Žijeme v uponáhľanom svete, čelíme rôznym výzvam a stres je prirodzenou súčasťou každodenného života. Ako sa prejavuje a dá sa ho vôbec zbaviť? V čom sa odlišuje práca školského psychológa od klinického? Na tieto a ďalšie otázky aj ohľadom psychického zdravia som hľadal odpovede so školskou psychologičkou Danielou Jančuškovou.
Ako sa líši vaša práca na strednej škole od sedenia s klinickým psychológom?
Je vhodné rozlišovať medzi klinickým psychológom, školským psychológom a psychoterapeutom.
Školský psychológ sa zaoberá psychologickými príčinami a psychosociálnymi faktormi, ktoré umožňujú vznik a pretrvávanie duševných problémov. Má obmedzený rozsah kompetencií, nemusí mať absolvovaný dlhodobý psychoterapeutický výcvik a vykonáva iba orientačnú psychodiagnostiku. Rozlišuje náročnosť a závažnosť jednotlivých prípadov klientov a na základe toho náročnejšie prípady posúva ďalším odborníkom – klinickým psychológom, psychoterapeutom alebo psychiatrom. Často v takýchto prípadoch spolupracuje s rodičmi žiakov, ktorí ešte nie sú plnoletí.
Klinický psychológ sa zaoberá detailnou psychodiagnostikou. Pomocou testov a špeciálneho psychologického rozhovoru vypracúva posudok, z ktorého môže potom vychádzať psychiater alebo psychoterapeut (prípadne neuropsychológ) pri terapii daného klienta.
Psychoterapeut absolvoval dlhodobý psychoterapeutický výcvik a zaoberá sa liečbou psychických porúch pomocou psychoterapie. Ide o formu rozhovorov. Pomáha prekonávať ťažké životné situácie a hľadá príčiny ich problémov. Existuje množstvo psychoterapeutických smerov. Každý smer sa vyznačuje špecifickým spôsobom práce s klientom.
Dajú sa všeobecne špecifikovať problémy, s ktorými za vami študenti najviac chodia?
Motívy, pre ktoré vyhľadá študent školského psychológa, sú rôzne. Tínedžerský vek je obdobím hľadania vlastnej identity. Je to etapa života, keď intenzívne prežívajú emócie. Človek sa s nimi učí vyrovnávať a spracovávať ich. Ešte nemá dostatočne vybudované zvládacie stratégie na rôzne životné situácie. Objavujú sa prvé sklamania v láske, kamarátskych a rovesníckych vzťahoch. Študenti často vyrastajú iba s jedným rodičom alebo sú v striedavej starostlivosti. Rodinné problémy, nepochopenie zo strany blízkych, rodičov, bagatelizovanie ich emočného prežívania býva tiež často predmetom našich rozhovorov. Môžu pociťovať tlak na výkon zo strany okolia, s tým súvisia objavujúce sa pocity vlastnej nedostatočnosti či bezmocnosti. Vyskytuje sa aj neistota z budúcnosti. Toto všetko môže vyústiť do hlbších problémov s duševným zdravím. U študentov sa objavujú poruchy príjmu potravy, depresívne a úzkostné stavy, poruchy pozornosti a s tým súvisiace problémy v jednotlivých oblastiach života. Stretávam sa aj s prípadmi, keď majú žiaci myšlienky na ukončenia života.
Ako ovplyvňuje stres mladého človeka v školskom prostredí?
Každý z nás má svoju vlastnú osobnostnú výbavu charakteristík. Tam zaraďujeme aj citlivosť alebo zraniteľnosť. Miera tejto citlivosti je u každého individuálna. V praxi to znamená, že každý z nás môže reagovať – vo svojom vnútornom emočnom prežívaní – na tie isté situácie odlišne. Pre niekoho môže byť napríklad stresujúca ústna odpoveď pred kolektívom spolužiakov, pre iného už len rozhovor s učiteľom. Úroveň prežívania stresu vplýva aj na naše fyziologické funkcie. Môžeme hovoriť o zvýšenej miere potenia, trase rúk, hlasu, pocite sucha v ústach, tlaku na hrudi a podobne. Miera prežívania stresu ovplyvňuje aj naše kognitívne funkcie, našu pamäť a pozornosť. V dôsledku stresu môže študent napríklad naučené učivo zabudnúť alebo sa mu môže ťažšie sústrediť.
Ako sa naučiť pracovať so stresom v rôznych nepríjemných situáciách. Existujú nejaké cvičenia?
Stres môžeme zvládať kontrolou svojich telesných a emočných prejavov. Veľmi dôležitý je telesný pohyb ako prevencia stresu. Náš organizmus je vtedy odolnejší voči záťaži aj ochoreniam. Dôležitý význam majú dychové cvičenia. Správne dýchanie vyžaduje odstránenie napätia, spomalenie tepu a využitie čo najväčšej plochy pľúc. Pri plnom dychu, keď človek nemá žiadne dýchacie problémy, dochádza k celkovému psychickému a fyzickému uvoľneniu, nádych aktivizuje, výdych uvoľňuje. Stres vedie k dychovým poruchám (poruchy v dychovom rytme, zvieravé pocity na hrudi, dýchavičnosť, pichania pri srdci až kŕče v prstoch a okolo pier pri neadekvátne zrýchlenom dýchaní). Technika pomalého dýchania spočíva v tom, aby výdych trval dvakrát dlhšie ako nádych. Zároveň je dôležité, aby nádych a výdych boli plynulé a pokojné. Na konci výdychu je potrebné dych zadržať, čím dochádza k relaxácii dýchacích svalov, najmä bránice. Formulka pomalého dýchania znie: nádych – dvojnásobný výdych – prestávka. Existuje aj technika bránicového dýchania. Spočíva v ľahu na chrbte, nohy sú ohnuté v kolenách do pravého uhla a chodidlá opreté o zem. Pravá dlaň je položená na bruchu a ľavá dlaň na hrudníku. Pri výdychu bude brucho klesať a pri nádychu sa dvíhať. Treba sa nadychovať do brucha. Hrudník by sa nemal dvíhať, to kontrolujeme ľavou dlaňou. Pravá ruka by mala rytmicky pri nádychu stúpať a pri výdychu klesať. Pri zvládaní stresu pomáha aj relaxácia. Je to stav psychického a telesného uvoľnenia. K bežnej činnosti je potrebná istá miera napätia a nabudenia. Relaxácia je vhodná na obnovenie energie, ponúka uvoľnenie po námahe, umožňuje ľahšie zaspať, zbaviť sa napätia v tele a psychike, zvyšuje schopnosť sústrediť sa a pamätať si.
Dá sa stresu vôbec zbaviť?
Je dôležité, aby človek rozumel sám sebe. Každý z nás disponuje určitou úrovňou sebapoznania. Niekto sa spoznáva celý život. Je dobré vedieť, čo a do akej miery nám v našich životoch spôsobuje stres. Potom si treba položiť si otázku, čo preto môžem urobiť, či to môžem nejako ovplyvniť, čo je v mojej moci, mojich možnostiach a čo už nie. Ak nemáme možnosť zmeniť nejakú situáciu, môžeme k nej zmeniť napríklad náš postoj. Rôzni ľudia reagujú na rovnaký stresor rôzne. Existujú faktory, ktoré vedú ku stresovej reakcii takmer u každého (smrť blízkeho človeka, rozvod, vážna choroba). Nie je ani tak dôležité, čo nás v živote stretne, ale to, ako na to budeme emočne reagovať. Stres málokedy vyvoláva iba jedna udalosť alebo spúšťač. Obvykle je to spoločné pôsobenie niekoľkých faktorov alebo objavenie sa jedného stresora za druhým. Napätie alebo tlak je prirodzenou súčasťou každodenného života. Jeho miera je však v živote človeka potrebná, dokáže nás zaktivizovať k činnosti, zmobilizovať naše sily a reagovať na nečakané situácie. Problém nastáva, keď ho máme v živote príliš a prekračuje to našu schopnosť ho zvládnuť. Pri nízkej úrovni stresu nie je človek motivovaný niečo urobiť, svoje rozhodnutia má tendenciu odkladať. Pri strednej úrovni sa zaostruje pozornosť, dokážeme sa lepšie rozhodovať. Pri vysokej úrovni sa dostávame do paniky a môžeme robiť nerozumné a chaotické rozhodnutia. Zmeny, ktoré sa odohrávajú v našom tele pri stresovej reakcii sú účinné, keď čelíme fyzickému nebezpečenstvu, ale málo účinné, ak čelíme psychologickému nebezpečenstvu (napríklad časovému stresu v práci).
Zaoberáte sa prevenciou psychologických a emocionálnych problémov študentov?
Čo sa týka prevencie, priamo som sa jej venovala minulý školský rok. Pripravovala som prevenčný program v oblasti porúch príjmu potravy v trvaní 7 týždňov. Tento projekt vytvorila pre školy organizácia Chuť žiť, ktorá sa venuje ľuďom s poruchou stravovania. Primárne a teda väčšinu svojho pracovného času sa venujem intervencii už vzniknutých ťažkostí na jednotlivých stretnutiach so žiakmi.
Existujú nejaké zdroje alebo programy, ktoré môžu rodičia využiť na podporu psychického zdravia svojich detí?
Je veľmi dôležité, aby sa o svoje deti zaujímali, aby s nimi trávili čas a budovali si s nimi vzťah. To je jedným zo základných pilierov podpory psychického zdravia. Rodina má byť bezpečným miestom a mala by svojmu dieťaťu poskytovať naplnenie nielen fyziologických či materiálnych, ale aj psychologických potrieb. Tie sú niekedy prehliadané alebo bagatelizované. Niektorým rodičom chýba základné povedomie o psychických ochoreniach alebo o duševnom zdraví.
Venuje sa týmto témam dostatočná pozornosť?
V súčasnosti sa v spoločnosti hovorí o duševnom zdraví viac ako kedysi. Pandémia a dištančné vyučovanie prispelo k zvýšeniu problémov so psychickým zdravím u detí a tínedžerov. Viaceré školy majú školských psychológov.
Majú návštevy psychológa stúpajúcu tendenciu?
Mám pocit, že áno. Úzko spolupracujem aj s Centrom poradenstva a prevencie, kde sú psychológovia tiež dosť vyťažení, dlho sa čaká na termín. Navštevuje ma v priemere okolo 12 percent žiakov školy.
Snaží sa škola, kde pracujete, vytvárať prostredie, aby sa žiaci aj učitelia cítili dobre?
Naša škola vychádza žiakom v ústrety. Máme aj školskú kaviareň, kde sa môžu cez prestávku zdržiavať, zrelaxovať a oddýchnuť si. Máme učiteľov, na ktorých sa študenti obracajú aj v prípade nejakých ťažkostí, majú s nimi vytvorené bezpečné a dôverné vzťahy. Prvou voľbou nemusí byť vždy školský psychológ. Možno by bolo dobré urobiť aj prieskum, kde by sa k tejto otázke mohli vyjadriť aj ostatní a každý učiteľ sám za seba.
Stres sa netýka len mladých ľudí. Postupujete pri riešení problémov inak ako pri dospelom človeku?
Špecifickosťou práce pri tínedžeroch je to, že väčšinou ešte nemajú vyvinuté svoje zvládacie stratégie. O tom, ako reagujeme na jednotlivé nepríjemné situácie v našom živote rozhoduje to, či sme sa s podobnou situáciou už v minulosti stretli a tiež to, ako sme ju vtedy boli schopní zvládnuť a riešiť. Dospelý človek má obvykle zažitých už viacero rozličných situácií, ktoré nejakým spôsobom zvládol a vyvinul si tak svoje zvládacie stratégie.
Autor: Jakub Hrubši
Foto: archív Daniely Jančuškovej
