho Juhu, ale je to sociálna otázka a týka sa každého z nás. 

Niektorým predstaviteľom na vysokých pozíciách sa to páči menej, pretože lejú peniaze do špinavého fosilného biznisu. Nemyslia na iných, ktorí pre ich činy trpia a už vôbec nie na planétu. Dobrým dôkazom je, že v nasledujúcom období má klimatickú problematiku Európskej únie riešiť bývalý zamestnanec firmy Shell. To akože kde sme!? Prečo podobné miesta dostávajú ľudia z  ropných spoločností? Nie prvýkrát sa potvrdzuje, že sme spoločnosťou, ktorá neustále ignoruje vedcov a zatvára oči pred tým, ako ľudia úmyselne ničia našu Zem. Až ju raz zruinujeme úplne. 

Autorka: Veronika Cechová

Čaro rastlinnej stravy v Starej tržnici

Vegánske hody majú tradíciu už od roku 2017. Ide o najväčší festival rastlinného stravovania  na Slovensku. Aj tento rok koncom apríla ste sa v Starej tržnici mohli tešiť na hromadu skvelého jedla, pestrý program a rôzne infostánky.

Brány Starej tržnice sa otvorili o desiatej hodine no oficiálny program náš čakal až o jedenástej. O trochu skôr som tam dorazila s mamou a sestrou. Podujatie otvorili moderátori Marta Fandlová a Silvester Roštár. Odštartovala ho kuchárska show s ochutnávkou. Ako prvá varila Lucia Adamjáková, ktorá pôsobí na profile Easy vegan life, kde zdieľa najrôznejšie vegánske recepty. Pripravila si pre nás krémové cestoviny.

Ako pre(žiť) na vegánskej strave

Potom nasledovala prednáška o vegánskej strave s odborníkom na výživu, Radekom Látalom. Jeho prezentáciu som prvýkrát zažila na hodoch v zime, no bolo skvelé si osviežiť pamäť a vypočuť si to znova. Hovoril o zaujímavých veciach a spomínal, že strava vegánov nie je od tej obyčajnej veľmi rozdielna. Nejedia len štvrtinu bežnej stravy. Pokračoval tým, čo všetko by milovníci rastlinnej stravy jesť mali. Čo sa týka vitamínov,  jód, omega 3 a vitamín D v zime, by sme mali dopĺňať všetci. Jediné, čo chýba vegánom je B12, ktorý je obsiahnutý v živočíšnych produktoch.

Podľa Radeka Látala veľa ľudí skončí s vegánstvom práve preto, lebo sa nestravuje správne. Aj k tomuto fenoménu mal pre nás ukážku, kde porovnal dve účastníčky výskumu a ich stravovacie návyky. Mohli sme vidieť obrovský rozdiel. 

Honba za jedlom

Po prednáške sme sa konečne rozhodli dopriať si obed. Predsa sme prišli aj kvôli jedlu. Pretláčali sme sa medzi ľuďmi, ktorí zapĺňali Starú tržnicu a pozerali si ponuky. Míňali sme aj množstvo chlpáčov. Osobne som bojovala s obrovským výberom. Niektoré jedlá boli pre mňa nové, iné mi také cudzie neboli. Zvolila som si burrito. Aj to bolo experimentálne, už predtým som  ochutnala vegánsku klobásu, no bála som sa kombinácie s jablkovým pyré. Nakoniec som nezostala sklamaná.

Spoločne sme sa najedli a vrátili sa na horné poschodie tržnice, kde sa odohrával program. Práve varila Viera Múdra a neskôr mal nasledovať krst jej knihy s názvom Klíčkovanie.

Krst knihy Klíčkovanie

Najskôr nám porozprávala o klíčkovaní a prečo je zdravé. Vysvetlila nám techniku.  Povedala, že je veľa spôsobov, ako na to. Dokonca až desať. Najaktívnejšie sú ale u nej asi štyri. 

Medzitým medzi hostí prišiel krstný otec knihy, Martin Šmahel, ktorý je okrem iného aj dlhoročný vegán. Knihu pokrstil symbolicky práve semienkami na klíčenie. 

Kuchárske show a zvedavý moderátor

V programe bolo za vegánske hody mnoho kuchárskych show. My sme zostali aj na ďalšiu. Varila Nikoleta Kováčová, ktorá má na konte tri knihy zo série Slovegán a pôsobí pod pseudonymom Surová dcérka. Pretvorila v nich tradičné slovenské recepty na vegánske. 

Na mieste varila domáce pirohy práve z jednej Slovegán-ky. Recept trval dlhšie a moderátor Silvester Roštár chodil do publika a pýtal sa. Nevyhol sa ani nám. „Aké vegánske recepty doma najčastejšie varíte?“ opýtal sa. „Kari. Karfiolové, s cícerom,“ odpovedala mama. Nikoleta Kováčová prikyvovala kým, čo plnila pirohy. 

Moderátor potom podišiel s mikrofónom aj ku mne. Spravil tak po otázke, kto domov priniesol koncept rastlinnej stravy. Musela som ale priznať, že som to bola ja, ale varí mama. 

Aj teraz nás čakala ochutnávka. Ľudia rýchlo vytvorili rad, aby sa mi ušlo. Na hodoch nikto nepohrdol ochutnávkou.

Na záver programu nasledovala ešte posledná kuchárska show. Varila Kamila Skladaná, ktorá spravuje vlastný vegánsky blog. 

Nie všade bolo len jedlo

Okrem dobrého jedla si návštevníci mohli kúpiť rôzne produkty či nahliadnuť do infostánkov, ktoré sa nachádzali na prvom poschodí.

Zastavili sme sa pri stánku Slovenskej vegánskej spoločnosti známej projektom Zelená jedáleň – snaží sa prinášať vegánske jedlo na univerzity a školiť kuchárov. Chvíľu sme sa pozhovárali a za dobrovoľný príspevok sme si zobrali malú knižku s receptami. Dozvedeli sme sa tiež o vegánskych večeriach, ktoré organizujú pravidelne a fungujú na princípe, že každý niečo navarí alebo donesie. Vstup je voľný a väčšinou býva súčasťou večere zaujímavá prednáška. 

Pri stánku Surovej dcérky sme si prelistovali kuchárske knihy. Jednu vlastníme, ale prvý diel nemáme.

Z hodov sme si toho odniesli dosť. Mama kúpila konopné müsli, ochutnali sme aróniovú šťavu, ktorá ma vraj blahodarné účinky. Dostali sme zadarmo niekoľko druhov vitamínov ako napríklad B12 či balíček vlašských orechov.

Bol to veľmi príjemný deň a ja verím, že naň budem dlho spomínať. 

Autorka: Veronika Cechová

Foto: autorka

Symbolický Pochod za klímu na Deň Zeme

Deň Zeme 22. apríla sprevádzali rôzne aktivity. Jednou z nich bol Pochod za klímu, ktorý organizovala iniciatíva Klíma ťa potrebuje. Dôvodom bolo okrem oslavy vyzvať politikov, aby odložili prázdne sľuby o ochrane planéty a začali konať. Symbolicky sa končil pri NRSR.

Program sa začal krátko po sedemnástej hodine a prítomní mali možnosť vytvoriť si bannery podľa vopred pripravenej šablóny. Na mieste bolo niekoľko „sprejovacích“ staníc a stačilo si zobrať kartón a nasprejovať slogan podľa svojej voľby. Okrem toho nás čakalo dídžejské vystúpenie Kristie Kardio. 

Nasledoval pochod. Účastníci kráčali ulicami až ku Národnej rade Slovenskej republiky pod dozorom polície, kde mali organizátori pripravené príhovory.

Kým čakali na príhovory, zhromaždili sa pár metrov od vchodu do budovy. Pár slov na úvod povedal Jakub Hrbáň zorganizácie Klíma ťa potrebuje. Označil akciu za symbolický pochod, pretože v štátnej budove sa práve nenachádzali politickí predstavitelia. Nešlo veľmi o protest. Poďakoval sa za účasť a dúfal, že sa tu stretneme aj nabudúce, ak bude treba. Príhovor mal tiež Dan Kollár z Cyklokoalície, ktorá sa venuje rozvoju cyklodopravy a verejných priestorov priateľských pre chodcov. Hovoril o tom, ako musíme investovať do udržateľnejšej dopravy. O tom, ako potrebujeme zmeniť systém od základov, pretože ten, v ktorom žijeme, ide ruka v ruke s neustálym ekonomickým rastom a preto nedokáže fungovať v prospech klímy. 

Na mieste bola asi stovka ľudí a na záver si všetci zatlieskali. „Ak si nechcete banner nechať, naukladajte ich popri hradnej stene,“ povedal Jakub Hrbáň. Väčšina tak aj spravila a bannery s rôznymi nápismi ako napríklad Na mŕtvej planéte nie je život až po Burn fat, not oil zdobili hradné múry.

Autorka: Veronika Cechová

Foto: autorka

STOP plynu

Odvážni klimatickí aktivisti vo Viedni protestovali za lepšiu budúcnosť

Sú tomu pomaly týždne, čo sa vo Viedni konala Európska plynová konferencia, na ktorej zúčastnení v luxusnom hotelidebatovali o nových fosílnych projektoch napriek tomu, že žijeme v klimatickej kríze. Peniaze by sa mali dávať na obnoviteľné zdroje energie, no predstavitelia fosílnych spoločností si aj tak namiesto planéty volia zisk. 

Akcia sa, samozrejme, nezaobišla bez toho, aby na zlé dopady plynu na klímu neupozornili klimatickí aktivisti. Zhromaždili sa vo Viedni a protestovali v uliciach pred hotelom. Na internete sa dokonca objavilo video, ako sa dvom zúčastneným podarilo dostať na konferenciu, kde vytiahli bannery a hovorili ako zástupcovia najmocnejších energetických spoločností lejú peniaze do nových fosílnych infraštruktúr. Pokračovali tým, že ľudia si nemôžu dovoliť zakúriť alebo nakŕmiť rodiny. Ešte väčšmi sa prehlbujú nerovnosti medzi globálnym severom a juhom. Za akú cenu?

Udalosť sa bohužiaľ nezaobišla ani bez policajnej agresie. Príslušníci polície použili na aktivistov slzný sprej a zadržali okolo stovku z nich. Väčšinu však na druhý deň prepustili. 

Vtedy sa konala ďalšia akcia, ktorá vyjadrovala odpor voči plynu a spoločnosti, ktorá ho prevádzkuje. Nasledovala totiž blokáda fosílnej rafinérie OMV. Aktivistický duch a boj za spravodlivosť boli na správnom mieste. Plynárenský priemysel často hlása, že plyn je prechodné palivo. Produkuje totiž menej oxidu uhličitého. Toto tvrdenie je však zavádzajúce. V hre je metán, ktorý dokáže planétu otepliť rýchlejšie ako CO2, tvrdia odborníci. Prečo sa teda nezaviazať na používanie obnoviteľných zdrojov energie? 

Je strašidelné myslieť na to, ako dlho sa ešte budeme pozerať na našu planétu a nevnímať katastrofické scenáre, ktoré sa nám premietajú pred očami. Ako dlho budeme zatvárať oči pred potopami a extrémnymi suchami v krajinách globálneho juhu, ktoré sú už teraz priamo hmatateľné? Kedy si uvedomíme cenu ľudských životov a postavíme sa klimatickej kríze spoločne? 

Nemôžeme zostať ticho. Nezabudnime postaviť sa za planétu ani na blížiaci sa deň Zeme. Dajme stopku prázdnym sľubom. Jasne politikom odkážme, že nestojíme o výhovorky a polovičné riešenia. Voľme si budúcnosť pre nás a ďalšie generácie. Zvoľme si našu planétu, nie profit. 

Autorka: Veronika Cechová

Foto: Veronika Cechová

Na Filmový festival inakosti opäť zavítala prezidentka!

Od 23. do 29. novembra sa v priestoroch kina Mladosť a Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave koná už 16. ročník filmového festivalu inakosti. Je to jediné podujatie tohto druhu na Slovensku, ktoré sa cielene venuje LGBTI+ minorite.

Festival ponúka rôzne zahraničné a domáce queer filmy a seriály. Oceňované festivalové filmy či neokukané novinky. Má dokonca vyhradený priestor na pásma krátkometrážnych snímok. Prvé pásmo, Born This Way, prináša šesť filmov s príbehmi rôznorodých queer ľudí s ich pohľadom na inakosť. Druhé, Dance in the Dark, sa skladá z ôsmich snímok, ktoré majú temnú až hororovú atmosféru. A tretie, LoveGame, ponúka divákovi sedem filmov, tie sa venujú témam lásky a sexu medzi queer osobami.

Tohtoročný festival je taktiež venovaný pamiatke Juraja a Matúša, obetiam teroristického útoku na Zámockej.

No a ako minulý rok, aj teraz prišla festival podporiť prezidentka Zuzana Čaputová. Medzi divákmi ju privítala moderátorka podujatia Nataša Jurčová Findrová. Povedala, že sa teší, že zavítala na festival aj tento rok a poďakovala za podporu. Zuzana Čaputová je jediný verejný činiteľ, ktorý pravidelne podporuje ľudí z LGBTQ+ minority.

Prezidentka si vybrala premietanie filmu zo švédskej produkcie vo štvrtok v Kine Mladosť na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Taká strašne bezprostredná je filmo 18-ročnej Joanne, ktorá bojuje s ADHD a zároveň sa snaží pochopiť rodiace sa city k spolužiačke Audrey. A v neposlednom rade aj porozumieť sama sebe. Filmový festival ponúka veľké množstvo filmov pre všetkých, dokonca aj nečlenov komunity, ktorých pozeranie filmov môže viesť k väčšiemu pochopenie ku LGBTQ+ ľuďom. Na výber sú romantické komédie, drámy či akčné snímky. Každý si nájde to svoje.

Taký obyčajný intrákový utorok

Obyčajný intrákový utorok je niečo, čo by sa dalo nazvať vrešťaním paviánov, ktorí utiekli z blízkej ZOO a nepodarilo sa ich odchytiť. Ako odbije desiata hodina večer,intrácke chodby za zmenia na výbehy pre divú zver a nikto sa tomu nečuduje. Študenti kričia, príliš hlasno sa zabávajú a dávajú revať hudbu namiesto toho, aby zašli na najbližšiu diskotéku. Párty utorky sú teda jedna veľká radosť v podobe podnapitých študentov a žiadneho nočného pokoja. Raz je to horšie a raz lepšie. Niekedy sa to opakuje aj iné dni, ale utorky je to zaručene najhoršie a zvieracie zvuky sa ozývajú chodbou asi do jednej ráno. Susedia na Átriových domoch niekedy nedokážu ovládnuť svoje skryté monštrá a je potrebné ich upozorniť. Opatrne! Aby sa pri pokuse o klopanie nestalo niečo, čo spôsobí ešte väčší hurhaj. Tieto komické situácie sú to najvtipnejšie,čo ponúka študentský život. 

Spánku je málo a nervov veľa. Pravdepodobnosť, že sa budete cítiť podráždene, obrovská. Najkritickejšie je to uprostred noci, keď to vyzerá, že všetci už konečne išli spať. Podnapití študenti buď zaliezli do svojich príbytkov alebo skutočne konečne zbehli do Kotolne alebo Clubu 39. No vtedy sa ozve vreskot, ktorý by prebudil aj mŕtveho. Možno dokonca aj celý neďaleký cintorín. Strhneš sa zo spánku a hovoríš – už stačilo. Vtedy máš naozaj chuť zabíjať. Všetko sa utíšilo, nemôžeš držať hubu aj ty? Niekedy sa zamýšľaš, či niektorí študenti vôbec spia. Teba už okolo polnoci po dlhom dni chytajú driemoty a pri pomyslení na ranné vstávanie je ti len do plaču. 

Ako môže mať niekto toľko energie? No nič, snažíš sa to príliš neriešiť, nepotrebuješ ďalšiu vec, čo ti nedovolí spať. Ráno len dúfaš, že sa nejako akosi z tej postele zlezieš. Niekedy je to horšie a niekedy lepšie, no podobné zážitky píše len internátny život.

Autorka: Veronika Cechová

DoČkáme sa klimatickej spravodlivosti?

V Egypte sa nedávno skončil COP27 (27. klimatický samit OSN). Zástupcovia krajín diskutovali o tom, čo treba riešiť najbližšie roky. No zúčastnili sa ho aj mimovládne organizácie. Samit sa uskutočnil od 6. do 18. novembra.

Konferencia zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP) je výročná svetová klimatická konferencia, na ktorej sa schádzajú vládni predstavitelia, aby rokovali o plánoch na riešenie tohto problému. Rokovalo sa o otázkach financovania strát a škôd krajín, ktoré sa s dôsledkami zmeny klímy stali najzraniteľnejšími. Ide presnejšie o krajiny globálneho Juhu, ktoré vo veľkom spektre pociťujú jej hrozné následky už dnes.

Upozorňujú na to štrajkujúci študenti po celom svete, ktorí sa rozhodli nenechať sa umlčať. Milióny ľudí sa k nim pripájajú a žiadajú, aby štáty globálneho Severu a najväčší znečisťovatelia planéty riešili straty a škody. Veď koľkí ľudia už teraz prišli o svoje domovy? Taktiež apelujú, aby sa podľa Parížskej dohody zamedzilo otepleniu planéty o 1,5 stupňa Celzia. Rovnako požadujú ukončiť celosvetové využívanie fosílnych palív, zníženie emisií skleníkových plynov na polovicu do roku 2030, čo má postupne viesť až k uhlíkovej neutralite. Na samite padol návrh o zriadení fondu pre postihnuté krajiny, ktorý však vôbec nie je doriešený. No a požiadavka na ukončenie ťažby ropy a plynu sa ani nedostala do záverečnej správy. Aké riešenia však máme očakávať, keď zástupcovia štátov prídu na konferenciu na súkromných lietadlách? Neuberá to trochu z ich dôveryhodnosti?

Ďalšou vecou je, že sa globálne problémy presúvajú z COPu na COP a vôbec sa neriešia. Kedy začne byť konečne pre vysokých predstaviteľov prvoradá príroda a ľudské životy? Kedy začnú brať klimatickú krízu ako hrozbu?

Medzivládny panel o klíme (IPPC) už pred dvoma mesiacmi informoval, že sa klimatické zmeny prejavujú čoraz rýchlejšie. Naša planéta horí a najväčší znečisťovatelia iba profitujú z utrpenia iných. Odmietajú si priznať chybu. Ako sa toto skončí?

No a čo môžeme my obyčajní ľudia spraviť? Okrem toho, že nesmieme mlčať,  musíme začať od seba. Sama recyklujem a snažím sa v živote vyhýbať plastom. Okrem toho, môžeme  presviedčať ostatných, aby sa k nám pridať. Na priemerného Európana pripadá ročne viac plastov ako sám váži, nehovorí to o niečom? V oceánoch máme ostrovčeky plné plastu… Nemali by sme sa aj pri nákupoch zamyslieť nad tým, čo si vkladáme do košíka?  Zaobstarajte si vlastné obaly, plátennú tašku, pohár na kávu či nerezovú fľašu.

Tiež si dokážeme pomáhať navzájom. Ak ste v dobrej finančnej situácii, môžete darovať peniaze do krajín, ktoré to najviac potrebujú. No a, samozrejme, využite svoj hlas a zúčastňujte sa protestov.

Nesmieme sa nechať umlčať, musíme žiadať spravodlivosť. Pretože, kým to začne byť kritické, keď sa ako ľudia zomkneme, môžeme dokázať veľa.

Autorka: Veronika Cechová