Oleksandra Skliar

Presťahovanie sa za štúdiom do inej krajiny je vzrušujúce dobrodružstvo plné nových príležitostí a vyhliadok. Na začiatku sa však skrývaju mnohé výzvy, ktorým zahraniční študenti čelia, najmä keď sa prvýkrát ocitnú v novej triede a prostredí.

Jazykové bariéry

Jednou z hlavných ťažkostí sú jazykové bariéry. Prechod na štúdium nového jazyka môže byť náročný, najmä ak má študent málo skúseností alebo podpory pri jazykovej adaptácii. Porozumenie prednáškam, učebným materiálom a interakcia so spolužiakmi, môžu predstavovať vlastné výzvy.

Vzdelávací systém

Prekážkou je aj stretnutie s novým vzdelávacím systémom. Rozdiely v metódach výučby, štruktúre vzdelávacieho procesu a požiadavkách na zadania môžu spôsobiť zmätok a ťažkosti pri učení.

Sociálna integrácia

Sociálna integrácia je dôležitým faktorom. Pre nových študentov môže byť ťažké nadviazať vzťahy so spolužiakmi prejazykové a kultúrne rozdiely. To môže ovplyvniť ich skúsenosti s učením a celkovú sebadôveru.

Ďaleko od domova

Absencia rodiny a priateľov z domovskej krajiny môže vyvolať pocit, že sú ďaleko od domova. Študenti môžu pociťovať nostalgiu a nedostatok podpory v neznámom prostredí.

Ale napriek všetkým ťažkostiam mnohí zahraniční študenti prekonávajú výzvy, nadväzujú nové priateľstvá a úspešne sa vzdelávajú. Aj ja som sa stala jedným z takýchto prípadov.

Na Slovensko som sa presťahovala nečakane, pod vplyvom šoku som sa začala intenzívne učiť slovenský jazyk, aby som sa rýchlejšie adaptovala a mala som šialenú motiváciu. Najviac mi pomohla moja otvorenosť voči ľuďom a to, že som extrovert. Taktiež veľa závisí od ľudí žijúcich v krajine, do ktorej sa presťahujete, pretože napríklad mňa prijaliveľmi milo a hneď som si našla kamarátov, čo mi uľahčilo zvyknúť si na nový domov. Nie je to len výsledok náhody, ale aj vytrvalosti pri dosahovaní cieľov. Život v zahraničí mi otvoril mnoho príležitostí a každý, kto je ochotný vynaložiť úsilie a trpezlivosť, je schopný splniť si svoje sny aj napriek výzvam. Je dôležité si uvedomiť, že kľúčom k úspechu je nielen schopnosť prekonávať prekážky, ale aj schopnosť čakať a nevzdávať sa.

Foto: Oleksandra Skliar

Cukor dodáva telu veľké množstvo energie v krátkom čase, stimuluje mozgovú činnosť. Okrem výhod však jeho konzumácia prináša aj také škody, ako je oslabená imunita, hromadenie tuku, nedostatok vitamínov a zhoršenie stavu pokožky.

Sladkosti ovplyvňujú produkciu dopamínu, „hormónu šťastia“. Pravidelná konzumácia cukroviniek spôsobuje závislosť organizmu od cukru. Odmietanie sladkého v tomto prípade vedie k strate energie, apatii a zníženej výkonnosti – našťastie len dočasne. Odborníci tvrdia, že reakcia mozgu na cukor je podobná mechanizmu vplyvu drog na mozog.

Môj príbeh o vzdávaní sa cukru sa začal asi pred piatimi rokmi, keď som mala trinásť rokov. Nikdy som si nevedela predstaviť, že by som si dala šálku čaju bez troch lyžičiek cukru. Moja mama sa ma snažila naučiť správne stravovať, ale bolo to pre mňa veľmi ťažké, pretože každé prázdniny som dostavala ako darček nejakú sladkosť. Neskôr, keď som si začala všímať problémy s pleťou, chuť zjesť niečo sladké ku každej šálke čaju alebo kávy a ďalšie príznaky závislosti od cukru, rozhodla som sa urobiť experiment a na začiatok som znížila dávku sladkostí na deň. Išlo mi to celkom dobre a približne za mesiac sa mi podarilo úplne sa vzdať tejto škodlivej prísady, pretože počas tohto obdobia dochádza k resetu chuťových pohárikov, a ako vieme, nový návyk sa vytvorí za 21 dní. Prvý mesiac života bez sladkostí som takmer nikdy nemala dobrú náladu, ale potom si človek zvykne. Hneď som sa rozhodla, že nebudem hľadať nejaké náhrady, pretože som nechcela klamať seba a svoje telo tým, že mu dám niečo zdravé a sladké, ale bez cukru. Ľuďom, ktorých máme radi, nedoprajeme niečo nezdravé. Prečo tým kŕmime seba? Keď si uvedomím, že to robím pre svoje zdravie a krásu, je to oveľa jednoduchšie.

Potom sa môj postoj k jedlu zmenil a teraz nemám pocit, že by mi niečo chýbalo. Počas týchto piatich rokov experimentovania, ktoré sa nakoniec stalo mojím životným štýlom, sa mi výrazne zlepšila pleť a postava, tiež som si začala všímať, že už nemám pocit, že bez čokoládovej tyčinky nedokážem správne fungovať.

Myslím si, že skôr či neskôr si každý človek uvedomí, že cukor nie je niečo, bez čoho nedokaže žiť. Nie nadarmo sa hovorí, že cukor je biela smrť, však?

Autorka: Oleksandra Skliar

Foto: Oleksandra Skliar