Brazília má za sebou dôležité voľby, amazonský prales však možno ešte dôležitejšie. Dažďový les sa zo svojich dvoch tretín nachádza práve na území krajiny, ktorú posledné roky viedol človek bez väčšieho prihliadnutia na životné prostredie. Príroda volala po zmene, napokon ju dostala. Bolo to však veľmi tesné.
Nový prezident Luiz Inácio Lula Da Silva sľubuje, že bude pre neho prírodné dedičstvo témou číslo jedna. Mnohí environmentálni aktivisti mu to skutočne uverili. Ako sa na túto problematiku pozerá bývalý minister životného prostredia ČR a vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Ladislav Miko?
Aký dôležitý je amazonský prales pre našu planétu?
Na to je veľmi jednoduchá odpoveď. Vytvára jednu z najpodstatnejších súčastí pásma tropických lesov. A tie majú veľký význam z hľadiska udržiavania podpory určitého typu klímy, ale súčasne – pokiaľ sa na to pozeráme z hľadiska biodiverzity, je to miesto s veľmi vysokou biodiverzitou na pomerne veľkej ploche. A tiež aj domov pre státisíce druhov, ktoré tam mohli žiť nerušene veľmi dlhý čas. Treba si uvedomiť si, že tento priestor v podstate nikdy neprešiel nejakou katastrofickou zmenou. Síce sa tam menila klíma, síce sa tam trošku menili spoločenstvá, ale v zásade tam bol kontinuálny vývoj bez zasahovania človeka veľmi, veľmi dlho. Vďaka tomu vznikol priestor pre vznik obrovského množstva druhov.
Keď sa na to pozrieme z hľadiska ľudí, je to, samozrejme, o tom, že je tam vytvorená nejaká genetická základňa pre druhovú bohatosť, čo je predpokladom fungovania prirodzených ekosystémov. Súčasne je však možné nájsť aj určité druhy alebo skupiny druhov, ktoré môžeme využiť a ktoré sú tým pádom zaujímavé aj z hľadiska ľudskej spotreby, či už ide o lieky alebo prípadne nejaké iné benefity, ktoré z nich môžu pre ľudstvo vyplývať.
Čo sa s pralesom dialo za posledných dvadsať rokov?
Keď hovorím, že sa nemenil, myslím tým prírodné podmienky. Ale keď sa na to pozrieme z hľadiska rozlohy tohto pralesa, potom, samozrejme, to čo sa deje a čo sa dialo – je evidentné. Plocha pralesa sa zmenšuje kvôli ľudskej činnosti. Tých dôvodov je niekoľko. Je to dopravná infraštruktúra, ktorá súvisí s tým, že na mnohých miestach sú náleziská dôležitých surovín a je snaha ľudstva tie suroviny využiť. To je jedna línia deštrukcie. Druhá spočíva vo využívaní produktov lesa, to znamená ťažba dreva. Či už ide o nejaké vzácnejšie drevo alebo drevo ako materiál. A tretí dôvod súvisí s rozširovaním polí na produkciu poľnohospodárskych plodín, ide najmä o krmivá, ako napríklad sója, ktoré sa potom využívajú v živočíšnej výrobe. Kvôli tomu sa veľké časti pralesa rúbu a vytvárajú sa polia, na ktorých sa potom pestujú plodiny, ktoré potrebujú ľudia.
Prečo kritizovali posledného prezidenta Jaira Bolsonara za jeho prístup k pralesu?
Myslím, že nie je celkom mojou úlohou komentovať alebo vysvetľovať, prečo bola konkrétna osoba kritizovaná. Ale určite to súviselo s tým, že on obhajoval v podstate tento priestor pre rozširovanie ľudských aktivít aj na úkor pralesa. Takže si myslím, že v tom bude veľká časť odpovedi. Ďalšie veci súvisia, samozrejme, aj so vzťahom k tomu, ako sa štát pozerá na práva domorodých komunít, ktoré v pralese žijú. Ale ja nemám poruke nijakú detailnú analýzu. Myslím, že to hlavné sa týka najmä toho, že sa snažil zachovať alebo v podstate vytvoriť priestor na to, aby mohli narastať výmery polí, a to aj za cenu, že sa zvýšil podiel vyrúbaného pralesa.
Čo by nám hrozilo, keby ničenie pralesa pokračovalo?
Treba si k tomu pridať, že tieto trendy nie sú len v Amazonskom pralese, ale že sa to odohráva všade. To znamená, že úbytok plochy prirodzených ekosystémov, vrátene tropických pralesov, je celosvetový problém. Výsledkom je, že všetky tie funkcie, ktoré pralesy majú, sú oslabované. Je veľmi ťažké presne definovať, v ktorej chvíli nastane zlomový okamih, ale v každom prípade zmenšovaním rozlohy a zasahovaním do pralesov, sa približuje. Dažďové lesy nebudú ďalej schopné do očakávanej miery napĺňať ich funkcie, či už klimatické alebo na podporu biodiverzity, ktoré sú ich základným významom. Ide o oslabovanie kapacity funkčných ekosystémov, ktoré globálny ekosystém potrebuje, aby mohol fungovať v medziach toho, ako ho poznáme.
Treba si pripomenúť a povedať, že keby sa aj úplne vyrúbali pralesy, neznamená to koniec zemegule, znamená to však tak dramatické zmeny, že sa dostaneme do ťažko definovateľných a úplne nových podmienok, a tie očividne nebudú vyhovovať tomu, na čo sme zvyknutí. Nebudú vyhovovať ľudskej populácií, ale samozrejme ani obrovskému množstvu ďalších druhov. Príroda sa vždy ďalej vyvíjať bude, ale prinieslo by to katastrofické alebo veľmi náhle zmeny, ktoré by narušili fungovanie ekosystému. Je to ťažko predvídateľné, a nedá sa na to nijakým spôsobom dopredu pripraviť.
Ako sa pozeráte na brazílske prezidentské voľby? Do akej miery sa riešila práve téma pralesa?
Myslím si, že to rozhodne bola jedna z tém. Vnútorná brazílska politika je však oveľa širšia. Diskusie sa viedli aj okolo vedenia štátnej administrácie a štátnych financií. Boli tam otázky korupcie a ďalších vzťahov politických aj medzinárodných. Ako v každých voľbách, je to oveľa širšie. Dá sa však povedať, že otázka vzťahu, nielen k amazonskému pralesu, ale všeobecne k ochrane klímy a ochrane životného prostredia, bola určite významná aj v týchto voľbách.
Kto je vlastne nový brazílsky prezident Da Silva, ktorý slúžil v úrade už v minulosti?
Domnievam sa, že jeho predchádzajú vládnutie ukázalo, že s tým niečo urobiť môže. Evidentne sa tieto trendy za jeho vlády zmenili. Preto mnohí očakávajú, že aj v tomto prípade by sa tak mohlo stať. Je to však len predpoklad na základe nejakej skúsenosti a vyhlásení. Do akej miery sa to podarí a ako rýchlo, to uvidíme. Každopádne environmentálna komunita, ktorá sledovala brazílske voľby, to vnímala ako pozitívnu zmenu.
Bol amazonský prales pre domácich témou číslo jedna?
Pre nich sú dôležité aj iné témy ako zamestnanosť, zlepšovanie ekonomickej výkonnosti, zvyšovanie životnej úrovne. Až druhotný je potom fakt, že je to u nich aj na úkor pralesov. Nie je to však o tom, že by im to nevadilo, je to o tom, čo je pre nich dôležitejšie.
Čo by bolo podľa vás treba spraviť, aby sa situácia s pralesom zastabilizovala?
Možností je niekoľko. V prvom rade – zvýšiť podiel ochrany toho, čo ešte ostalo. Nielen reštriktívne nakresliť čiaru, ale skôr tak, že sa vytvorí iný spôsob tvorby bohatstva tak, aby nevyžadoval ďalšie zaberanie pôdy. V opačnom prípade sa bude tlak na odlesňovanie stále zvyšovať. Ďalej je tu samozrejme potreba mnohých ťažobných surovín, ktorá bude prales ničiť, preto je dôležité posudzovať postup ťažby vždy dopredu. Poznám prípady, ktoré sú totálne devastačne a likvidačné, ale poznám aj prípady, ktoré zďaleka také devastačné neboli a umožnili opäť odovzdať po vyťažení územie naspäť prírode. Je to o tom, ako sa k tomu bude pristupovať.
Môže sa ničenie pralesa zastaviť úplne?
Raz sa to zastaví. Bolo by dobré, aby sa to nezastavilo až vtedy, keď sa vyrúbe posledný hektár. V určitom bode sa dostane prales do takého stavu, keď bude jeho hodnota vyššia než čokoľvek iné. Vtedy nám zostane už len jediná možnosť, chrániť ho. To už však môže byť neskoro. Je žiadúce, aby sa včas spravili dôležité zákonné opatrenia na jeho ochranu. Neexistuje podľa mňa automatické riešenie, kedy sa rozhodneme, že sa dažďového lesa nikto nedotkne a napíše sa k tomu adekvátny zákon. To je utópia. Všetko tkvie v uvedomení si hodnoty Amazónie a vytvorenie nových hospodárskych možností, ktoré jeho strate zamedzia.
Čo môžu spraviť ostatné krajiny?
Je toho veľa a neexistuje jednoduchá odpoveď. Prístup k ochrane prirodzených ekosystémov musí fungovať po celom svete, nielen v prípade Brazílie. Inak by to bolo asymetrické. Po druhé, aj my môžeme pomôcť v tom, či sa tlaky na Brazíliu a jej prales budú zväčšovať alebo zmenšovať. Teraz Európska komisia schválila návrh o deforestácii, ktorý zakazuje dovoz niektorých komodít vytvorených v dôsledku rúbania pralesa. Keď znížite dopyt, znížite aj tlak, aby sa takéto veci diali. Nejaké nástroje teda máme. Chcel by som však, aby to neboli len nástroje reštriktívne či zakazujúce, ale aj podporujúce, nech sa aj ostatní chopia svojej povinnosti ochrániť ekosystémy okolo seba. Takto dokážeme vytvoriť spoločný postup a pochopenie, že toto je správne správanie. V takomto prípade sa to aj pre Brazíliu stane viac morálnou povinnosťou a je šanca, že sa tamojší postoj vyvinie k pozitívnemu rýchlejšie.
Zákon ale stačiť nemusí, podobné príklady na reštrikciu tovaru sme tu už mali. Veľakrát je však krajina príliš chudobná, aby mohla tento biznis zastaviť.
Presne tak. Ako som hovoril, treba nájsť aj iné riešenia ako zamestnať a nasýtiť ľudí. Nielen také, ktoré sú na úkor amazonského pralesa. Určite existujú. Pokiaľ to však bude pre mnohých ľudí otázkou prežitia, je to veľmi ťažké dosiahnuť inak než tvrdou reštrikciou, a tá nikdy dlhodobo nefunguje. Musí to byť niečo, čo v konečnom dôsledku budú ľudia a krajina chcieť robiť. Vláda musí mať pripravenú nejakú alternatívu.
Určite však napríklad zníženie celosvetovej potreby živočíšnych bielkovín, teda mäsa, zníži tlak na výrobu masívneho množstva krmovín, ktoré sú potrebné na dochovanie toľkého mäsa. To je napríklad jeden z hlavných dôvodov, prečo pribúdajú plochy, kde sa krmoviny pestujú. To sa deje aj v Brazílii. Ak by sa dopyt znížil, znížil by sa opäť aj tlak. Na tých plochách, kde pestujú tieto krmoviny, je možné pestovať možno aj iné plodiny s vyššou pridanou hodnotou, ktoré sú priamo potravou pre ľudí, a tým pádom nepotrebujú také veľké a rozsiahle plochy. To je len taká jednoduchá úvaha, ale týmto smerom sa úvahy môžu určite zacieliť.
Teda o jeden hovädzí hamburger menej a kúsok pralesa naviac? Dalo by sa prenesene o vašej úvahe hovoriť aj takto? Možno by to znamenalo aj menej metánu v atmosfére.
To sa samozrejme dá povedať. Znovu však opakujem, tá analógia nie je taká primitívna, jednoduchá, priamočiara. My potrebuje bylinožravcov v ekosystémoch, oni tiež majú svoju úlohu. Problém nastáva, keď je ich už príliš mnoho.
Hovorí sa podľa vás o tejto téme dostatočne veľa aj u nás?
Nie je to neznáma vec. Myslím si však, že smer diskusie je niekedy zavádzajúci. Niekedy to vyzerá tak, že sa snažíme tlačiť na to, aby v iných krajinách sveta, ako napríklad v Brazílii, bola ochrana prísnejšia, ale my nie sme pripravení urobiť to isté v našich krajinách. Hovorí sa o tom často, no nemala by to byť len výhovorka, prečo niečo nerobiť tu, lebo dôležité je to chrániť tam. Takto to fungovať nesmie.
autor: Dominik Slavkovský
