Veľa z nich však áno. MačkySOS je občianske združenie na základe dobrovoľníctva. Jeho predsedníčka Zora Komžíková nám porozprávala ako funguje organizácia, ktorá pomáha mačkám v núdzi.
Ako vznikol nápad založiť MačkySOS?
Tri zakladateľky nachádzali vonku bezprizorné zvieratá, ktoré vyslovene potrebovali pomoc alebo vyzerali byť týrané. Začali si ich brávať domov a starať sa o ne. A od toho bol už len krok k myšlienke, prečo neurobiť takéto občianske združenie a nezainteresovať do toho viac ľudí. Bolo nevyhnutné, aby začalo fungovať najmä v mestách.
Aké boli začiatky?
Zakladateľky spojili sily s MVDr. Katarínou Čentešovou, ktorá v tom čase skončila vysokú školu a začala pracovať v Slobode zvierat. Ich klietkový systém sa jej ale nepáčil. MačkySOS to začali robiť podľa českého modelu, ktorý už fungoval, teda spôsobom domácich depozitov (pozn. red. Mačky nie sú v útulkoch, ale až do adopcie u ľudí doma. S dobrovoľníkmi sa podpisuje dohoda a etický kódex). Mačky boli v jednotlivých domácnostiach, a tak lepšie pripravené ísť do nových domovov. Postupne k sebe priberali ďalších dobrovoľníkov.
Aké je to byť predsedníčkou dobrovoľníckej organizácie?
Dôležité je zorganizovať jednotlivé depozity, keďže sa každý nachádza v inom meste a sú po celom Slovensku. Preto museli byť určené naozaj presné pravidlá, ktorými sa ľudia riadia. Podpisujú dohodu s občianskym združením a etický kódex, v ktorom sú zakotvené všetky naše presvedčenia. Ako by mala vyzerať pomoc zvieratám a čo je a nie je prípustné. Depozity je treba koordinovať a sledovať dodržiavanie etického kódexu. No a potom robím ešte ekonomiku, pretože nám ľudia zverujú svoje peniaze, či už formou darov alebo dvoch percent z daní. Je pre nás veľmi dôležité, aby sme boli transparentní, a teda dôveryhodní.
Z čoho je občianske združenie MačkySOS financované?
Z dvoch percent, tie sú pre nás naozaj gro. Vždy sa ľudí snažíme transparentne oboznamovať, koľko financií sme získali a na čo sme ich minuli. Ďalšia časť sú dary dobrovoľníkov, ktorí nám mesačne prispievajú nejakou čiastkou. Potom sú to adopčné poplatky a členské dary, ale tie sú skutočne veľmi symbolické. Pri adopčných poplatkoch sme sa na jednej strane snažili, aby neboli príliš vysoké a ľudí neodrádzali, a na druhej strane sme tie zvieratká nechceli len tak darovať. Potom by ľudia necítili takú zodpovednosť. Takže za vysterilizovanú, zaočkovanú, odčervenú a zdravú mačičku je to 25 eur. Keby sme to prepočítali, tieto úkony stoja u veterinára cez tristo eur. Je to naozaj symbolická suma.
Náklady na zdravotnú starostlivosť sú vysoké. Spolupracujete s veterinármi alebo s klinikami?
V každom kraji, kde máme depozity, sa snažíme nájsť kliniku, ktorá nám vyhovuje. Jednak po kvalitatívnej stránke, pretože, samozrejme, máme určité štandardy, ktoré nechceme posúvať a tiež sa snažíme dohodnúť zmluvné podmienky formou zľavy. Takže naši depozitári vedia, ktorý veterinár s nami spolupracuje, a tak im prispôsobí aj ceny.
„Tým, že sa o zvieratá staráme, je našou jedinou odmenou dobrý pocit, že sme ich zachránili a zaobstarali im dobrý domov.”
Chcem si od vás adoptovať mačku, ako na to?
Spravujeme webovú stránku mackysos.sk, kde okrem iných informácií o našej činnosti nájdete aj databázu mačiek ponúkaných na adopciu. Vždy tam je kompletný popis- čo sa s tou mačkou robilo, akú má povahu, spolu s kontaktom na konkrétneho depozitára, u ktorého sa zviera nachádza. Záujemca zatelefonuje a dohovorí si návštevu. Ak sa dohovoria, podpíšu adopčnú dohodu. V nej spíšu všetky dostupné údaje o mačke, aké veterinárne úkony boli robené, aká je, ako bolo kŕmená, všetko, čo o nej vieme povedať. Dohodneme sa na určitých podmienkach chovu.
Pokiaľ sa človek časom nebude môcť z nejakého dôvodu o zvieratko postarať, majú nás kontaktovať. Riešime aj takéto prípady, ľudia sa často dostanú do situácií, keď nevedia, čo s mačkou. Nový adoptívny rodič dostane očkovací preukaz a uhradí poplatok. Ešte sme približne dva týždne v častejšom kontakte, kým sa zviera adaptuje na nové prostredie.
Odmietli ste už niekomu dovoliť adoptovať si mačku?
Áno, niekedy sa napríklad snažím ľudí naviesť na iný typ. Niektorí majú v hlave, že chcú bielu, ale jedna vec je sen a druhá, či sa tá mačka povahovo skutočne hodí do tej domácnosti a sú tam pre ňu vytvorené podmienky. To je jedna časť záujemcov. Druhá má nevhodné podmienky pre chov. Nedávame napríklad mačky rodičom, ktorí si prosia mačiatko na hranie pre deti, podobné požiadavky vyslovene odmietame.
Aké požiadavky myslíte?
Vianočné darčeky, teda či mačka vydrží v pivnici 12 hodín v škatuli, kým to rozbalia pod stromčekom a podobne. Sme preto terčom kritiky, ale to nás netrápi. Tým, že sa o tie zvieratá staráme, je našou jedinou odmenou dobrý pocit, že sme ich zachránili a zaobstarali im dobrý domov. A keď nemáme mať dobrý pocit, potom nie je dôvod to robiť.
Pamätáte sa na nejaký šťastný príbeh?
Tých je určite viac. Napríklad mačky, ktoré objavia naozaj vo veľmi zlom stave a potom sa dajú do poriadku, sú z nich nádherní jedinci, ktorí si nájdu dobrý domov. Takých šťastných prípadov je naozaj veľa. Mali sme napríklad kocúrika, ktorý sa chytil do pytliackej pasce. Musel neuveriteľne trpieť, pretože v nej bol uväznený možno aj desať dní. Bolo to hrozné, v páse bol úplne dorezaný od drôtu. Odtrhol sa, doplazil sa do jedného kvetinárstva, z ktorého zavolali nám. Teraz je v novom domove, máme kontakt s jeho majiteľmi. Takéto veci sú úžasné. Nezanevrel na ľudí, bol naozaj veľmi dobrý pacient, napriek tomu, že sa to zle hojilo a bol asi polroka hospitalizovaný. V takýchto prípadoch je pocit zadosťučinenia o to väčší.
Niekto vám zavolá, že našiel opustenú mačku, čo ďalej?
Museli sme zrušiť telefónnu linku a teraz máme už len mail a Facebook, kde sa tieto veci nahlasujú. Ľudia nás tak bombardovali, že sme to nezvládali. Depozitov je naozaj málo a keď vám niekde umiera mačička a vy pre ňu nedokážete nič urobiť, lebo máte doma 16 zvierat… Bolo to pre nás strašne frustrujúce. Teraz fungujeme buď na maili alebo na Facebooku, na ktorom sa to dá rýchlo riešiť. Pokiaľ nám niekto nahlási mačku v núdzi, snažíme sa navzájom poobvolávať, kto je blízko a kto má aké možnosti.
Často teraz využívame tzv. dočasné opatery. Sú to najmä naši fanúšikovia na Facebooku, ktorí dokážu zviera vziať na týždeň alebo dva k sebe a starať sa oň, s tým, že my hradíme náklady. Medzitým hľadáme možnosti, kam by sme ho vedeli presunúť. Zvieratko často aj trikrát zmení dočasného opatrovateľa. Dobrovoľníci nám naozaj každým rokom viac pomáhajú. Niektorí majú k dispozícii väčšiu kúpeľňu alebo komoru, a to zvieratko si vezmú domov. Keď sú to ťažké stavy, mačka naozaj potrebuje ležať, oddychovať, dobre jesť a musí sa o ňu postarať veterinár.
Zaraďujete mačky do adopcie podľa nejakých podmienok?
Nie. Všetky dávame na adopciu s tým, že vždy úprimne napíšeme, aká tá mačka je. Ak má nejaký hendikep, fyzického alebo psychického charakteru, tak sa presne opíše, pretože to by sa nám vrátilo späť. Do adopcie zaraďujeme aj tie s chorobou ako je napríklad cukrovka, ktorá je na celý život a vyžaduje liečbu. Keď si to zvieratko beriete, viete toľko čo depozitár a vy sa rozhodnete, či do toho idete. Tieto mačky sú často týrané a zlomené, potrebujú znovu začať dôverovať človeku. To je dlhodobejší proces, ktorý ale veľa ľudí vníma ako výzvu.
Existuje nejaké obdobie v roku, v ktorom k vám prichádza viac opustených mačiek?
Práve teraz k nám prichádzajú gravidné mačky a opustené jarné mačatá, ktoré si samé nevedia poradiť a veľa zranených zvierat. To isté na jeseň. Potom sú neskoré mačiatka a v zime prichádzajú skôr zranení „dospeláci”. Ľudia často nájdu opustené, ešte slepé mláďa a proste ho zoberú a niekam odnesú. Dôležité je nerobiť to neuvážene. Naša organizácia stále učí, že mačka si mladé prenáša a nemôže zobrať všetkých päť naraz, tak si ich vždy niekde odloží a vráti sa po ne. Samozrejme, môže sa jej po ceste niečo stať. Často hľadáme “kojace matky”, to znamená, že si nejaký dobrovoľník mača zoberie domov a kŕmi ho z fľaše. Je to veľmi zložitý proces, lebo to musíte robiť každé dve hodiny, ešte aj v noci. A pritom je to často tak, že mačka si ho tam len odložila, lebo hľadá nový úkryt.
Prečo sa MačkySOS venujú aj kastráciam túlavých mačiek?
Je to dôležitá súčasť našej činnosti, a to najmä vo veľkých mestských častiach. Dobrovoľníci mačky odchytia, spolupracujeme aj s ľuďmi, ktorí ich zvyknú kŕmiť. Kastrujeme ich, odčervujeme, spravíme základné vyšetrenia a potom ich vrátime späť do pôvodného teritória. Takýmto spôsobom potom ozdravujeme celé generácie mačiek. Takto azda raz bude menej bezprizorných mačiat, lebo takto je to nekonečný príbeh. A ľudia si tiež často neuvedomujú, že mačky do mesta jednoducho patria. Je to prirodzená deratizácia, ak sú dravé a nepremnožia sa.
Takže každá mačka vonku nemusí byť vyslovene nešťastná, ak je zdravá a má čo jesť?
Presne tak, netreba ich zbytočne zachraňovať, pretože niektoré o to neprosia. Pokiaľ je jedinec zdravý, má dostatok podnetov a jedla vo svojom okolí, tak nemá byť prečo „zachránený” a niekde zavretý. Často si preto všímame, či mačka skutočne potrebuje pomôcť.
„Nedávame mačky rodičom, ktorí si prosia mačiatko na hranie pre deti, podobné požiadavky vyslovene odmietame.”
Spolupracujete s inými organizáciami, ktoré sa venujú záchrane zvierat?
Áno, ale menej, ako by som si predstavovala. Keď nemáme dostatok kapacít alebo je nejaký problém, oslovíme organizácie, ktoré fungujú na rovnakých princípoch ako my. Ak niektorá organizácia dostane darom viac krmiva než potrebuje, posunie ho napríklad nám. Toto funguje, ale nie celkom tak, ako by som si predstavovala. Sily sa takto trieštia. Každá organizácia, ktorých je veľa, má tak dvoch-troch členov a keby sa zjednotili do nejakej väčšej, tak si myslím, že by to malo celé väčší význam.
Ako môžeme podporiť MačkySOS?
Dve percentá sú najväčšia pomoc, a potom peňažnými alebo materiálnymi darmi. Často nám ľudia dajú veci po svojej mačičke, ktoré už nepotrebuje. Napríklad nejaké škrabadlá a záchodíky, ktoré sú v dobrom stave. Alebo nakúpia krmivo, aj to je pre nás veľká pomoc. Prípadne sa niekto ozve, že má budúci mesiac čas a môže si zobrať nejakú mačku do dočasnej opatery.
Viete odhadnúť, koľko mačiek ste zachránili?
To presne neviem, ale za šestnásť rokov pôsobenia je to ročne približne do päťsto mačiek.
Koľko mačiek teraz čaká na adopciu?
Toto je tiež číslo, ktoré sa mení každým dňom. Na adopciu ich ponúkame, až keď sú úplne zdravé alebo aspoň zaočkované. Pokiaľ je to možné z hľadiska veku, snažíme sa ich nepúšťať nekastrované preč. Samozrejme, keď sú to maličké mačiatka, je to niečo iné. Ale pri nich je v zmluve jasne napísané, že majiteľ je povinný dať ho kastrovať. To sa snažíme aj kontrolovať, aby sa mačičky zbytočne nemnožili. Tie, ktoré sú už vhodné na adopciu, sú v databáze na našej stránke, teraz je ich tam asi tridsať. Plus v depozitoch sa lieči najmenej okolo sto mačiek.
Text: Laura Smitňová
Foto: internetová stránka OZ MačkySOS
