Sklamanie menom TRUMP

Alebo ako sa nádej konzervatívcov pomaly rozplýva.

Určite si pamätáte vlaňajšie prezidentské voľby v Spojených štátoch. Na pohľad drsný a neľútostný súboj medzi Donaldom Trumpom a Kamalou Harrisovou sa skončil  prehľadným víťazstvom staronového prezidenta. A podľa niektorých to bola výhra konzervativizmu po celom svete. Po vyše sto dňoch Trumpovej vlády si trúfam povedať, že pre konzervatívcov to bolo Pyrrhovo víťazstvo.

Sľubné začiatky

Trump sa svojho mandátu ujal vo veľkom štýle. Ihneď po svojej inaugurácii, za sprievodu kamier a novinárov, podpísal viacero výkonných nariadení v prospech konzervatívnej politiky. Či už to bolo nariadenie o tom, že „Spojené štáty nebudú financovať, sponzorovať, propagovať, pomáhať ani podporovať takzvaný „prechod“ dieťaťa z jedného pohlavia na druhé (teda tranzičné operácie u maloletých), označenie drogových kartelov a podobných organizácií ako teroristických alebo (na podporu národného cítenia) premenovanie Mexického zálivu na Americký.

Až na excesy s Mexickým (pardón, Americkým) zálivom smerovali prvé Trumpove kroky rozhodne v prospech (nielen) amerických konzervatívcov. Nová administratíva vysielala signál, že časy sa menia. Toho sa s nádejou chytili viacerí politici, ktorí v Trumpovej vláde videli nového, silného spojenca proti progresivizmu.  Javier Milei (argentínsky politik známy svojou motorovou pílou a „skracovaním štátnych výdavkov“), talianska premiérka Giorgia Meloniová či premiér Robert Fico, obdivovali Trumpove kroky a dúfali, že získajú jeho podporu. To sa ale po krátkom čase ukázalo byť celkom ťažké.

(Ne) predvídateľný obrat

Prvé týždne Trumpovej administratívy totiž ukázali, že americký prezident nie je taký čitateľný, ako si mysleli. Pri otázke Ukrajiny (pri tej neslávnej hádke v Oválnej pracovni s prezidentom Zelenským) šokoval svojou tvrdosťou a zaujatosťou. Zavedením colných poplatkov prekvapil dokonca aj dlhoročných spojencov, ktorí od druhej svetovej vojny verne stáli po boku USA a budovali západný svet. Dokonca sa mu „podarilo“ rozvíriť akciové trhy ako nikdy predtým. Trump v skratke priniesol do svetovej politiky nový vietor, ktorý ženie krehkú loďku našej civilizácie do neznáma.

Tento obrat má dôsledky aj pre konzervatívnu politiku. Asi najlepšie je to vidieť na Kanade. Víťazom federálnych volieb, ktoré sa konali 28. apríla 2025 sa nečakane stala Liberálna strana na čele s Markom Carneym. Predvolebné prieskumy síce naznačovali, že víťazom bude opozičná Konzervatívna strana, ktorá pred nástupom novej americkej administratívy viedla o 20 percent pred liberálmi, ale Trumpova rétorika o anexii Kanady pravdepodobne prispela k zmene zmýšľania voličov. „Konzervatívny“ prezident Spojených štátov teda veľmi neprispieva k porážke „liberalizmu a progresivizmu“ – naopak, v niečom mu pomáha.

Pyrrhovo víťazstvo

Antický kráľ Pyrrhos dosiahol v bitke pri Ascule (279 pred Kr.) znamenité víťazstvo nad Rímskou ríšou. Stratil pri tom ale tak veľa mužov a zdrojov, že jeho armáda a kráľovstvo utrpeli nezvratné poškodenie. Niečo podobné sa stalo (alebo hrozí) aj konzervatívcom. Tí taktiež dosiahli veľké víťazstvo v amerických voľbách. Nový prezident zdieľa konzervatívne hodnoty (aspoň tak sa javí) a presadzuje nariadenia, ktoré sú v súlade s hodnotami a rétorikou tohto politického smeru. Teraz sa ale môžu pýtať – stálo to za to? Trumpova politika a hlavne rétorika kazia imidž konzervatívcom až v takej miere, že vo svojich krajinách prehrávajú voľby (pričom mali „našliapnuté“ na víťazstvo). Je to možno priveľká cena za to, že mohli Donalda Trumpa označiť za konzervatívca…

Autor: Miroslav Magušin