Spomienka na Deň žien, keď sa naozaj ukázala ženská sila

Majstrovstvá Slovenska v klasickom tlaku sa tento rok konali vo výnimočný deň, a to práve na Medzinárodný deň žien.

Súťaž odštartovala o desiatej hodine ráno a celá sa odohrávala v športovej hale na Domkárskej ulici v Bratislave. Do hlavného mesta sa zišli pretekári z celého Slovenska a ich počet bol naozaj impozantný. Parkovanie bolo výzvou. Autá stáli nielen na parkoviskách, ale aj pri ceste a na tráve, takže sme museli zastať niekoľko stoviek metrov od haly.

Keďže osobne poznám dvoch pretekárov, podarilo sa mi získať aj zaujímavé informácie zo zákulisia. Hneď po príchode sa musia všetci súťažiaci podrobiť váženiu, pretože súťaž sa koná vo vopred určených váhových kategóriách. Ak by niekto náhodou pribral a nezmestil sa do plánovanej kategórie, musí automaticky súťažiť vo vyššej. Po vážení pretekári vypĺňali registráciu, pri ktorej sa zároveň doplácal účastnícky poplatok vo výške 10 eur za každého súťažiaceho. Medzitým moderátori vyhlasovali jednotlivé súťažné kategórie. Začínalo sa dorastenkami a ženami. Súťažiaci si medzitým uložili veci v šatniach a presunuli sa do rozcvičovacej zóny za pódiom. Rozcvička pozostávala zo strečingu a nácvikov tlaku s menšími váhami. Každý súťažiaci musel organizátorom nahlásiť, v akej výške chce mať položenú tyč, aby sa vyhovelo všetkým. Pred každým pokusom bolo tiež potrebné oznámiť presnú váhu, ktorú sa pretekár pokúsi vytlačiť.

O tom, či je pokus platný alebo neplatný, rozhoduje to, ako vyzeral. Každý má k dispozícii tri pokusy, pričom si pri každom môže zvyšovať váhu. Na vykonanie tlaku má súťažiaci jednu minútu. Rozhodca určuje presný okamih, kedy môže pretekár začať s výkonom a kedy musí činku vytlačiť. Ak súťažiaci nepostupuje podľa pokynov rozhodcu, pokus je automaticky neplatný.

Ženské kategórie boli rozdelené do ôsmich váhových skupín: 47 kg, 52 kg, 57 kg, 63 kg, 69 kg, 76 kg, 84 kg a nad 84 kg. Muži súťažili v siedmich kategóriách: 66 kg, 74 kg, 83 kg, 93 kg, 105 kg, 120 kg a nad 120 kg.

V hale napriek vysokej účasti panovala príjemná a sústredená atmosféra. Najpočetnejšie zastúpenie mal Klub silového trojboja a kulturistiky Piešťany, ktorého členovia si každého svojho súťažiaceho natáčali a navzájom sa podporovali. Medzi pretekármi vládol rešpekt a férový duch, aj napriek tomu, že im v žilách pumpoval testosterón. Niektorí prekonali národné rekordy, iní si zámerne šetrili energiu na budúce súťaže.

Organizácia bola zvládnutá, hoci by mohla byť plynulejšia. Pretekári, ktorí súťažili dopoludnia, sa svojich výsledkov a vyhlásenia dočkali až vo večerných hodinách. Čakanie si však mohli spríjemniť občerstvením v malom stánku v zadnej časti haly alebo sledovaním a povzbudzovaním ostatných súťažiacich. Súťaže zaznamenávali aj na video, čo pre športovcov predstavuje výhodu, lebo si tak môžu spätne pozrieť svoj výkon a pracovať na jeho zlepšení.

Pre mňa to bola prvá skúsenosť s takýmto typom podujatia. Atmosféra bola taká podmanivá a inšpiratívna, že som už na druhý deň zamierila do posilňovne a pokúsila sa posunúť svoje vlastné limity. Hoci sa na žiadnu súťaž nechystám, ten pocit, keď posúvate vlastné limity, je na nezaplatenie. Vysoká účasť na týchto majstrovstvách jasne ukázala, akú obľubu si silový trojboj získava na Slovensku. A to nielen medzi mužmi, ale aj medzi ženami, ktoré ukázali, že sila a odhodlanie rozhodne nie sú len mužskou záležitosťou.

Autorka: Dominika Elizabeth Varga

Foto: autorka