Slovensko. Malebná krajina opradená zvykmi, tradíciami, bohatou históriou. K tomuto všetkému, samozrejme, patrí folklór. Ten je rozšírený po celej krajine a nemyslím si, že sa nájde niekto, kto by sa s ľudovou hudbou či tancom v živote nestretol. Práve v tomto smere napredujeme v udržiavaní si tradičného ducha oproti ostatným krajinám Európy.
Mesto Detva by som nazvala jednou z kolísok ľudovej tradície. Prenádherné kroje, hlasná hudba, vrtké tance opriadajú toto mestečko a sú jeho neoddeliteľnou súčasťou. Pozoruhodné je, ako sa ľudia snažia oživiť tohto ducha minulosti.
Sama som na tomto mieste vyrastala a viem povedať, že celé mesto žije folklórom. Talentovaní hudobníci sú na každom kroku a je úžasné počúvať zvuky heligónky, huslí, fujary či basy ozývajúce sa či už večer v krčme pri dobrom pive alebo na mnohých podujatiach, ktoré tu organizujú. A to množstvo piesní, ktoré títo ľudia poznajú, privádza človeka do úžasu. Repertoár detvianskych muzikantov je skutočne obšírny. Melódia, ktorá ma dokáže priviesť k tancu či ku slzám a texty, ktoré ma pobavia či na chvíľu zarmútia. Ako malé dievčatko som sa učila hrať na fujare. Môj starý otec bol totiž v mladosti hudobníkom aj tanečníkom a mne jeho hudobné nástroje v rohu obývačky vždy podávali ruky. Spočiatku som sa o hru na tomto nástroji snažila sama, no onedlho si ma starý otec našiel a naučil ma základné tóniny, ktoré odznievajú asi na každých folklórnych podujatiach. Bola som očarená tónmi, ktoré som dovtedy len počúvala. Zrazu som niečo podobné vedela vykúzliť aj sama.
Každoročne mesto organizuje Folklórne slávnosti pod Poľanou, kde sa rezkou hudbou a zábavou dokáže človek nasýtiť aj na rok. Okrem toho, že sa ozýva hádam z každého stánku, je tiež zážitok zájsť na vystúpenia folklórnych súborov. Vrtkosťou a tradičnými tancami dokážu upútať pozornosť diváka na celé hodiny. Dobrá hudba, dobrý tanečníci, dobré vystúpenie a najmä – dobrá nálada. Často počuť spev a zábavu dlho do rána.
Detvianske kroje sú veľmi zaujímavé a pestré. Najzaujímavejšie sú asi typické krátke mužské košele, o ktorých sa traduje, že vznikli počas hostiny kráľa Mateja na Vígľašskom zámku. Detvania sa najedli dosýta, no nechceli tam zvyšky jedla nechať a tak ich skryli pod košele. Kráľ im však na to prišiel a dal im z košieľ kus odstrihnúť.
Posledné roky sa, žiaľ, toto podujatie, ktoré je pre Detvu také významné, nekonalo. Najprv prišla korona kríza a potom odišla na druhý svet organizátorka. Zarmútilo ma to, lebo zábavu na slávnostiach mám rada už od detstva. Tento rok by sa to však malo zmeniť a obyvatelia mestečka sa s nádejou tešia na druhý júlový víkend.
Pre Detvu sú typické nielen pestré kroje a živá hudba. Je tu mnoho remeselníkov, ktorí stoja za povšimnutie. Či už ide o vyšívanie krivou ihlou, také typické pre tieto končiny, alebo napríklad vyrezávané detvianske kríže, ktoré sú jej veľkou pýchou. Ak sa niekedy rozhodnete navštíviť túto časť kraja, určite ich zbadáte mnoho, či už na cintorínoch alebo aj popri cestách, a bola im venovaná aj výstava v miestnom múzeu. Tieto majstrovské diela si dokonca našli cestu k zápisu do kultúrneho dedičstva Slovenska.
Podpoľanie je nádherný kraj, ktorý sa oplatí vidieť na vlastné oči. Nehovorím len o ľuďoch a tradíciách. Príroda v tejto oblasti vyráža dych a je útočiskom každého nadšenca, ktorý sa rozhodne na chvíľu vypadnúť zo zhonu každodenného života.
Detva má v mojom srdci špeciálne miesto a navždy ostane mojím domovom.
autorka: Michaela Holíková
No Comments