Názov Kruh spojil všetko, čo chcem cítiť z našej spoločnosti, hovorí majiteľka pekárne

Kruh je jednou z najznámejších pekární v Bratislave. Patrí manželom Tomljenovićovcom, ktorí začali v čase pandémie koronavírusu. Koncept je jedinečný svojím otvoreným priestorom, kde zákazníci môžu v priamom prenose sledovať celý proces výroby. O začiatkoch, pokračovaní, ale aj o svojich pocitoch a snoch, rozpráva majiteľka Emília Tomljenović.

Pekáreň ste otvárali v čase, keď sa Slovensko začalo len pomaly spamätávať z lockdownu. Ako sa vám to podarilo?

Do tohto projektu sme nevstupovali ako podnikatelia – úplní začiatočníci. Obaja pochádzame z podnikateľských rodín a sami sme viedli malý gastro-podnik v Prahe, keď nás zasiahla kríza roku 2009. Viac-menej sme vedeli, do čoho ideme. Od prvej vlny pandémie sme sledovali ako náš segment trhu reaguje na pandémiu.

 Nemali ste obavy?

Strach máte vždy. To je dobre, strach vás chráni a dáva signály. Netreba sa ho báť a nechať sa ním obmedziť. Ja strachu venujem veľa času a komunikácie.

Zhoduje sa realita s vašimi pôvodnými predstavami?  

Inšpirovali sme sa vznikajúcimi remeselnými pekárňami vo svete a pokiaľ sa dalo, cestovali sme za témou.  Pozerali sme do okien francúzskych pekární a porovnávali stroje, veľkosť priestoru, diskutovali, kde asi majú sklady, koľko zamestnancov pracuje vo výrobe a tak ďalej. Milujeme pečivo – ochutnávať a porovnávať. Preto nám nerobilo problém pýtať sa, zaujímať sa. Avšak, procesom tvorenia a technickou prípravu vlastného priestoru sme však z tejto romantickej fázy rýchlo vytriezveli.

Foto: archív Paulíny Barlovej

Ste vyštudovaná učiteľka matematiky. Mali ste predošlé skúsenosti s gastronómiou? Čo vás viedlo k tomu, aby ste si otvoriť pekáreň?

Skôr mám pocit, že mám väčšiu skúsenosť z oblasti stravovania ako z učiteľstva. Ako som spomínala, manžel viedol malý podnik v Prahe, ja rada komunikujem s ľuďmi a prekonávam prekážky. Po určitom období som vystúpila z rodinného podniku a hľadala som cestu, ktorou pokračovať. Keď manžel navrhol projekt pekárne a matematika nám sadla, ešte som chvíľu zvažovala, no teraz sme tu.

Takže to bol manželov nápad?

Muž je podnikateľ a jedna z možností, v čom videl potenciál, bola pekáreň, no potreboval k tomu partnera, tak si vybral mňa. Vedela som, že to budem mať rada, ale netušila som ako na to, tak som išla pomalými krokmi. Spoznávala som – predovšetkým seba. Najprv som si urobila rekvalifikačný kurz, stretávala som sa s ľuďmi, ktorí robia v pekárňach a v oblasti manažovania.

Foto: archív Paulíny Barlovej

Čo vám pomohlo premeniť plán na skutočnosť ?

Jeden múdry človek mi raz povedal, že si musím urobiť kalkuláciu vstupného kapitálu, a potom k tomu pripočítať ešte 40 percent. Treba mať dobrý podnikateľský plán a byť kritický voči sebe a voči svojim možnostiam, nepresadzovať len svoje ego. Mať sny, no držať sa nohami na zemi a nechať si poradiť od ostatných ľudí, to bol môj odrazový mostík.

Čo je esenciou toho,  aby veci fungovali?

Dôležité je, aby ste na tej ceste našli dobrých partnerov. Mňa baví spolupracovať a vedela som, že ak nájdem správnych ľudí a dokážem zadefinovať, čo chcem, môžeme predísť chybám. Myslím si, že každý v tejto pekárni je vo svojej oblasti múdrejší ako ja a pre mňa to je veľmi dôležité. Každý máme niečo a táto skladačka tvorí celok – tvorí Kruh.

Často spomínate spoluprácu, čo si pod ňou predstavujete ?

Spolupráca ma obohacuje. To, že môžem ľuďom poskytnúť prácu a priestor na ich sebarealizáciu, iným ľuďom ponúknuť kvalitný produkt, dokážem ich osloviť a zároveň vytvoriť pozitívny ekonomický výsledok. Nevylučuje sa to. Ale opäť podotknem, musíte cítiť, že ste na mieste, na ktorom máte byť a vtedy to jednoducho vyjde.

Prečo dostala pekáreň názov Kruh?

Kruh ako kruh priateľov a milovníkov pečiva. Kruh ako spoločnosť susedov, ktorí sa u nás stretnú pri káve. Kruh milovníkov remesla. Kruh ako miesto, ktoré spája. A v neposlednom rade kruh ako sa povie chlieb po chorvátsky. Názov spojil v sebe všetky ingrediencie, ktoré chcem, aby bolo cítiť z nasej spoločnosti.

Ste zhovorčivý človek. Sú pre vás dôležité fungujúce vzťahy na pracovisku?  

Niekedy som až príliš zhovorčivá. Smejem sa zo seba, mnohokrát sa dokážem sama vyčerpať z vlastnej prezentácie. A áno, príjemné pracovné podmienky sú pre mňa základ, od ktorého sa všetko odvíja.

Aký je váš osobný plán, o čom snívate ?

Mám pocit, že teraz žijem svoj sen. Vždy si vravím, že ak by bol toto môj posledný deň, tak to všetko malo zmysel. Raz sme tu zatvárali, kvôli rekonštrukcii, a ja som si predstavila, že by to bol náš posledný deň, to by mi bolo hrozne ľúto.

Čo nové vám Kruh priniesol do života, čo vás táto skúsenosť naučila?

Neviem, či dokážem vystihnúť a preniesť emóciu, ktorú väčšinu času prežívam. V prvom rade som spoznala úžasných ľudí, kolegov aj zákazníkov. Predávať chlieb a voňavé pečivo je úžasné. Som nesmierne pyšná na prácu našich zamestnancov. Každá nespravodlivá kritika ma vnútorne zožiera a dokázala by som sa biť za úprimnosť a poctivosť. Od vzniku Kruhu som sa  stala osobnostne bohatšou a rastiem každou skúsenosťou. Som rada, že som si to dopriala.

Niektorí ľudia tvrdia, že máte príliš vysoké ceny. Ako na to reagujete?

Áno, na začiatku sme dostávali otázky na ceny. Keď sa pozriete naprieč trhom, naše ceny sú porovnateľné. Kľúčové sú pre nás kvalita, spravodlivá odmena, otvorenosť a dostupnosť. Niečo vieme ovplyvniť, niečomu sa musíme prispôsobiť a premietnuť to do ceny. Ak sa ma niekto opýta, prečo je ten croissant taký drahý, nemyslím si, že je to otázka namieste, pretože v porovnaní s inými cukrárňami vychádza približne rovnako. Samozrejme, ak si to ľudia porovnávajú s cenami v reťazcoch, tak sme drahší, avšak treba povedať, že  vtedy sa rozprávame o úplne neporovnateľných produktoch. Podľa mňa nemusí byť nikomu ľúto dať peniaze, keď pred sebou vidí celý proces výroby.

Foto: archív Paulíny Barlovej

Čo vás vie rozcítiť ?

Keď niekto spochybňuje kvalitu. Ale aj to nás posúva vpred, pretože je to priestor na komunikáciu, na vysvetlenie. Nebrať to z pozície ega, ale ako priestor na spätnú väzbu. Nie sme dokonalí a predovšetkým nie vtedy, keď ide o remeselnú výrobu, kde sa nepodarí spraviť dvakrát rovnaký chlieb, rovnaký croissant.

 Ale v tom je tá krása, nie ?

V tom je tá krása, a aj takto by sme chceli nejakým spôsobom učiť ľudí, že tá falošná dokonalosť, ktorá je všade okolo nás nie je prirodzená a nemali by sme sa o ňu za každú cenu snažiť. Človek si aj cez remeselnú výrobu dokáže nájsť cestu k životu. 

Interiér pekárne. Foto: archív Paulíny Barlovej

autorka: Paulína Barlová

You Might Also Like

No Comments

    Leave a Reply