V BRATISLAVE SA OPÄŤ PROTESTOVALO ZA SLOBODu

„Bolo to krásne. Síce som veľmi výrazne neprežíval to, že by komunizmus spôsoboval nejaké utrpenie, no vedel som, že na Slovensku nie je úplná náboženská sloboda, a že ekonomicky zaostávame za Západom. A zrazu sme sa na námestí modlili „Otče náš“ a ktosi sľuboval, že o 5 až 10 rokov sa u nás budeme mať ako na Západe,“ spomína Prešovčan Slavo na časy, keď ako 16-ročný vyšiel 17. novembra 1989 na tamojšiu Hlavnú ulicu a spolu s tisíckami ďalších protestujúcich štrngal kľúčmi.

Námestiami sa niesli pokriky ako: „Sloboda slova! Demokracia! Náboženská sloboda!“ V ten deň vyslala revolúcia, ktorá dnes nesie pomenovanie „nežná“, rôzne odkazy do celého sveta. Slováci už viac nechceli žiť v režime, ktorý po vojne pohltil východnú Európu. „Zároveň sme sa aj báli. Bola tu nádej na zmenu, ale aj strach, či sa nebude strieľať, či nás nebudú biť ako v Prahe. Prestali sme sa báť, keď sa k protestu verejne pridala armáda a polícia,“ dodal Slavo.

Komunistická vláda v Československu odstúpila a prvýkrát od 48. roku sa konali naozaj slobodné, demokratické voľby. V západných štátoch sa o našej revolúcii písalo s pozitívnym podtónom a Česi a Slováci sa tešili na budúcnosť svojho štátu. Sľuby z protestov v Prešove, že Západ dobehneme o pár rokov, sa však nenaplnili. „Realita je taká, že o päť rokov to tu bolo skôr ako na divokom západe,“ vtipkuje Slavo.

Slovensko po rozdelení Československa napredovalo svojím vlastným tempom. Po minuloročných voľbách prešlo ďalšou veľkou zmenou, keď sa po dlhom čase vymenili vládnuce strany. Nový začiatok, ktorý vládna koalícia priniesla, prišiel do našej krajiny naraz s pandémiou Covid-19. Vláde boj s ňou komplikuje napĺňanie jej vízií, ale politikom sa predsa

len podarilo priniesť nové návrhy reforiem. Jedna z nich je novela zákona o vysokých školách, s ktorou prišiel minister školstva Branislav Gröhling.

Novela spôsobila rozruch v slovenských univerzitách. Podľa rektora Univerzity Komenského Mareka Števčeka prekáža vysokoškolským reprezentáciám na novele predovšetkým to, že „zavádza priamu kontrolu univerzít politikmi, berie im kontrolu nad ich majetkom a nerieši tie skutočné problémy.“

Prípravy na výročie Nežnej revolúcie prerušil protest v Bratislave, ktorého sa zúčastnili tisícky študentov a učiteľov skandujúcich: „Za slobodné školy!“

„Nebránime sa zmenám, ako sa často verejnosti podsúva. Pri všetkých veľkých spoločenských zmenách predsa vždy na prvom mieste stáli vysoké školy! Odmietame však túto konkrétnu novelu, ktorá je len akousi pseudoreformou. Jej jediným cieľom je zoštátnenie tradične slobodného a vnútorne rozmanitého prostredia, akým vysoké školy už niekoľko storočí sú,“ napísal Marek Števček.

Podobne, ako protest za slobodu slova a za náboženskú slobodu, bol aj protest za slobodu univerzít, „nežný“. Aj 32 rokov po Nežnej revolúcii študenti bojujú za svoje práva. Klub dekanov vysokých škôl SR sa vyjadril, že nesúhlasí so snahou zlikvidovať nezávislosť a samosprávu vysokých škôl a podriadiť vysoké školy politickej moci, ako sa to na Slovensku stalo aj po nástupe komunistického režimu.

„Chceme, aby naši študenti a prednášajúci nemuseli za kvalitou chodiť do zahraničia. Ak však táto novela prejde, môžeme sa definitívne vzdať všetkých nádejí na kvalitné slovenské vysoké školstvo,“ doplnil Marek Števček.