All Posts By

Adam Baláž

Čaro Vianoc zase doma

Magistri zo žurnalistiky  smútia za trhmi 

Stojíme na Hlavnom námestí. Sú tu lavičky, fontána s rytierom Rolandom a ľudia chodiaci krížom-krážom. Niečo tu ale nesedí. Je december, po iné roky by tu stáli stánky, hrala hudba na pódiu pod stromčekom, ľudia by sa tlačili, deti kričali a vreckári vám nenápadne vyťahovali peňaženku s vianočnými prémiami. Lenže nič z toho sa nedeje. Námestie vyzerá tak, ako po celý rok. Nič nenasvedčuje, že sa blížia jedny z najkrajších sviatkov roka.

 V roku 2019 nás postihol koronavírus Covid-19, ktorý zmenil mnoho z našich istôt. Jednou z nich, ktoré mu padli za obeť, sa stali aj vianočné trhy. Minulý rok sa konali len niekde v obmedzenom režime, inde mali smolu. Miestom, kde si ľudia museli vystačiť bez nich, bola aj Bratislava. V 2021 tomu nie je inak. A tak už druhým rokom si môžu obyvatelia hlavného mesta povzdychnúť pri pohľade na miesta, na ktorých by mali stáť stánky. Už druhý rok si môžu ríbezľové víno  kúpiť nanajvýš v obchode a vypiť si ho doma pri nejakom vianočnom filme. A už druhým rokom sú stankári, ktorí chceli aspoň niečo zarobiť, z celej situácie smutní a naštvaní.

A všetko nasvedčovalo, že tento rok to bude iné. Trhy mali začať 26. novembra a trvali by do 22. decembra. Devätnásteho novembra ale vyšla správa, že kvôli zhoršujúcemu sa stavu a rýchlemu nárastu počtu hospitalizovaných sa konať nebudú. 

Rozhodli sme sa opýtať študentov žurnalistiky na Univerzite Komenského, ako vnímajú celú túto situáciu. Tí majú trhy blízko, takže je vysoká šanca, že po škole by tam zašli striasť zo seba stres školských dní. Najprv sme chceli vedieť, či na ne chodili pravidelne. Pretože nie všetci opýtaní sú z Bratislavy, tak sme otázku rozvinuli, či navštevovali trhy u nich v meste, či na dedine. Študentka Katarína Winklerová nám odpovedala, že trhy, ani v Bratislave, ani tie v Malackách, ktoré sú najbližšie k jej domovu, pravidelne nenavštevuje. Nepravidelne ich navštevuje aj študentka Lucia Srnová. Väčšou fanúšičkou trhov je Bibiána Danitová. ,,Počas štúdia v Bratislave som na ne chodila pravidelne. Pravidelne som navštevovala aj tie u nás doma v Spišskej Novej Vsi. Väčšinou sa nám podarilo ísť aj na tie v Košiciach a v Poprade,“ povedala nám smutná  z celej situácie. Rovnako pravidelne navštevovala trhy Alexandra Ševčíková. Podľa jej slov ,,kto by sa po dlhom dni nezastavil na varené víno, či punč?“ S tým sa nedá nesúhlasiť.  

 Aké majú   pocity z toho, že trhy nebudú? Bibiána je z toho smutná, lebo podľa nej je na nich úžasná tá atmosféra blížiacich sa VianocAlexandre už chýba aj ,,predražené jedlo, z ktorého je človeku ťažko“. A dodala, že celá táto situácia ešte viac umocňuje depresiu z korony. S tým súhlasíme. Spomeňme si na leto, keď to všade žilo, ľudia sa bavili a nebolo ani stopy potom, že nám tu vyvádza vírus. A čo sa týka nepravidelných návštevníkov, Katarína k tomu pristupuje pozitívne. ,,Pokúsim sa spraviť si tú najlepšiu vianočnú atmosféru doma. Samozrejme, takú tú davovú atmosféru v uliciach, či na námestiach to nenahradí, ale na pohladenie duše to bohato stačí.“ Pozitívny prístup treba. Lucia to tiež berie celkom dobre, však život ide ďalej. 

Skončí škola, pôjde sa na trhy a nad vareným vínom sa ponadáva na učiteľov, úlohy a blížiace
sa skúšky. Tak by to malo byť. Ale nie je. Škola je online, všetci sa vidíme cez obrazovky. A aj keby bola, tak nie sú trhy, na ktoré by sa šlo. Kráčame Hlavným námestím. Ešteže výdajné okienka môžu byť otvorené, vďaka ním sú tu nejakí ľudia. Inak by to bol smutný pohľad. 

Autor: Adam Baláž

Foto: Adam Baláž

SLAVÍN – pietny obelisk nad Bratislavským hradom

Ak si chcete uctiť obete svetových vojen, v Bratislave na to máte len dve miesta. Prvým je cintorín padlých z prvej svetovej v Petržalke, známejším je však Slavín, ten pripomína obete sovietskych vojsk. Vďaka tomu, že sa týči nad mestom, ťažko ho prehliadnuť.

Vojenský cintorín Slavín sa nachádza nad Bratislavským hradom.  Dá sa k nemu dostať autom, v tom prípade ale nevieme, kde zaparkujete. Iba ak by ste na kopci vlastnili nejakú vilu… Ďalšie možnosti? Autobus alebo peši. Treba si ale dať pozor, lebo uličky pod Slavínom sú poprepletané s množstvom odbočiek, človek sa tam môže ľahko stratiť. Keď sa ale k cieľu konečne dostane, zistí, že sa mu to blúdenie oplatilo.

Slavínu dominuje veľký pomník. Stavba tohto monumentu sa začala v roku 1957 a trvala tri roky. Architektom je Ján Svetlík a celý objekt postavili v štýle socialistického realizmu. Skladá sa z obradnej miestnosti, kde sa nachádza epitaf v znení: ,,Ty, ktorý vchádzaš sem odožen bôľ a súcit, nech kropky tvojich sĺz nezvonia o mohyly, za hrdosť človeka za život ľudstva súci, za tvoju jasnú tvár my smrť sme podstúpili“.  Nad obradnou miestnosťou sa týči  takmer 40 metrov vysoký obelisk, na ktorého vrchole stojí socha vojaka zvierajúceho vlajku. Okolo pamätníka je pochovaných 6845 sovietskych vojakov, ktorí prišli o život v boji o Bratislavu v posledných dňoch druhej svetovej vojny.

Samozrejme, nie všetci sa pozerajú na dominantu mesta s nadšením. Podľa niektorých symbolizuje oslobodenie spod vlády nacizmu, podľa iných je to znak prevzatia moci komunistami. Inak povedané, jedni ho vnímajú ako symbol slobody, iní ako takzvané ,,z blata do kaluže“.

Či už Slavín chápete ako jednu alebo druhú možnosť, nejde mu uprieť, že výhľad z neho je famózny.  Škoda, že z jednej strany to hyzdí moderná budova, ktorá údajne  postavili načierno. Nebyť toho, človek si výlet a krásne pohľady zo Slavína naozaj užije.  

Text: Adam Baláž
Foto: autor