Diskusia s Vladimírom Šnidlom o hrozbách na internete
Moderné technológie v súčasnosti hýbu svetom. Dennodenne trávime množstvo času na internete a sociálnych sieťach. Čítame tam články, príspevky rôzneho typu. Nachádzame okrem pravdivých informácií aj také, ktoré šíria polopravdy, konšpirácie, nepodložené fakty. Kritickým myslením by sme mali vedieť rozoznať, kedy informácia bola zneužitá a nepravdivo opísaná, teda kedy ide o hoax, či dezinformáciu. Nie je však jednoduché to rozlíšiť.
Mladí ľudia už v skorom veku chytia do ruky telefón a viac ho nepustia. Z prieskumu spoločnosti Orange vyplynulo, že mobilný telefón používa až 60 percent maloletých vo veku od 6 do 9 rokov. Deti 21. storočia začínajú s jeho používaním oveľa skôr ako ročníky pred nimi. Preto je dôležité rozoberať na školách témy súvisiace s touto problematikou. Podporiť rozvíjajúce kritické myslenie a prízvukovať nástrahy číhajúce na internete.
Je mnoho osôb, ktoré vedia o týchto témach viac. Poznajú, ako fungujú algoritmy a poukazujú na to, aká dôležitá je mediálna výchova. Jedným z nich je novinár Denníka N -Vladimír Šnidl. Netradične, inšpiratívne a náučne vzdeláva, čo je mediálna výchova, či ako nenaletieť hoaxom na internete. „ Mnoho ľudí si berie informácie zo sociálnych sietí, no na tie sociálne siete prišli nepripravení.“
Počas štúdia na strednej škole som mala možnosť zúčastniť sa diskusie so spomínaným novinárom. Hovorili sme o hrozbách na internete, klamstvách spojených s dezinformáciami. Aj ja som sa naučila pár rád, ako im nenaletieť. Niekoľko z nich by som rada zdôraznila:
1. „Vždy v strehu. Znamená to počítať s klamstvami vždy, keď ideme na sociálne siete.“ Každý deň si predstavte, že je prvého apríla. Toľko ľudí šíri hoaxy na internete a zavádza nepravými informáciami, že človek verí všetkému, čo vidí – to je však chyba!
2. „Ani tisíce zdieľaní neznamenajú, že dotyčný má nevyhnutne pravdu.“ Treba si zistiť zdroj stránky a dôveryhodnosť informácií.
3. „Čokoľvek, čo ide proti mainstreamu (štandardné média), ľudia považujú za niečo alternatívne.“ Je predsa ľahšie uveriť polopravdám ako realite.
4. „Najľahšie sa straší cez detí alebo cudzincov.“ Veď priznajme sa, kedy naposledy ste klikli na stránku, kde titulok bil do očí: „Iba päťročné dievčatko uväznil nevlastný otec v pivnici!“ Po otvorení stránky ste prišli na to, že ju nechtiac zamkol na tri sekundy niekde v dome, no titulok zlákal tisíce čitateľov kliknúť na odkaz tejto stránky.
5. „Treba si dávať pozor na lacné triky.“ Titulky článkov typu: Šok! o tomto média mlčia, Pozor! o tomto Facebook klame,… Takého techniky manipulátorov – najprv vystraš, potom ochráň, fungujú v dnešnom svete dokonale.
Tieto a iné cenné rady nám novinár v rámci rozhovoru ozrejmil. Je veľmi dôležité všímať si zdroje informácií. Ak daný zdroj nepoznáme, ani radšej nešírme jeho obsah. Takisto je potrebné poznať viac než len titulok článku. Ak sa zastavíme nad nejakou informáciou, je potrebné spýtať sa seba samých: „ Poznáš ten web? Poznáš pána z toho videa? Poznáš hlas zo zvukovej nahrávky?“ odpoveď je jasná- Nepoznáš. Netreba sa riadiť heslom „jedna pani povedala“, „ americkí vedci zistili, že…“ Potrebné je dohľadať si také informácie, ktoré ukazujú pravosť a reálnosť.
Pre nás mladých je obohacujúce zúčastňovať sa na takýchto prednáškach. Potrebujeme zapojiť kritické myslenie, uvažovať logicky a nedať sa zmanipulovať nepravdivými správami. Treba mať neustále na pamäti: „Keď vidíš niečo na sociálnych sieťach, neznamená to automaticky, že je to pravda.“
Autorka: Patrícia Greifová
