Pandémia nového koronavírusu zasiahla všetky sféry nášho života. Finančná neistota, strach o zdravie svojich blízkych a pochybnosti o budúcnosti, dali poriadne zabrať aj ľudskej psychike. Na vrchole pandémie pribudol počet úzkostných porúch, depresie, ale aj pokusy o samovraždu, tvrdí detská psychiatrička.
V sobotu, 10. októbra, sme oslávili Svetový deň duševného zdravia, čo mnoho ľudí využilo na pripomenutie si toho, aké dôležité je starať sa o seba a svoju psychickú pohodu. Ministerstvo zdravotníctva oznámilo, že plánuje založiť Centrá duševného zdravia a jeho cieľom je tiež poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rôznych typoch domovov sociálnych služieb. Vyhlásenie prišlo práve včas, keď v nemocniciach nepribúdajú len pacienti pozitívne testovaní na Covid-19, ale aj tí, ktorí pandémiu nedokážu zvládať sami a potrebujú psychiatrickú pomoc.
Spolu s deťmi trpia aj rodičia
Podľa detskej psychiatričky Terézie Rosenbergovej od začiatku pandémie pribudol počet detských pacientov, ktorých stav sa buď zhoršil alebo u nich zaznamenali nové psychické poruchy a zmeny správania. „Prvé dva mesiace sa viac prejavovali výrazné úzkostné poruchy, vo väčšej miere sa objavila depresívna symptomatika a suicidálne tendencie,“ uviedla doktorka, ktorá potvrdila znepokojujúci fakt, že v období šíriaceho sa vírusu tiež zaznamenali viac samovražedných pokusov, ale aj zvýšenie konzumu alkoholu a drog u poruchových adolescentov.
Výrazne sa zhoršila aj situácia v domácnostiach, najmä vo viacdetných rodinách, potvrdzuje T. Rosenbergová. Podľa jej slov, vyhlásenie lockdownu spôsobilo obavy a napätie rodičov, ktorí začali s nadmernou konzumáciou alkoholu a prehĺbili sa aj ich partnerské konflikty. To sa potom odrážalo aj na psychickom stave detí. Podmienky, v ktorých rodina mala len jeden počítač, pričom rodičia museli pracovať z home-officu a deti mali dištančné vzdelávanie, boli nezvládnuteľné a domácnosti boli plné kriku, napätia a konfliktov. Podľa psychiatričkiných slov, celá situácia vyprovokovala veľké množstvo rodičov žiadajúcich hospitalizácie a množstvo detí utekajúcich z domu, najmä v prípade, ak rodičia kontrolovali ich pobyt na sociálnych sieťach.
Prispôsobiť sa museli aj psychiatrické zariadenia
Rezort zdravotníctva nemá konkrétne štatistiky o pribúdajúcich psychiatrických pacientoch za posledných šesť mesiacov, poukazuje však na štúdiu uverejnenú v akademickom žurnále Indian Journal of Psychiatry zameriavajúcu sa na psychosociálny dopad pandémie na odborníkov v oblasti duševného zdravia a ich klinickú prax na Slovensku. Zdravotníci od vypuknutia pandémie pracovali pod zvyšujúcim sa tlakom, úzkosťou a strachom, ktoré sa rýchlo stupňovali, tvrdia odborníci na mentálne zdravie. Štúdia tiež opísala zmeny, ktoré museli pacienti prijať na psychiatrických oddeleniach, kde boli stanovené nové pravidlá. K nim patril napríklad zákaz návštev, výrazné obmedzenie terapeutických aktivít a rozdielny kontakt s personálom spôsobený používaním ochranných pomôcok. Príspevok poukazuje aj na pozitívnu zmenu, ako bolo povolenie používať mobilné telefóny na psychiatrických oddeleniach, čo bolo v krajine zakázané pre pacientov s ťažkými duševnými poruchami.
Pacienti s diagnostikovaným ochorením Covid-19 a duševnou poruchou, ktorí nevyžadovali hospitalizáciu, boli prednostne liečení v ich prirodzenom prostredí pomocou telemedicíny. Prvým krokom bola možnosť telefonického hovoru alebo videokonferencie, druhým osobná prehliadka v miestnosti pacienta. Novinkou bolo vytvorenie miniinfekčných jednotiek psychiatrických oddelení, kde prijímali pacientov s akútnymi duševnými poruchami a s podozrením alebo potvrdením ochorenia Covid-19.
Text: Tereza Szalaiová
Foto: (bub)
No Comments