Doktorandka na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulte UK, Veronika Ševčíková, je tiež hovorkyňou Letiska M.R. Štefánika. Na tomto poste je už takmer 7 rokov. Predtým pracovala ako redaktorka politiky v denníku Nový Čas a počas štúdia bola krátko aj hovorkyňou mimoparlamentnej politickej strany a tiež si vyskúšala pozíciu redaktorky a moderátorky v Devínskonovoveskej televízii.
V rozhovore nám približuje atmosféru zo zákulisia letiska po tom, čo sa ochorenie COVID- 19 dostalo na naše územie.
Aké zmeny nastali pre zamestnancov letiska ? A čo váš harmonogram – tiež pracujete z domu? Zákazom civilných letov nastala u mnohých zamestnancov prevádzky letiska prekážka v práci, čo znamená, že ostali doma. Časť zamestnancov, najmä administratívnych, pracuje z domu, a časť zamestnancov sa strieda v nepretržitej prevádzke v denných a nočných zmenách. S kolegami sa stretávame na pravidelných poradách krízového štábu, čiže i naďalej chodím do práce, ale rovnako tiež využívam možnosť práce z domu.
Pre upresnenie… Koho sa týka práca v nepretržitej prevádzke v denných a nočných zmenách?
Časť zamestnancov – prevádzky, bezpečnosti, hasičskej a záchrannej služby, pohonných hmôt, elektrických zabezpečovacích zariadení a podobne – sa i naďalej strieda v zmenách, keďže letisko i naďalej vybavuje lety, ktoré neboli zakázané.
Boli ste ako hovorkyňa letiska vystavená napríklad tomu, že sa k vám nedostali isté dôležité informácie a vy ste museli v tejto špeciálnej situácii improvizovať?
Informačný proces máme na letisku nastavený veľmi dobre. Pravidelne som informovaná prevádzkovým dispečingom o letových plánoch, oddelením krízového riadenia o opatreniach v súvislosti s koronavírusom a na zasadnutiach krízového štábu vedením letiska o ďalšom postupe. Navyše, minimálne raz za dva roky, musí letisko povinne vykonávať taktické cvičenia v koordinácii s externými zložkami o postupoch v prípade leteckých nehôd s hromadným postihnutím osôb či pre prípad výskytu virulentnej nákazy na palube lietadla či v priestoroch letiska.
Takže ste neboli prekvapená?
Presné postupy sú spísané v pohotovostnom pláne letiska, preto viem, ako reagovať, resp. ako by letisko postupovalo, ak by sa takáto nákaza vyskytla. Aj koncom januára sme vykonali preventívne cvičenie postupov v prípade, ak by sa na letisku nachádzal cestujúci s podozrením na ochorenie Covid-19.
Ako sa správal personál letiska, keď sa k vám dostala informácia, že vírus COVIS- 19 je už za hranicami?
Zamestnanci letiska, okrem toho, čo som už spomínala, pravidelne absolvujú aj školenia, preto verím, že si je každý vedomý toho, ako postupovať, ak by sa nákaza na letisku vyskytla. Určité obavy u zamestnancov letiska určite boli, keďže – podobne ako zdravotníci, predavačky či policajti a hasiči, aj oni boli v prvej línii pri kontakte s cestujúcimi zo zahraničia. Navyše, spočiatku nebolo nosenie tvárových rúšok či rukavíc povinne nariadené a zohnať ich nebolo jednoduché. V súčasnosti ich máme na letisku dostatok.
Čo vám aktuálne chýba najviac?
Na letisku nám chýba ruch cestujúcich. Rovnako ako im, aj mne chýba cestovanie. Veríme, že sa nám spolu s leteckými spoločnosťami podarí presvedčiť cestujúcich, ak sa uvoľnia obmedzenia v krajinách a „otvoria“ letiská, o bezpečnosti leteckého cestovania aj letiska. Dopravcovia zaviedli mnoho preventívnych opatrení – denné dezinfekcie lietadiel, povinné rúška a rukavice pre palubný personál a cestujúcich, bezhotovostné platby za služby na palube lietadla, preferenciu online checkinu. Na palube lietadla je filtrovaný aj vzduch. Rovnako sa i na letisku pripravujeme na zavedenie nových preventívnych opatrení, ktoré budú azda na európskych letiskách jednotné. Už teraz sú všetky priestory oveľa viac dezinfikované, čistené, zakúpili sme na to tiež špeciálne zariadenia na priestorovú dezinfekciu aerosólom. Samozrejmé je využívanie osobných ochranných pracovných prostriedkov a bude potrebné dodržiavať aj bezpečné rozostupy. To, do ktorých krajín bude možné letieť, už závisí od rozhodnutia štátnych orgánov.
Naučili ste sa „vďaka“ tejto situácii niečo nové?
Kým doteraz boli pre nás na letisku v Bratislave krízové situácie najmä tie, keď meškalo lietadlo a davy nahnevaných cestujúcich za to vinili náš personál a nahnevaní volali médiám, teraz bola krízová situácia vážnejšia. Nikdy v histórii neboli všetky osobné lety na letisku zakázané. Preto, ak by nás mala táto situácia niečomu naučiť, možno do budúcna aspoň trpezlivosti cestujúcich, keď dôjde k neočakávaným situáciám v letectve, akým je zrušený či meškajúci let. Pretože prioritou bude, ako doposiaľ vždy i bolo, aby bol let vybavený pri dodržaní najvyššej bezpečnosti a ochrany zdravia cestujúcich. Pre mňa je táto situácia tiež školou krízovej komunikácie, o čom je napokon i moja dizertačná práca na katedre.
Okrem toho, že pracujete na letisku, ste internou doktorandkou na katedre žurnalistiky Univerzity Komenského… Spolu s vašimi študentami ateliéru tlač a internet ste mali nastavené hodiny o 7.30. Zvyknete aj napriek tomu, že možno nemusíte, vstávať skoro?
Už roky sa budím bez budíka, skoré vstávanie mi neprekáža. Prebúdza ma akýsi vnútorný budík, zodpovednosť, že treba ísť do školy, do práce. So študentmi sme po zatvorení škôl komunikovali elektronicky, e-mailom. Zasielali mi svoje práce a snažila som sa im zaslať spätnú väzbu, čo bolo pri tom množstve e-mailov a bakalárskych prác ťažšie.
Máte nejakú radu pre študentov?
Pracujte na sebe, praxujte, oslovujte redakcie, aby vás vzali na výpomoc. Prax zo študentských čias sa vám zúročí v pracovnom živote po skončení štúdia.
Text: Zuzana Šuvadová
Foto: archív Veroniky Ševčíkovej
No Comments