Monthly Archives:

október 2020

Pandémia koronavírusu: Vysokoškolské mestečko Ľ. Štúra stíchlo

Oslavy na izbách, z ktorých študenti rozospatí utekajú priamo na prednášky, nekonečné rady v jedálni na vyprážaný syr a preplnené autobusy, to všetko je minulosť. Univerzity v súvislosti so zlou epidemiologickou situáciou prešli na online výučbu a študentov vyzvali, aby dobrovoľne opustili internátne izby. Ako informovala Univerzita Komenského, k 5. októbru 2020 zostalo na internátoch len
2 340 ubytovaných, predovšetkým zo zahraničia. Ako budú internáty postupovať v prípade zhoršenia situácie, budú musieť títo študenti nasilu odísť?

Ak by sa stalo, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva pre nepriaznivý epidemiologický trend nariadi na internátoch karanténu a uzavrie ich, ubytovaní budú povinní podrobiť sa jej. Tomu by sme radi predišli. V zariadeniach Univerzity Komenského býva približne 8 000 študentov, starostlivosť o taký obrovský počet ľudí by bol nezvládnuteľným náporom na zamestnancov internátov,“ povedala pre Webjournal hovorkyňa Univerzity Komenského, Lenka Miller a zdôraznila dôvody, prečo bol potrebný odchod väčšiny študentov.

„Študenti, ktorí sú v karanténe alebo v izolácii, dostávajú stravu trikrát denne, zamestnanci sa im starajú o bežné potreby a hygienické podmienky. To je zvládnuteľné pri menších počtoch, ale ak by sa choroba nekontrolovateľne rozšírila, tento scenár si nevieme predstaviť,“ upresnila.

Ako vyzerala individuálna karanténa na internátoch? V krátkosti ju priblížila Natália, študentka Prírodovedeckej fakulty UK : „Keď som sa dozvedela, že musím ísť do karantény, bola som vo svojej bunke sama. Ubytovacie oddelenie informovalo spolubývajúce a pripravili im náhradnú izbu. Spýtali sa ma, či mám záujem o donášku jedál na izbu. Keďže som mala dostatok potravín, túto možnosť som odmietla. Bolo to pre mňa ťažké, nemám rada samotu a zároveň som sa bála výsledku testu. Ten bol, našťastie, negatívny.“ Natália za nedostatok považuje chýbajúci telefónny kontakt a pomerne zdĺhavú komunikáciu prostredníctvom emailu.

V súčasnosti internáty evidujú piatich nakazených koronavírusom. Oficiálna stránka UK ďakuje všetkým študentom, ktorí dobrovoľne internáty opustili a tým zabránili vzniku potencionálneho ohniska. Zároveň vyzýva ubytovaných, aby rešpektovali prísne nariadenia.

Text: Mária Miháliková

Počty nakazených sa zvyšujú, komunitné šírenie zatiaľ nemáme

Za posledné dva týždne na Slovensku prudko vzrástol počet nakazených novým koronavírusom. Denný prírastok sa v súčasnosti už počíta v stovkách a len v Bratislave v tomto čase zaznamenali 749 prípadov, čo je takmer desatina celkového prírastku nakazených v celej republike.

Úrad verejného zdravotníctva vydal nové nariadenia platné od 1. októbra, ktoré opätovne zavádzajú povinnosť nosiť rúško v exteriéri, ak sa v blízkosti človeka nachádzajú ľudia vo vzdialenosti menšej ako dva metre. Taktiež boli obmedzené hromadné podujatia, na ktorých sa smie zúčastniť maximálne 50 ľudí vrátane organizátorov.

Otázkou však je, či sa pri aktuálnom rastúcom trende denných prírastkov dá hovoriť o komunitnom šírení.

„Súčasnú epidemiologickú situáciu na Slovensku charakterizuje lokálne šírenie ochorenia COVID-19 s prevažnou väčšinou prípadov, pri ktorých sa dajú dohľadať pramene nákazy. Ak osoba nemá vedomosť, kde sa nakazila, to ešte neznamená, že ide o komunitné šírenie,“ uviedla hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave Katarína Nosálová.

Pri potvrdení nákazy sa začína epidemiologické vyšetrovanie, ktorého cieľom je identifikovať prameň nákazy. Hovorkyňa RÚVZ nám povedala, že prípady, keď sa prameň nákazy nepodarí odhaliť, sa vyskytnúť môžu, ale sú skôr vzácne. „O komunitnom šírení by sme hovorili, ak by sa neobjasnené pramene nákazy objavovali bežne a vo väčšom počte“, dodáva K. Nosálová. Ku komunitnému šíreniu teda zatiaľ nikde nedochádza, hygienici sú schopní vo väčšine prípadov dohľadať pramene nákazy do 24 hodín.

Na RÚVZ sme sa obrátili aj s otázkou, koľko úzkych kontaktov sa darí denne hygienikom dohľadať. Podľa hovorkyne sa na túto otázku nedá jednoznačne odpovedať, lebo hygienici nikdy vopred nevedia, koľko kontaktov má daná pozitívne testovaná osoba, ktorú v rámci epidemiologického vyšetrenia spracúvajú. „Priemerne má jedna pozitívna osoba 20 až 35 kontaktov, ale závisí to od toho, či ide napríklad o dieťa, ktoré navštevuje predškolské alebo školské zariadenia, pracujúcu osobu, zahraničného študenta, import zo zahraničia či osobu na dôchodku.“
K týmto faktorom sa pridávajú aj ďalšie, a to napríklad či infikovaná osoba býva sama a nemá žiadne úzke kontakty, alebo býva vo viacčlennej domácnosti a chodí do zamestnania – v takomto prípade je úzkych kontaktov nakazených viac.

Kto je to osoba v kontakte? Podľa najnovšieho Ustanovenia hlavného hygienika SR je za osobu v kontakte považovaná osoba bez symptómov ochorenia, ktorá bola alebo mohla byť v kontakte s pravdepodobným alebo potvrdeným prípadom ochorenia COVID-l9.

Ktorá osoba v úzkom kontakte je v najvyššom riziku expozície?

·         osoba, ktorá mala osobný kontakt s prípadom COVID-19 do dvoch metrov dlhšie ako 15 minút

·         osoba, ktorá mala fyzický kontakt s prípadom COVID-19

·         osoba, ktorá bola v uzavretom priestore (napr. v domácnosti, v triede, zasadacej miestnosti) dlhšie ako 15 minút

·         osoba, ktorá sedela vedľa prípadu COVID-19 vo vzdialenosti do dvoch sedadiel v lietadle, cestujúci ako spolucestujúci alebo osoby poskytujúce starostlivosť a členovia posádky obsluhujúci v časti lietadla, kde sedel indexový prípad

·         zdravotnícky pracovník alebo iná osoba poskytujúca starostlivosť prípadu COVID-1, alebo pracovníci laboratória manipulujúci so vzorkami bez odporúčaných OOP alebo s možným porušením použitia osobných ochranných pomôcok (OOP)

Text: Branislav Bihary
Foto: unspash.com, Mufid Majnun

Štyria na dve v Rusovciach

O tom, ako sme šli na exkurziu do Rusoviec, aby sa nám neskrátili nožičky a nepredĺžili ručičky

Peťo, Samo, Andrej, Adam, Biba a Katka išli na vandrovku. Začína to skoro ako „raz v letnom tábore“, nejde však o žiaden tábor, hoci jedného vedúceho skupiny sme mali – doktora Kubínyiho, ktorého priezvisko väčšina ľudí dopletie, pretože nevie, kde je čo tvrdé a kde mäkké. Ten ale, ako správny chlap, netrhá partiu a milerád splynie s kolektívom… Aj menom, viď úvod článku.  Inak k nemu počas cesty prevláda prirodzený rešpekt.

Určite ste už napätí, kam nás nohy zaviedli. Vybrali sme sa do Rusoviec obzrieť si terén. Prvú zastávku sme si spravili pri kostolíku sv. Víta, ktorý je síce stále vysvätený, no v jeho interiéri sa nachádza kaviareň. Ale aj tak sa nám splnilo jedno zbožné želanie – zatúžili sme po historikovi, ktorý by nám o ňom niečo povedal…

Kaštieľ Rusovce: vizualizácia pohľadu na nádvorie

A tu sa zrazu vynoril milý muž a sám sa dal s nami do reči. Pýtali sme sa, či náhodou nevie, ako je vôbec možné, že z posvätnú stavbu dovolila cirkev premeniť na útulnú kaviarničku. Povedal, že to bol práve nápad cirkvi. „Postaral sa o to miestny kňaz Marián Prachár. Nechcel, aby kostol chátral. Viete, len vďaka tomu, že sme tejto pamiatke vdýchli život takouto formou – galéria a kaviareň, zachránili sme ju.

Každý mesiac sa tu striedajú výstavy umelcov, ktorí dajú do prenájmu svoje diela.“ Muž potom dodá, že na tomto mieste pochovali rímskeho prefekta. Zostala po ňom tabuľa z 2. storočia. Kostol pochádza z 13. storočia.

Tabuľa z 2. storočia

Kým rozpráva, v hlave nám  vŕta myšlienka, či tu náhodou nie je nejaká skrytá kamera, v ktorej nás zbadal a prišiel za  nami. Veď aká je asi tak pravdepodobnosť, že uprostred pracovného týždňa a cez obed, stretnete osobu, ktorá historické fakty len tak sype z rukáva?! Tajomstvo prezradil sám: „Som učiteľ dejepisu.“

Kúsok od kostolíka sv. Víta stojí novogotický kaštieľ. Teda skôr to, čo z neho zostalo, s burinou siahajúcou po pás a hrdzavým plotom, ktorý dáva tušiť, že tu už naozaj dlho nikto nič nerobil.  

Pán učiteľ nás už síce nesprevádzal, s veľkou škatuľou v ruke sme ho nechali pri kostole, kde nám však ešte stihol povedať, že kaštieľ pochádza z rokov 1843 až 1850. V správe ho vtedy mali majitelia z rodu Zichyovcov. Tí ho nechali prestavať do podoby novogotického tudorovského slohu. Po druhej svetovej vojne, napriek tomu, že budovu využíval na kultúrne účely SĽUK (Slovenský umelecký ľudový kolektív), začal chátrať. Od roku 1982 sa hovorilo o rekonštrukcii, ale nič z nej nebolo. Až v roku 2018 bývalá vláda prišla s novým projektom, ktorý by mal zabezpečiť opravu kaštieľa. Po voľbách však nastúpila nová vláda, spolu s  ňou aj koronavírus a sme zase tam, kde sme boli. Keďže celý projekt obnovy odhadujú približne na 80 miliónov eur, je logické, že z ekonomických dôvodov, je v súčasnosti rekonštrukcia pozastavená… Ale máme aspoň vizualizácie Úradu vlády SR, ako by to tu raz mohlo vyzerať. Bolo by to super! Napokon, posúďte sami.

Potom sme zmizli v lužných lesoch, kým sme sa nevynorili pri Rusoveckom jazere. Pri štrkopieskovom podloží a čistej vode sme si zavtipkovali o nudizme a adamitoch, ktorí tam práve neboli, na to bolo príliš chladno, a rôznych príhodách o dodržiavaní hygieny… ale o tom niekedy inokedy.

Spravili sme si svojku (alebo teda selfie) s najdlhšou rukou, ktorú sme našli a presunuli sme sa s nohami, bez diskriminácie dĺžky, či iného parametra, do nemenovanej reštaurácie. Má znak tanečnej skupiny, ktorý sa nápadne podobá na logo auta mitsubishi, takže niektoré deti aj vravia: „Ideme do mitsubishi“. Skvelé miesto na to, aby sme poohovárali všetkých a všetko. Veď načo by sme sem inak išli, no nie? Samozrejme, okrem dobrej kávy. Po pol roku komunikovania výhradne cez počítač sme sa videli zoči-voči. To bolo radosti. Konečne živí študenti a vyučujúci z mäsa a kostí. Samozrejme v obmedzenom počte.

Spravili sme si svojku (alebo teda selfie) s najdlhšou rukou, ktorú sme našli a presunuli sme sa s nohami, bez diskriminácie dĺžky, či iného parametra, do nemenovanej reštaurácie. Má znak tanečnej skupiny, ktorý sa nápadne podobá na logo auta mitsubishi, takže niektoré deti aj vravia: „Ideme do mitsubishi“. Skvelé miesto na to, aby sme poohovárali všetkých a všetko. Veď načo by sme sem inak išli, no nie? Samozrejme, okrem dobrej kávy. Po pol roku komunikovania výhradne cez počítač sme sa videli zoči-voči. To bolo radosti. Konečne živí študenti a vyučujúci z mäsa a kostí. Samozrejme v obmedzenom počte.

Popravde, viac nás ani nemohlo či nechcelo ísť… Museli sme to ustáť v pomere štyria muži na dve ženy. Až ku koncu sme si sadli. Predsa len, už nie sme zvyknutí toľko chodiť. Tá korona nakoniec ľuďom skráti nožičky a predĺži im ručičky, aby ľahšie dočiahli na počítač. My sme jej však touto exkurziou urobili natruc.

Text: Katarína Winklerová
Foto: Andrej Sarközi, Katarína Winklerová, Peter Kubínyi
Vizualizácie: Úrad vlády SR

Ako zvláda koronakrízu americký futbal na Slovensku

Všetky kluby zatiaľ prežili

Finančné straty športových klubov za sedem mesiacov koronakrízy sa nevyhli ani americkému futbalu na Slovensku. Klub Bratislava Monarchs prišiel po zrušení ligy o svojho najväčšieho sponzora. Napriek tomu zatiaľ krízu v športe prežili všetky aktívne kluby na Slovensku, potvrdzuje to Slovenská asociácia amerického futbalu.

Dostanú pomoc od štátu?
Rezort školstva sľubuje, že pomôže aj klubom amerického futbalu postihnutým koronakrízou, ak budú vedieť vydokladovať svoje straty. Jedným z nich môže byť Bratislava Monarchs. Klub prišiel o hlavného sponzora a keďže dlhodobo pôsobí aj v zahraničí, výrazne im to komplikuje situáciu. Doposiaľ nevedia povedať, kde budú pôsobiť budúcu sezónu.
„Bohužiaľ, asociácia nám nepomohla,“ tvrdí prezident klubu Jozef Pito.
Naopak, Slovenská  asociácia amerického futbalu tvrdí, že pomohla všetkým klubom odpustením registračných poplatkov za hráčov či – pokiaľ ide o klubové poplatky, predĺžili splatnosť bez hrozby poplatkov z omeškania. Okrem toho nadviazala užšiu spoluprácu s klubmi na projekte „Hraj Flag futbal“, ktorý dodatočnou finančnou dotáciou podporilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a dvojnásobne zvýšila objem finančnej podpory pre mládežnícke aktivity klubov.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu finančne pomáha počas roka športovým klubom či zväzom, vrátane Slovenskej asociácie amerického futbalu, prostredníctvom príspevkov na projekty. Tento rok prispelo napríklad na projekt „Hraj Flag futbal“ sumou 10 000 eur.

„Náš model financovania dlhodobo staviame najmä na ,,projektovej báze“, to znamená, že každý projekt (aj liga) je postavený tak, aby svoju činnosť vedel financovať z príjmov, ktoré sám vygeneruje,“ priblížil Juraj Sopkuliak zo Slovenskej asociácie amerického futbalu. To, podľa jeho slov, pomohlo asociácii zvládnuť doterajšiu krízu. „Zároveň nám pomohol fakt, že už dlhodobo prevádzkové náklady na chod SAAF tlačíme na minimum, napríklad v prípade prevádzky sme boli v šetriacom móde ešte pred koronou,“ dodal Juraj Sopkuliak.

Slovenská reprezentácia v americkom futbale.

Dôležité bude, ako sa asociácia a kluby zachovajú po korone. Americký futbal na Slovensku sa musí pokúsiť dostať do povedomia verejnosti. Zatiaľ čo SAAF to robí na projektovej báze, Roman Pudmarčík, hráč Bratislava Monarchs, hovorí o nevyhnutnosti záujmu médií o tento šport. „Kľúčové je dostať informácie o americkom futbale medzi čo najväčší počet ľudí. Prospešne teda vnímam rôzne podcasty, instagramové účty, alebo video kanály, ktoré sa mu venujú. Najviac z môjho pohľadu môže pomôcť, ak sa americkému futbalu budú venovať celoštátne médiá, čo sa zatiaľ, žiaľ, nedeje,“ tvrdí R. Pudmarčík. Rovnako dôležité je podľa jeho slov aj vzdelávanie ich publika, čo Monarchs riešia živým komentárom počas zápasov a vysvetľovaním jednotlivých akcií. Podľa ďalšieho hráča Monarchs, Gorazda Lazoríka, bude pre prežite amerického futbalu na Slovensku dôležité zvládnuť generačnú výmenu, teda nahradiť odchádzajúcich starších hráčov mladými.

  •  

Takto podporuje rezort školstva projekty amerického futbalu:
Projekt „Hraj Flag futbal“ (flag football-bezkontaktná verzia športu) má spopularizovať šport v jednotlivých regiónoch, najmä medzi školopovinnými deťmi. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vyčlenilo dodatočnú pomoc vo výške 10 000 eur a ďalej projekt podporila Dotácia z rozpočtovej rezervy predsedu vlády SR vo výške 5 000 eur. Okrem tohto projektu dostala asociácia na fungovanie v roku 2020 z Ministerstva školstva 30 000 eur.

Ako sa vypočítava podpora klubom:
Národný program pre rozvoj športu v SR obsahuje finančné zdroje pre súťažné športy. Tieto sa potom na základe výpočtového mechanizmu prerozdeľujú jednotlivým subjektom. V tomto roku dosiahla miera prerozdelenia týchto zdrojov výšku 80 percent zdrojov programu a pravidelne sa zvyšovala, avšak v súčasnej situácii ministerstvo nevie predpovedať, či sa zvýši aj pre budúci rok.
Výpočtový mechanizmus má kritériá pre prerozdelenie financií jednotlivým zväzom a asociáciám. Patria k nim počet aktívnych hráčov, medzinárodné úspechy či záujem verejnosti.

Text: Kristián Beňuška
Foto: Zuzana Šefčovičová , SAAF