Z Košíc až do Fínska

Slovenská rodáčka sa ešte ako tínedžerka zamilovala do cudzinca, kvôli ktorému obrátila celý svoj svet naruby. Vysokoškolský diplom získala v rodnom meste, a len niekoľko dní po promóciách sa za priateľom presťahovala do severskej krajiny tisícich jazier. Ako sa s novým životom stotožňuje Miriam Laurila nám porozprávala v nasledujúcom rozhovore.

Prečo Fínsko? Čo vás k tejto krajine priviedlo?

Do Fínska som prišla pred desiatimi rokmi, keď som na internetovej zoznamke spoznala môjho súčasného fínskeho manžela. Odvtedy som sa začala učiť fínčinu a keď som na Slovensku doštudovala vysokú školu pred dvomi rokmi, presťahovala som sa za manželom do Tampere.

Teraz ste opäť študentkou vysokej školy, čo vás motivovalo, resp. prinútilo opäť zasadnúť do školských lavíc?

Vrátiť sa do školy som sa rozhodla, keď som si prvý rok môjho pobytu vo Fínsku nebola schopná nájsť žiadnu prácu v chemickom odbore, ktorý som vyštudovala. Miestni sú dosť vlasteneckí, a keď im na rovnakú pozíciu pošle životopis Fín a vy ako cudzinec so zahraničným vzdelaním, tak máte mizivú šancu tú pozíciu získať. Mojim snom je už odmalička medicína, na ktorú som sa minulý rok v Tampere nedostala, ale vďaka príprave na prijímacie skúšky, som bola prijatá na odbor biomedicínskeho laboranta, ktorý aktuálne študujem. O rok sa však plánujem opäť pokúsiť o moju vysnívanú medicínu.

Keďže ste študovali aj na slovenskej aj na fínskej univerzite, ako by ste porovnali fínsky vzdelávací systém so slovenským? Čo vás na ňom najviac prekvapilo?

Fínsky vzdelávací systém ma niečím novým prekvapuje skoro každý deň. Vo všeobecnosti je oveľa uvoľnenejší. Predmety máme blokovo a len zopár súčasne, čiže sa vieme viac zahĺbiť do danej problematiky. Neexistujú tu napríklad ústne skúšky a ani „hlúpe otázky”. Učiteľom ide o to, aby sme sa veci naučili a nie, aby sme všetko na hodinách vedeli. Učiteľov voláme krstným menom a tykáme im.

Ako sa odlišuje fínsky štýl učenia od toho, na ktorý ste boli zvyknutá?

Na Slovensku som bola zvyknutá učiť sa „do nemoty“. Tu sa veľa času používa na opakovanie predchádzajúceho učiva. Napríklad, keď som videla, že hodina anatómie má trvať tri hodiny, bola som zhrozená, koľko toho za taký dlhý čas stihneme prejsť. V skutočnosti sme hodinu a pol opakovali učivo z minula pomocou rôznych úloh a diskusií a len zvyšný čas sme preberali nové učivo. Vďaka tomu sa toho veľa naučím už na hodinách a cítim, že mám oveľa viac voľného času ako počas vysokej školy na Slovensku.

Ako by ste opísali fínsku kultúru a spôsob života? Čo vás najviac prekvapilo?

Môžem uviesť ako príklad jeden zo šokov, ktoré som zažila počas jednej z mojich prvých návštev. Boli sme s manželom na väčšej lodi, na ktorej bol malý obchodík. Namiesto predavača tam však bola ceduľka s odkazom, tu vložte peniaze za tovar, ktorý si zoberiete. Fíni totiž nepotrebujú kradnúť, keďže sa väčšina z nich má dobre a sú nadovšetko veľmi poctiví. Štatisticky – napríklad 9 z 10 stratených peňaženiek sa vráti k majiteľovi.

Čo sa vám na živote vo Fínsku páči najviac? A je niečo, na čo ste si doteraz nezvykli?

Fíni su veľmi slušní a majú radi svoj osobný priestor, čiže ho doprajú aj iným. Na ulici sa na teba málokto pozrie a pojem „small talk“ je pre nich neznámy. Toto všetko sa mi sčasti páči, ale čiastočne si na to neviem zvyknúť. Často mi to pripadá až neslušné, že sa napríklad ani nepozdravia, keď vchádzajú alebo odchádzajú z miestnosti. A nezvykla som si na tú príšernú zimu, sneh od októbra do mája a tmu od októbra do marca. Nie je príjemné vstať o desiatej ráno do tmy.

Ako vás Fíni prijali? Cítite sa byť súčasťou komunity?

Hovorí sa, že nadviazať priateľstvo s Fínom je veľmi ťažké, ale keď už prelomíte ľady, tak je z neho kamarát na celý život. Osobnú skúsenosť s tým ešte nemám, ale môžem len potvrdiť, že Fína za kamaráta získať nie je vôbec jednoduché. V škole však nepociťujem, že by ma nejako vylučovali iba preto, lebo som zo zahraničia. Dodnes ma prekvapuje ešte aj to, akí hanbliví a tichí miestni sú. Myslela som, že tu dobre zapadnem, keďže ani ja nie som úplne extrovert, ale práve naopak. Keďže ani ja sa len tak neprihovorím a Fín mne už vôbec nie, tak nečudo, že nemám veľa fínskych kamarátov.

Dokážete komunikovať vo fínčine, alebo sa spoliehate najmä na angličtinu?

Po fínsky som sa začala učiť pred cca desiatimi rokmi a kým som žila na Slovensku, som sa ju učila iba v lete na kurzoch vo Fínsku. Pred dvomi rokmi, keď som sa tam presťahovala, som sa prvý rok intenzívne venovala najmä fínčine a pred rokom a pol som urobila certifikát na úrovni B2 a začala som ju aj učiť. Komunikovať sa snažím stále vo fínčine, aj keď je to pomerne frustrujúce, keďže je to veľmi komplikovaný jazyk a navyše sa veľmi líši hovorová a písaná forma.

Ak by ste mohli dať radu niekomu, kto by chcel študovať a žiť v zahraničí, čo by to bolo?

Nenechajte sa odradiť „papierovačkami“ a strachom z neznámeho. Určite sa oplatí či už štúdium alebo život v zahraničí vyskúšať, a ak zistíte, že to nie je pre vás, môžete sa kedykoľvek vrátiť naspäť domov.

Je niečo, v čom vám Fínsko „otvorilo oči“?

Určite je to prístup k vzdelaniu. Učitelia sú po doktoroch v spoločnosti najviac cenení a veľmi sa to odráža na tom, akí dospelí Fíni sú. Od detstva ich učia kritickému mysleniu a aplikovaniu naučených informácií v praxi. Kamarátka, ktorá ma navštívila, tiež veľmi trefne poznamenala v McDonald´s, že prečo tam po sebe zamestnanci nekričia a nie ja tam zhon, na aký sme my zvyknutí, aj keď tam bolo plno zákazníkov. A to veľmi trefne opisuje Fínov a myslím, že ani Slovákom by občas nezaškodil takýto pokojnejší prístup.

Čo si myslíte, že je pre Slovákov dôležité vedieť o živote v zahraničí?

Žiadna krajina nie je dokonalá, a v zahraničí vás nikto nebude čakať s otvorenou náručou. Prvé roky môžu byť veľmi ťažké a hlavne náročné na ego, keď nikoho napríklad nebude zaujímať vaše vzdelanie z domácej krajiny a podobne. Rovnako je ťažké aj byť odlúčený od rodiny a kamarátov a od všetkého známeho od okolia cez počasie po jedlo.

Keďže ste sa do severskej krajiny presťahovali za láskou, vedeli ste už od začiatku vášho vzťahu, že sa eventuálne usadíte vo Fínsku? Alebo ste mali na výber aj iné krajiny?

Rozmýšľali sme aj nad inými krajinami ako napríklad Rakúsko, ale nateraz sme sa usadili vo Fínsku, lebo manžel ešte dokončuje atestáciu na medicíne. Časom uvidíme, kde skončíme, lebo – úprimne – si neviem predstaviť žiť tu do konca života.

Autorka: Alexandra Poliačiková

Zdroj fotografií: Miriam Laurila