Simona Hollósyová

Ľudia často tvrdia, že nejdú voliť, pretože niet koho a všetci kandidáti politických strán do parlamentu sú v podstate rovnakí. K tomu pridávajú zjednodušené tvrdenie, že politici aj tak všetci klamú, zavádzajú a dávajú sľuby, ktoré po voľbách nesplnia. Vo vzťahu k veľkej časti slovenskej politickej elity sa tieto tvrdenia často ukazujú ako pravdivé. Existujú však krízové situácie, v ktorých sa pravá tvár politických špičiek prejaví najvýraznejšie. Vtedy je najlepšie vidieť, že ich nie je vhodné hádzať do jedného vreca.

O nedávnej vražde dvoch nevinných návštevníkov bratislavskej Teplárne sa popísalo už veľmi veľa. Menej už o skutočnosti, že tento odporný čin sa následne stal aj nepriamym testom morálnej úrovne slovenských politických špičiek. V  reakciách politikov na túto tragédiu sa odzrkadlila pravá tvár mnohých z nich. Vo vyjadreniach pre média odznelo nielen konštatovanie ľútosti a odsudzujúce slová, či poukazovanie na potrebu zvýšiť úroveň ochrany LGBT menšiny v spoločnosti, ale aj množstvo zovšeobecňujúcich fráz o neprijateľnosti akejkoľvek vraždy. Autormi fráz boli najmä predstavitelia, ktorí nepovažujú túto komunitu  za rovnocenných občanov.

Najjasnejšie slová na podporu  homosexuálov zazneli od prezidentky, tá vyzvala všetkých politikov, aby tento strašný skutok nielen odsúdili, ale aby podnikli konkrétne kroky pri navrhovaní a schválení zákonov, ktoré pomôžu ľuďom s odlišnou sexuálnou orientáciou a zabránia šíreniu nenávisti v spoločnosti. Zdôraznila, že je potrebné urobiť aj konkrétne legislatívne kroky na preventívne odhaľovanie extrémizmu. Požiadala tiež, aby politickí predstavitelia neštvali proti sebe rôzne názorové  skupiny obyvateľov a snažili sa o odstránenie konfliktov medzi názorovo odlišnými skupinami ľudí. Pochváliť je možné aj premiéra, ktoré napriek tomu, že je konzervatívny politik, jednoznačne a jasne odsúdil tento zločin a dokonca sa osobne zúčastnil aj na súvisiacom protestnom pochode.

Naopak, niektorí predstavitelia politických strán, ktorí sa v minulosti opakovane otvorene, či menej otvorene vymedzovali voči tejto menšine, napriek tragickej udalosti neboli schopní ani sformulovať  jednoznačné odsúdenie nenávisti proti homosexuálom. Na otázky médií týkajúce sa ochoty zmeniť zákony súvisiace s postavením menšiny  odpovedali opakovane vyhýbavo alebo sa dokonca vôbec nevyjadrili. Títo ľudia lavírovali či už na základe svojho skutočného presvedčenia alebo z vypočítavosti. Pritom nešlo iba o predstaviteľov krajnej pravice, ale žiaľ aj o známych konzervatívcov, či dokonca niektorých tých, ktorí sami seba nazývajú sociálnymi demokratmi. Sú si vedomí, že značná časť ich voličov nie je naklonená zmenám, ktoré by pomohli LGBT komunite. Tak či tak platí tvrdenie, že sa dá oprávnene pochybovať o správnom nastavení morálneho kompasu viacerých politikov.

Podľa môjho názoru najbližšia budúcnosť ukáže, či spomínaná tragická udalosť, bude mať vplyv na lepšie uplatňovanie práva a spravodlivosti na Slovensku. Výrazné rozdiely v charaktere jednotlivcov tvoriacich politickú elitu, boli však odkryté dôkladne. Dokonca až tak, že nielen lepšie zorientovaní voliči, ale aj menej rozhľadení spoluobčania, by  mohli ľahšie posúdiť, kto z politickej špičky naozaj verí v demokraciu a v povinnosť štátu chrániť všetkých svojich občanov, bez rozdielu pohlavia, veku, vierovyznania, národnosti či sexuálnej orientácie.

Chladnokrvné zabitie dvoch mužov mladým extrémistom, ktorý podľahol dezinformáciám na internete a sociálnych sieťach, nevyvolalo až takú silnú reakciu verejnosti, ako pred pár rokmi vražda novinára a jeho snúbenky. Ak však chceme, aby sa vo verejnom živote výraznejšie uplatňovali umiernené postoje a menej nechuť a nenávisť k inakosti, mali by sme voliť politikov, ktorí sú ochotní podporovať a presadzovať pozitívne zmeny v spoločnosti. A tých, ktorí neprešli testom morálky, by sme pri najbližšej príležitosti mali poslať do zabudnutia. Najmä my, mladá generácia, by sme sa mali o to aktívne pričiniť. Ide predsa najmä o našu budúcnosť.

autorka: Simona Hollósyová

Slovenský cyklista a trojnásobný majster sveta v cestnej cyklistike Peter Sagan sa aj v tomto ročníku má predstaviť na najväčších a najznámejších cyklistických pretekoch na svete, na Tour de France. O tom, že je jedným z najlepších cyklistov súčasnosti niet pochýb. Vo svojej bohatej kariére dosiahol úctyhodne množstvo úspechov. Podarilo sa mu v poslednom desaťročí vyhrať stopätnásť etáp, sedem zelených dresov, ktoré sa každoročne udeľujú najlepšiemu šprintérovi v bodovacej súťaži na Tour de France, tri dúhové dresy víťaza na majstrovstvách sveta za sebou a niekoľko veľkých európskych klasík. Uvedenú kombináciu úspechov nedosiahol žiadny iný cyklista v histórii cestnej cyklistiky .

Najslávnejšie etapové preteky na svete, sú vždy v centre pozornosti nášho fenomenálneho cyklistu. Podarí sa mu vyhrať aj ôsmy zelený dres na Tour the France? Je to otázne. Síce už prekonal v počte získaných zelených dresov slávneho nemeckého reprezentanta Erika Zabela, ten ich vyhral šesť, ale naposledy Peter vyhral súťaž šprintérov v roku 2019.

Na to, že už nepatrí medzi mladých cyklistov a je 32 ročným skúseným pretekárom, je stále v dobrej kondícii. Žiaľ, v poslednom období sa mu celkovo nedarí tak dobre ako predtým. Aj v minulosti sa stalo, že ho o niektoré úspechy obrali rozhodcovia, keď ho napríklad v roku 2017 po ním nezavinenom páde Marka Cavendisha neprávom vylúčili z týchto pretekov. Bol to však vtedy ojedinelý prípad a za svoju diskvalifikáciu nemohol. V posledných rokoch sa ale dá povedať, že Petra prenasleduje nepriazeň osudu.

Smola na päty sa mu lepila v roku 2021, keď vyhral zelený dres práve Mark Cavendish. Náš cyklista sa v 3. etape zranil a musel z pretekov odstúpiť. Sprevádzali ho aj časté zdravotné

problémy. Prekonal dvakrát koronavírus, ktorí ho v rozhodujúcom predsezónnom prípravnom období vlani aj tento rok dlhší čas obmedzoval v tréningoch. Túto zimu aj chrípku a z prvých jarných etapových pretekov Tirreno-Adriatico ho vyradili tráviace ťažkosti a horúčky. S prihliadnutím na tieto okolnosti treba uznať, že prekonávať následky chorôb a dobiehať tréningové manko si vyžaduje vynaloženie obrovského úsilia.

Napriek tomu je nádej na rekordné víťazstvo v bodovacej súťaži na „starej dáme“, stále živá. Aj keď mu v posledných rokoch konkurencia v súťaži šprintérov veľmi vzrástla.

K starým skúseným matadorom, ako sú Mark Cavendish, Aklexander Kristoff, Arnaud Demare, Sam Bennet, Caleb Evan, či Michael Mathews, pribudli do pelotónu mladí, talentovaní šprintéri ako Vout Van Aert, Mats Pedersen alebo Sonny Colbrelli. Sú nielen rýchli a húževnatí, ale aj odolnejší v kopcovitých etapách, ako staršia generácia šprintérov. Dravosť mladých cyklistov nahrádza ich menšie skúsenosti.

Menej náročné kopcovité etapy však svedčia aj Petrovi Saganovi, ktorý v nich dokáže zbierať body na šprintérskych prémiách, rovnako ako v rovinatých dojazdoch. Dá sa predpokladať, že slovenský jazdec dokáže zúročiť svoje bohaté skúsenosti a v niektorých etapách prekvapiť konkurenciu.

Petrov cieľ na Tour de France je vždy jasný – získať zelený dres najlepšieho pretekára v bodovacej súťaži. Tento rok bude, viac než inokedy, na dosiahnutie cieľa potrebovať nielen vydarenú prípravu, pevné zdravie, maximálnu výkonnosť a podporu svojho nového tímu, ale aj obyčajné šťastie. Patrí k favoritom.

Peter Sagan, ako špičkový profesionál, predvedie v lete na francúzskych cestách určite maximum. Jeho fanúšikovia na Slovensku i vo svete veria, že ich obľúbený cyklista dosiahne na Tour de France nielen aspoň jedno etapové víťazstvo, ale aj ďalší rekordný zelený dres.

Autor: Simona Hollósyová

Poznáte ten pocit, keď sa opakovane zaoberáte tou istou myšlienkou a neviete sa jej zbaviť napriek tomu, že ste skúsili myslieť na niečo iné?  Poznáme to asi všetci. Ide o jav, pre ktorý má angličtina osobitný výraz overthinking a pre ktorý nemáme dostatočne výstižný jednoslovný slovenský ekvivalent. Znamená to zjednodušene – nadmerné premýšľanie. Stav, keď sa opakovane zdržiavate alebo trápite nejakou utkvelou myšlienkou.

Niekedy je síce skvelý pocit oddychovať, premýšľať a popritom nič nerobiť, ale nie je dobré, ak to robíme príliš často. Ľudia, ktorí priveľa uvažujú, môžu byť za určitých okolností paralyzovaní svojimi obavami a môžu mať problém s prijímaním rozhodnutí alebo s rýchlym konaním. To môže viesť až k depresii, úzkosti a k iným poruchám duševného zdravia.

Najčastejšie otázky, ktoré si ľudia s týmto problémom kladú sú: Ako s tým prestať?  Sú ľudia, čo priveľa rozmýšľajú inteligentnejší alebo je to práve naopak?  Ide o  vážny problém? Skúsme, či na tieto otázky dokážeme nájsť odpoveď.

Priznám sa, že s nadmerným premýšľaním mám problém aj ja. Na spôsob, ako si s tým úplne poradiť, som zatiaľ neprišla. Síce sa cez deň dokážem sústrediť na bežné činnosti, ale popritom mi niekedy v hlave víria úvahy a spomienky, ktoré sa neodbytne opakujú. Najčastejšie sa však vracajú v noci pred spaním, preto mám občas problém zaspať.

A čím sa zvyčajne zaoberám? Najčastejšie sama sebou. Napríklad tým, či som dosť dobrá a šikovná. Aké mám rezervy a nedostatky a či by som sa mohla v niečom zdokonaliť. Často rozmýšľam aj o sociálnych vzťahoch medzi mnou a ľuďmi v mojom okolí a o mojich priateľoch.  Občas, keď ma niečo trápi, tak sa nad tým zamýšľam aj niekoľko dní za sebou. Verím však, že som na dobrej ceste zmeniť sa, pretože sa to stáva  zriedkavejšie, ako pred rokmi.

Aby ste sa vyhli obdobnému začarovanému kruhu, mám pre vás jednoduchú radu, ktorá mne pomohla: ,,Buďte úprimný k sebe a k svojmu okoliu.“ Ak si osvojíte túto zásadu, budete sa určite cítiť lepšie a vášmu mentálnemu zdraviu to len prospeje. Nie je dobré si všetky svoje problémy nechávať výlučne pre seba, alebo ich zametať pod koberec. 

Niektoré je vhodné otvorene riešiť a  diskutovať o nich s blízkymi a priateľmi, lebo ak vás niečo intenzívne trápi a necháte si to iba pre seba, budete sa pravdepodobne cítiť horšie. Extroverti to zvládajú lepšie, introverti sa musia v záujme veci trochu viac premôcť.  V mojom prípade rozhodnutie, že budem úprimná k sebe a môjmu okoliu, bolo správne. Cítim sa lepšie, som otvorenejšia, sebavedomejšia a dokážem povedať nie, keď sa mi niečo nepáči.

Osvedčila sa aj väčšia diferenciácia záujmov. V prípade, že budete vyvážene deliť svoj voľný čas medzi osobné stretnutia s priateľmi, sociálne siete, ostatné  média, knihy, kultúru, fyzické aktivity, cestovanie a primeraný odpočinok, nebudete mať čas na pesimistické myšlienky.

Ak patríte tiež medzi osoby, ktoré nadmerne premýšľajú, netrápte sa! Na základe niektorých prieskumov, tomôže naozaj súvisieť s nadpriemernou  inteligenciou a košatejšou fantáziou takto „obdareného“ jedinca. Podľa článku publikovaného v časopise Individual differences, majú totiž sklon k obavám najmä vzdelaní ľudia s dobrou predstavivosťou.

Simona Hollósyová